DOBŠINÁ. Učiteľky Základnej školy v Dobšinej Eleonóra Liptáková a Erika Polgáriová napísali vlani v lete otvorený list ministrovi školstva Dušanovi Čaplovičovi. Priviedlo ich k tomu zúfalstvo.
Otvorene pomenovali problémy, s ktorými sa denne boria učitelia prevažne rómskych detí.
Ich volanie o pomoc vyvolalo obrovskú diskusiu. Na internete si list prečítalo viac ako 260-tisíc ľudí, takmer 36-tisíc návštevníkov Facebooku ho označilo palcom hore.
Nepomohli im
Čo sa odvtedy v ich profesionálnom živote zmenilo?
„Nič podstatné,“ hovorí učiteľka fyziky a špeciálna pedagogička Liptáková (43).
„Minister školstva zavesil na web Úradu vlády odpoveď, bol u nás na otvorení nového školského roka, osobne sa s nami stretol, prisľúbil pomoc. Ale to je asi tak všetko.“
Učiteľka etickej výchovy a školská psychologička Erika Polgáriová (27) je tehotná a teší sa na dieťa. „Popritom sme sa spolu intenzívne venovali otvoreniu nášho centra. Nemohli sme už ďalej čakať.“
Dlhodobé zanedbávanie problémov zo strany štátu, hádzanie zodpovednosti na plecia učiteľov a rastúca byrokracia vedú podľa učiteliek k prehlbovaniu priepasti medzi menšinou a väčšinou.
Vravia, že nepripravenosť detí na vyučovanie, zanedbaná hygiena, výživa a výchova vedú k rastúcej agresivite žiakov, sexuálnemu obťažovaniu spolužiačok i učiteliek a zvyšujúcej sa pôrodnosti dievčat.
„Jedna naša žiačka otehotnela, keď mala štrnásť. V pätnástich porodila prvé dieťa, keď mala necelých šestnásť, otehotnela druhýkrát. Vtedy sme si povedali, že to takto ďalej nejde,“ spomína Liptáková.
Obrovské percento budúcich školákov nedokáže udržať v ruke ceruzku, odkresliť vodorovnú či zvislú čiaru, nepoznajú farby, tvary, nevedia po slovensky, ich slovná zásoba v rodnom jazyku je úbohá. Podľa učiteliek len tretina detí z chudobných rodín prichádza do školy zaškolených.
„Keď som sa pýtala mojich žiačok, ktoré sú už matkami, či sa s deťmi rozprávajú, začudovane sa pozerali – že načo, veď sú malé,“ vraví Liptáková.
Pomohli si samy
Keď učiteľky videli, že ich list politikmi nepohol, vzali veci do vlastných rúk. V rodičovskom centre, ktoré otvoria na Mikuláša, chcú vrátiť detstvo deťom.
„Je šokujúce sledovať, keď sa dievčatá k vlastnému dieťaťu správajú ako k bábike. Chceme ich pripraviť do života, viesť ich k zodpovednému prístupu k sexualite, mladé mamičky a ich partnerov naučiť, ako sa o dieťatko postarať. Je to beh na dlhé trate. Hádam ich deti už nastúpia do prvého ročníka lepšie pripravené,“ hovorí Polgáriová.
Rodičovské centrum sídli v bežnom rodinnom dome, akých sú v Dobšinej tucty. Je v ňom však všetko, čo by malo tvoriť fungujúcu domácnosť. Predsieň, kompletne zariadená kuchyňa, obývačka s kozubom, herňa s kopou hračiek, sociálne zariadenie, dvor, záhrada.
„Snažili sme sa vytvoriť rodinné prostredie, ktoré našim mladým mamičkám a oteckom chýba. Tu by sa mali naučiť variť, venovať sa deťom, ale aj relaxovať,“ vysvetľuje Liptáková.
Učiteľka spolu s ďalšími nadšencami a budúcimi užívateľmi odpracovala na rekonštrukcii stovky hodín. Kládli gumolit, dlažbu a obkladačky, odstraňovali staré omietky a naťahovali nové stierky, vymenili elektrické rozvody.
V budúcnosti chcú zriadiť v pivnici posilňovňu, využiť aj krásne podkrovné priestory.
„Guráž nestačí,“ hovorí Polgáriová. „Stretli sme prekvapujúco veľa ľudí ochotných pomôcť. Bez nich by sme asi doteraz len hundrali v kabinete či v zborovni.“
FOTO - MESTODOBSINA.SK
Z bankára sponzor
Rodinný dom v Dobšinej kúpili sponzori. Občianskemu združeniu Detstvo deťom ho prenajali na 15 rokov za symbolické nájomné – jedno euro. Nakúpili zariadenie, elektrospotrebiče, hračky.
„Erika Polgáriová ma nakazila svojím entuziazmom, odhodlaním, pozitívnou energiou, nie skepsou, zúfalosťou a odovzdanosťou či sťažnosťami na neschopných politikov,“ vysvetľuje jeden zo sponzorov Stanislav Boledovič.
V minulosti pracoval v zahraničí i na Slovensku v bankovníctve. V súčasnosti všetku energiu venuje zlepšeniu situácie v školstve: „Každý si musí uvedomiť, že vo vzdelaní je budúcnosť tejto krajiny. V aktuálnych rebríčkoch sme, žiaľ, na chvoste Európskej únie. Keď nám trochu záleží na našich deťoch, nemôžeme sa tváriť, že sa nás to netýka a nechať ho ďalej upadať.“
Nespoliehajme sa na politikov
Projekt Rodičovského centra v Dobšinej výrazne podporilo občianske združenie Manageria a komunita Global Shapers. Jej kurátorom je JOZEF BARDÍK.
Čo vás naštartovalo, aby ste do tohto projektu investovali čas a peniaze?
„Nakoplo ma stretnutie s Erikou Polgáriovou a Norikou Liptákovou. Precestoval som kus sveta, mám prebrázdenú väčšinu východnej Afriky, kde som sa snažil pomáhať nejakými drobnosťami. Po stretnutí som si uvedomil, že aj na Slovensku máme vlastné problémy, ktoré sú mi osobne bližšie a ich riešenie mi pripadá zmysluplnejšie.“
Prečo ste svoje aktivity nasmerovali práve do Dobšinej, keď rovnaké problémy sú v každej obci či meste s početnejšou rómskou komunitou?
„Pretože odtiaľ sú Norika a Erika, ktoré tento projekt vymysleli. Neprišla s ním vláda, niekto z Bratislavy, či zo zahraničia. Verím, že tieto dve učiteľky našli riešenie zložitého problému. Pretože keď do prvej triedy štandardného školského systému nastupujú deti zo znevýhodneného prostredia, majú obrovský hendikep, ktorý sa ťažko doháňa. Chcú urobiť maximum, aby decká prišli lepšie pripravené, aby ukázali, že keď tie deti dostanú rovnakú možnosť v predškolskom veku, majú šancu uspieť. To mi dáva zmysel. Sú to učiteľky, ktoré idú do problému, hoci by sa ním nemuseli zaoberať, robia to dobrovoľne, absolútne nezištne.“
Prečo ste sa rozhodli investovať aj z vlastného vrecka do kúpy, rekonštrukcie a vybavenia domu?
„Prostredie, v ktorom Rodičovské centrum fungovalo, bolo nevyhovujúce, demotivovalo nielen mladé mamičky, ale aj učiteľky, ktoré sa im venovali.“
Vy ste pracovali v oblasti investícií. Ako sa z investora stáva človek, ktorý sa venuje vzdelaniu a chce zlepšovať svet okolo seba?
„Dlhé roky, od skončenia školy som pracoval v zahraničí v oblasti financií. Asi pred rokom som sa rozhodol vrátiť na Slovensko, začal som investovať do viacerých začínajúcich firiem. Mám ale pocit, že pomoc potrebujú predovšetkým takí ľudia, ako sú učiteľky z Dobšinej. Nespoliehajme sa len na politikov, keď je veľa vecí, ktoré vedia vyriešiť ľudia sami.“
Mikuláš Jesenský
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
