SME

Prváci sú v škole aj do tmy, polovica prepadne

Základná škola v Kecerovciach bude od septembra čisto rómska. Učia sa tam na dve zmeny, namiesto obedov majú paštétu a cvičia na chodbe.

(Zdroj: SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

Ráno v najchudobnejšej kecerovskej osade Kostoľany je tiché, počuť len brechot psov. O siedmej a ani o pol ôsmej sa nezažínajú žiarovky v oknách domov a chatrčí.

Štvorročná Martina vybehne z hlineného domu, vyciká sa za roh a uteká späť do postele. Tunajšie deti ráno nevstávajú do školy ani do škôlky, s rodičmi spia dopoludnia.

Na Základnej škole v Kecerovciach je toľko detí, že sa musia učiť na dve zmeny. Druhý stupeň ráno a prvý až po jednej.

V škole nie sú nadšení z toho, že nemajú kam dať 745 detí. Na chodbe horného poschodia pristavili provizórne triedy, sú bez telocvične a cvičia na chodbe na prízemí.

Rozložia si tam malé futbalové bránky, alebo hrajú v kruhu vybíjanú.

Bez škôlky, po slovensky nerozumejú

„Kto ušiel,“ pýta sa učiteľka dejepisu piatakov. Na hromadné „nikto“ sa pousmeje. Školu zamykajú, deti aj tak dokážu ubziknúť.

Z 21 žiakov 4. C ich je v pondelok na tretej hodine len trinásť. Sú dávky, išli s rodičmi na nákupy. „Zdenka tu bola, ale nemala papuče, tak šla domov,“ ospravedlňujú deti spolužiačku.

V Kecerovciach letí gél na vlasy. Takmer všetci chlapci majú vlasy na vrchu hlavy postavené do kohúta.

Na toaletách nemajú deti toaletný papier, pýtajú si ho od učiteľa. Chodia si poň aj kedykoľvek počas hodiny, vysmrkajú sa pred tabuľou a idú späť do lavice.

V prvom ročníku sa hlási iba polovica detí. Učiteľka sa pýtala, kto chodil do škôlky. Deti, ktoré ani nehovoria po slovensky, začínajú v nultom ročníku. Nie vždy to stačí. Prepadáva až polovica prvákov, čo je najviac na škole.

„Ona nevie čítať,“ smeje sa štvrták Lukáš svojej spolužiačke na slovenčine. Natália naozaj ledva hláskuje slová, nie je jej rozumieť.

„Pomôžeme jej, keď jej to nepôjde,“ utišuje deti učiteľ. Ich spolužiačka Renáta má už 14 rokov.

„Všetci nie sú takí šikovní, iba áčka. Neviem, či to môžem povedať, ale sú rozdelení. V déčke, éčke opakujú aj tretí- či štvrtýkrát,“ hovorí jedna z učiteliek. Tento rok otvorili už aj 4. F.

Učitelia sa sťažujú, rodičia sa deťom doma nevenujú. Pri vyučovaní na dve zmeny sa o deti polovicu dňa nikto nestará.

V Kecerovciach nemajú v škole ani jedáleň. Každé z detí tak dostane len suchý balíček napríklad s dvomi rožkami, paštétou, tyčinkou a džúsom.

Telesná na chodbe

„Pre koho zvoní?“ poučuje v 4. D žiakov učiteľka na matematike. „Pre pani učiteľku,“ odpovedajú zborovo.

Aj pri telocviku na chodbe vydáva rozkazy, deti sa pri každom zvýšení hlasu opäť na chvíľu utíšia.

Dnes nejdú na ihrisko, cvičia na chodbe. Učiteľka hovorí, že vnútri zostávajú aj preto, aby ich mohla odmerať a zvážiť. V priebehu týždňa majú deti telesnú viackrát na chodbe, a nielen vtedy, keď prší.

„Janko Hraško,“ oslovuje Ondríka, najmenšieho z chlapcov učiteľka pri meraní.

Keď sa Ondrej hanbí stúpiť na váhu, pomáha mu učiteľka opäť povelom: „Všetci čelom vzad,“ a všetci sa naozaj otočia a prestanú si robiť z chlapca žarty. Len ich ešte musí napomenúť: „Špinavo nehovoríme.“

Na telesnú si deti nenosia tenisky ani úbory, ak nemajú papuče, musia behať bosé.

Škola už vyše desaťročie pýta peniaze na novú budovu, z eurofondov môžu iba opravovať tú starú. A ministerstvo školstva odkazuje, že preplnených škôl je na východe viac.

„Tento problém sa však netýka len obce Kecerovce, ale aj ďalších obcí prevažne v Prešovskom a Košickom kraji,“ odpovedá ministerstvo.

Bude vraj žiadať peniaze od ministerstva financií, hovorí o období 2013 až 2017. Teraz majú novú nádej, v týchto dňoch im štát povie, či dá peniaze aspoň na kontajnerovú budovu s ôsmimi triedami. „Končím, keď nám aj toto odoprú,“ hovorí riaditeľ Tibor Oros.

Ak aj uspejú, dve zmeny budú pokračovať. Budú mať aspoň miesto pre nové deti, ktorých stále pribúda. Riaditeľ by bol najradše, keby už do jeho školy nechodilo zhruba 150 žiakov z okolitých dedín.

morvay.jpg
Ľudia si nikdy nebudú úplne rovní, každý má iné schopnosti a povahu, myslí si Peter Morvay

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Z druhej zmeny domov a opäť odznova

„Keď sa najedia, už je s nimi ťažko. Keď slnko svieti, už sa im nechce. V zime, keď je skoro tma, tak tiež,“ hovorí o problémoch popoludňajšieho vyučovania triedny 4. C Jozef Grús.

Ani nová kontajnerová budova podľa neho nepomôže. „Bude to len osem tried, a pribudnú ešte aj špeciálne.“ Ďalej sa tak budú učiť na dve zmeny.

„Nemajú vytvorené podmienky na učenie, vlastnú izbu, pozitívny vzor. Žijú len pre prítomnosť,“ hovorí štvrtácky triedny Grús, ktorý robí aj výskum žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Pomohol by podľa neho celodenný výchovný systém, alebo viac krúžkov, aby s nimi aj popoludní pracovali odborníci a mohli ich formovať.

„Keď sa vrátia na druhý deň, alebo po prázdninách, môžeme začínať odznova,“ rozpráva do hluku školského dvora počas veľkej prestávky. „Treba mať na deti väčšie nároky.“

Dvojzmenných škôl je na Slovensku 37, v Košickej župe 22. Ministerstvo školstva tvrdí, že nevie, koľko je rómskych.

Oficiálne to nezisťuje a hovorí len, že k rómskej národnosti sa na Slovensku hlási 824 žiakov. To je takmer obsadenie kecerovskej školy.

Rómskych žiakov je tu 744, zostalo už len jedno biele dievča. V Košickom kraji je čisto rómskych škôl 54, od septembra budú medzi ne patriť aj Kecerovce.

„Žijú v tejto obci a majú predstavu, že pre decká potrebujú iné prostredie,“ vysvetľuje riaditeľ Oros, prečo bieli rodičia zobrali svoje deti inam.

„U nás nikdy neboli problémy s rasizmom, ani keď sem chodilo ešte viac nerómskych detí. Kecerovce sú v tomto výnimkou.“

Kedysi tu chcel každý do triedy rómskych žiakov, pretože za nich boli príplatky, napokon už zostali len rómske triedy, spomína najstaršia učiteľka na škole Mária Gimerová.

„Keď boli na polovicu, tak boli rómske deti utiahnutejšie, poslušnejšie. Teraz sú už sebavedomí, viac si dovoľujú ako predtým.“

Vzor: biely spolužiak

Najviac bielych detí z Keceroviec chodí do jedenásť kilometrov vzdialených Bidoviec, kde sa učia iba na jednu zmenu. Svojho syna tam dal aj starosta. Rómov je tam menej ako polovica, sú väčšinou roztrúsení po triedach.

Chvália sa napríklad šikovnou 4. A. „Frederik dostal z písomky dvojku a sedel s Rómkou, takže nemal od koho opisovať,“ hovorí zástupkyňa riaditeľky.

V triede sú štyri rómske deti. Sedia spolu. Sami si tak sadli, hovoria učiteľky. Podobne spolu sedia rómske deti aj v iných triedach.

„Nechcú zaostávať za tými bielymi,“ hovorí zástupkyňa riaditeľky Ľubica Kováčová na chodbe počas prestávky, kým hrá namiesto zvonenia hudba.

„Písomky sú na trojky, štvorky, ale snažia sa,“ dopĺňa ju druhá zástupkyňa Erika Zámboriová. „V 3. B, kde sú iba rómske deti, ich už nemá kto ťahať.“

Po prerieknutí ukážu aj 3. B. V triede sú len rómske deti. Učiteľky to vysvetľujú tým, že ich rodičia nedali do jazykovej triedy.

„Je možné, že sa stretnú v triede len Rómovia, ale to neznamená, že boli umelo oddelení,“ hovorí riaditeľka školy Marta Kucharčíková. „Nie je to na princípe ty si Róm, ani nesúhlasím, aby to tak školy robili.“

V celoštátnom testovaní deviatakov sú Bidovce o niečo úspešnejšie ako Kecerovce, ale aj tam výrazne zaostávajú za slovenským priemerom.

Trochu lepšie sú na tom s dochádzkou, hoci si tiež musia predvolávať rodičov záškolákov.

Čierno-biely autobus

Popoludňajší autobus z Bidoviec do Keceroviec je rozdelený na dve polovice. Vpredu sedia bieli, vzadu Rómovia. Niekoľko kilometrov sa nepremiešajú, potom si dozadu sadne desaťročný Matúš.

„Spojil by som Československo,“ odpovedal Matúš v škole na otázku, čo by zmenil ako kráľ.

V autobuse mi vysvetľuje, že sme bratia. Potom sa začne opatrne rozprávať so svojou rómskou spolužiačkou.

Dievča nechce povedať svoje meno. „Nemôžem, lebo tu kradnú deti,“ varovala ju vraj mama.

Jej rodičia sú naozaj opatrní. Keď si v škole pýtali od rodičov súhlas na fotografovanie detí pre internetovú stránku školy, z jej triedy odmietli iba oni.

Dievča sa v autobuse osmelí, až keď si prisadne jej spolužiačka Michaela. „To je moja kamarátka,“ ukáže na ňu. Blondína zneistie, potom pritaká.

Vystúpia spolu v Kecerovciach. Do zmiešanej školy v Bidovciach chodí z Keceroviec jediné rómske dieťa. Volá sa Elena a kamaráti sa s bielymi deťmi.

dieta-120x90.jpg
Redaktori SME strávili strávili týždeň v rómskej osade v Kecerovciach. Aké problémy dedina rieši?

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 25 104
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 680
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 934
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 326
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 241
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 881
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 668
InzerciaSkryťVypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podľa Ledeckého je problémom komunít absencia stavebných pozemkov.

Ide o diskrimináciu na základe etnicity, upozornila Ingrid Kosová.


SITA
Ilustračné foto

S neľudským zaobchádzaním sa taktiež stretli utečenci či migrujúci.


SITA
Škola v obci Ostrovany pri Sabinove.

Kritizujú podporu dvojzmennej prevádzky v základnej škole v Ostrovanoch.


SITA
Rómovia bývajú v Pobedime na rovnakom mieste ako pred sto rokmi.

Obce si napríklad nemôžu dovoliť platiť poriadkové služby z vlastného rozpočtu.


SITA
SkryťZatvoriť reklamu