BRATISLAVA. Tradičný obraz o sociálnych parazitoch v podobe mnohopočetných rómskych rodín, ktoré mesačne poberajú stovky eur sociálnej podpory a zaťažujú tak sociálny systém, je len mýtus.
Analytici z Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz (INESS) takmer rok sledovali údaje zo Sociálnej poisťovne o tom, kto poberá sociálne dávky v dvadsiatich okresoch Slovenska, kde žije najviac Rómov.
Cez konkrétne čísla vyvracajú tvrdenia aj mnohých politikov, že výdavky štátu na veľké rodiny sú zásadným problémom vo financovaní štátu.
Zistili napríklad, že prídavky na dieťa poberajú najmä rodiny s jedným či dvomi deťmi a nie mnohopočetné rodiny.
Počet žiadateľov o prídavky na dieťa je zasa v dvadsiatke sledovaných okresov iba o tri percentá vyšší ako v iných okresoch, kde žije menej Rómov.
Dávky nie sú luxus
• zo zaplatených daní a odvodov tvoria sociálne dávky pre mnohopočetné rodiny len 0,3 percenta,
• len šesť percent vyplatených dávok v hmotnej núdzi berú mnohopočetné rodiny,
• 9 z 10 eur, ktoré štát vyplatí v rodinných prídavkoch, skončí v rodinách s jedným, dvomi či tromi deťmi, rodiny, ktoré majú 5 a viac detí, poberajú necelých 5 percent z tejto dávky.
Okrem prídavkov na deti skúmali analytici aj dávku v hmotnej núdzi, ktorú dostávajú ľudia pod hranicou chudoby.
„Dávky v hmotnej núdzi sú iba na prežitie, pri ich dnešnej výške už neostávajú peniaze na nič iné,“ tvrdí Július Pecha, terénny sociálny pracovník z Keceroviec pri Košiciach.
INESS započítal do analýzy aj túto dedinu s tritisíc obyvateľmi, kde žije jedna z najpočetnejších rómskych komunít na Slovensku.
Dávky v hmotnej núdzi tam poberajú najčastejšie rodiny s väčším počtom detí a ľudia pred dôchodkom, vraví Pecha. To je však v celoslovenskom meradle skôr výnimka, zistil INESS.
„Rómska problematika patrí medzi najvážnejšie sociálne problémy na Slovensku, pričom o nej panuje dodnes veľa mýtov,“ hovorí Ján Dinga, analytik INESS a spoluautor štúdie.
Analytici porovnávali rôzne výdavky štátu s tým, koľko peňazí dostávajú najchudobnejšie rodiny na sociálnej pomoci.
„Pri dávkach v hmotnej núdzi pre všetky rodiny s päť a viac deťmi ročne vyplatí štát približne o desať miliónov eur menej, ako plánuje dať na Národný futbalový štadión,“ ilustruje Dinga. Na jeho výstavbu vláda prispeje 27 miliónov eur.
„Chceli sme otvoriť tému, aby boli dostupné presné dáta a pri rómských témach sa argumentovalo faktmi a nie pocitmi,“ vraví spoluautor výskumu Radovan Ďurana.
Invalidný dôchodca neznamená mladý Róm
Okrem prídavkov na deti sledovali odborníci aj to, aký rozdiel je v počte mladých invalidných dôchodcov v rómskych okresoch v porovnaní s ostatnými regiónmi. Chceli tak preveriť domnienku, že Rómovia zneužívajú aj systém invalidných dôchodkov.
