SME

B. Pupala: Chýba nám lokálna školská politika

Rozhovor s profesorom Pupalom o pedagogických asistentoch aj úskaliach vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia v našom školskom systéme.

Branislav Pupala: S ďalším vzdelávaním u učiteľov je to katastrofálne.Branislav Pupala: S ďalším vzdelávaním u učiteľov je to katastrofálne. (Zdroj: Ingrid Ďurinová)

Branislav Pupala sa zaoberá problematikou teórie kultúrnej gramotnosti a základného vzdelávania. V školstve pôsobí tridsať rokov, v roku 2006 bol vymenovaný za profesora pedagogiky. V súčasnosti je vysokoškolským učiteľom Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity.

Z akého dôvodu bola u nás zriadená pracovná pozícia pedagogický asistent?

Pedagogický asistent je širší pojem, ale v našich podmienkach má korene v období, keď sa začala riešiť problematika vzdelávania Rómov a boli vytvorení rómski asistenti. Ich hlavná funkcia bola pomáhať pedagógovi pri prekonávaní jazykovej bariéry.

InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Ak má asistent premosťovať komunikáciu medzi učiteľom a žiakom, mal by teda vedieť jazyk týchto detí. Na Slovensku neexistuje vysoká škola, na ktorej sa dá študovať rómčina, ani stredné pedagogické školy ju nevyučujú.

Pedagogické akadémie, ktoré začali pripravovať pedagogických asistentov by sa mali v tejto príprave orientovať aj na rómske komunity. Na týchto akadémiách by sa mal preto učiť aj rómsky jazyk, ale kvalifikovaní učitelia rómskeho jazyka u nás neexistujú. Nemáme ani študijný program učiteľstvo rómskeho jazyka.

Špeciálni pedagógovia upozorňujú na jazykové problémy chudobných rómskych detí pri vstupe do školy. Čoskoro sa im pridáva cudzí jazyk, zvyčajne anglický.

Oni nastúpia do školy s nezvládnutou slovenčinou a je nerozumné, aby na tieto deti platil ten istý učebný plán, ktorý počíta s priemerným dieťaťom s normálnym kultúrnym kapitálom. Tieto deti majú jazykovú bariéru, sociálny hendikep, ktorý sa prejavuje aj v schopnosti učiť sa školské poznatky, lebo tie sú nastavené pre deti zo strednej triedy a nie pre deti sociálne znevýhodnené. Ak ešte majú pristúpiť na ďalší jazyk, potom nemôžu poriadne zvládnuť nič.

InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Na toto náš systém vzdelávania stále nezareagoval. Rieši sa to potom tak, že dieťa putuje do špeciálnej školy.

Slovenčina je pre tieto deti vlastne prvý cudzí jazyk. Preto sú dobré príklady aj zo Spojených štátov, kde toto vnímajú ako problém jazykového vzdelávania a jazykovej politiky. Migrantov učia najprv jazyk, aby u nich mohli naštartovať vzdelávanie. Ide o inkluzívnejší prístup.

Je náš školský systém inkluzívny?

Keď sme analyzovali školský zákon a ďalšiu legislatívu z tohto uhla pohľadu, ukázal sa nám ako totálne antiinkluzívny. My tu máme skôr prístupy orientované na hendikepy, a tie sú viac segregačné.

Nemali by teda pedagogické akadémie ako stredné školy, ktoré by mohli systematickejšie pripravovať pedagogických asistentov, vyučovať rómsky jazyk?

InzerciaSkryťVypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Sami si to nezabezpečia, lebo na to potrebujú dobrú, premyslenú a cielenú podporu štátu. Stredné školy sa tak isto, ako materské a základné, riadia štátnym vzdelávacím programom, ktorý predpisuje štát. V tejto súvislosti sa čudujem, prečo neboli všetky pedagogické akadémie vtiahnuté do týchto projektov. A súčasne sa už mohol pripravovať nový model štátneho vzdelávacieho programu pre odbor pedagogický asistent. Lenže tá idea sa tu neobjavila. Slovensko má ten problém, že nevie veci riešiť systémovo.

Navyše sú učitelia neustále pod nesystémovým tlakom na samovzdelávanie, čo im uberá mentálny priestor pre samotnú pedagogickú prácu so žiakom.

S ďalším vzdelávaním u učiteľov je to katastrofálne. Učitelia často nevidia zmysel v tom, čo robia a ide im hlavne o to, aby zhromažďovali kredity.

InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Pedagógovia sú často nútení študovať aj druhú vysokú školu popri zamestnaní.

Súvisí to so zle nastavenou slovenskou školskou legislatívou, ktorá sa týka ďalšieho vzdelávania učiteľov. Okrem toho u nás chýba lokálna školská politika. Centrálna politika je potrebná, ale cez ňu sa nedajú vidieť problémy regiónu a v školstve sú problémy regiónu kľúčové. Je jasné, že napríklad trnavský región má úplne iné priority ako prešovský. A to by sa mohlo týkať regionálneho nastavenia školských vzdelávacích programov, ako aj systému vzdelávania učiteľov. Učitelia si na základe svojich regionálnych potrieb sami dokážu povedať, čo potrebujú.

Funguje to takto ešte niekde?

Západné krajiny to majú veľmi dobre vyvinuté, nie je nič výnimočné, že učitelia v regióne sa pravidelne stretávajú a venujú sa svojim problémom a profesijným výzvam. Nikto do nich nevidí tak, ako oni sami. Robia to najmä pre seba, nie kvôli kreditom alebo legislatíve. My už sme túto schopnosť u seba potlačili. V našom školstve chýba regionálna úroveň riešenia problémov.

InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Príde mi to tak, že v tejto veci veľa pokazili aj peniaze z Európskej únie.

Európska únia demoralizovala systém ďalšieho vzdelávania pedagógov. Metodicko-pedagogické centrum sa stalo vlastne projektovou kanceláriou. Voľakedy tu boli funkčné autonómne ústavy na úrovni krajov, ale pred niekoľkými rokmi sa všetko centralizovalo a krajské metodicko-pedagogické centrá sa stali pobočkami bez právnej subjektivity. Celé sa to stalo aj preto, aby sa lepšie spravovali európske peniaze.

Ale v rámci národných projektov stále vzdelávajú učiteľov.

Mnohokrát sú tieto aktivity zle lektorsky zabezpečené a primárnym cieľom je minúť peniaze na projekt. Stretávam sa s učiteľmi a čítam ich debaty a oni často nevidia zmysel toho, čo v rámci projektu robia.

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 707
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 785
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 539
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 837
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 049
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 016
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 694
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 6 114
InzerciaSkryťVypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podľa Ledeckého je problémom komunít absencia stavebných pozemkov.

Ide o diskrimináciu na základe etnicity, upozornila Ingrid Kosová.


SITA
Ilustračné foto

S neľudským zaobchádzaním sa taktiež stretli utečenci či migrujúci.


SITA
Škola v obci Ostrovany pri Sabinove.

Kritizujú podporu dvojzmennej prevádzky v základnej škole v Ostrovanoch.


SITA
Rómovia bývajú v Pobedime na rovnakom mieste ako pred sto rokmi.

Obce si napríklad nemôžu dovoliť platiť poriadkové služby z vlastného rozpočtu.


SITA
SkryťZatvoriť reklamu