Darmo, že si gádžovka, aj tak si naša

Ivana Šusterová pred rokom ukončila štúdium etnológie v Nitre. Momentálne je internou doktorandkou v Ústave etnológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Pochádza zo Starej Turej, kde aktívne pôsobila vo folklórnych súboroch. Práve ľudová kultúra ju priviedla k štúdiu etnológie. Na vysokej škole ju zaujal fakt, že olašskí Rómovia sú prezentovaní ako uzavretá skupina, o ktorej sa ťažko niečo dozvie. Riskla to. Dnes má na nitrianskej Kalvárii svoju rodinu a svoje obliekanie prispôsobuje olašským normám.

Čo vás osobne priviedlo k záujmu o Rómov?

Vyrastala som v meste, kde som s Rómami prichádzala do kontaktu minimálne. Komunitu olašských Rómov som začala vnímať v druhom ročníku vysokej školy. Vtedy som bývala v podnájme v nitrianskej časti Kalvária, kde žijú práve olašskí Rómovia. Skôr ako som išla na obhliadku konkrétneho bytu, bola som upozornená na to, že jedným zo susedov bude rómska rodina. To som ale vôbec nepovažovala za niečo, čo by ma malo odradiť. Zrazu som vídala ženy v dlhých sukniach, počula rómčinu a z okna pozerala, ako dotyčná rodina sedí pred bytovkou pri káve. Skupina olašských Rómov, vedľa ktorej som žila v bezprostrednej blízkosti, ma zdravila, usmievala sa na mňa a niečím ma veľmi priťahovala.

My sme praví Cigáni, tí olašskí

Vedeli by ste vysvetliť laikovi, aké subkultúry Rómov žijú na našom území?

O Rómoch nemožno uvažovať ako o homogénnej skupine, hoci sú takto vnímaní širokou verejnosťou a prezentovaní médiami. Medzi nimi sa prejavuje výrazná vnútorná diferencovanosť, ktorú si samotní Rómovia uvedomujú a často nechcú byť navzájom spájaní. Vzťahy medzi jednotlivými rómskymi skupinami môžu byť dokonca horšie ako medzi Rómami a majoritou.

To znie neuveriteľne.

Vidno to napríklad pri výbere partnera. Želanou normou sú endogamné manželstvá, čiže uzatvárané čisto v rámci olašskej komunity. Výnimočne sa stane, že si olašský Róm vezme Nerómku, ale to, že by si zobral "Rumungerku“ som sa počas svojho výskumu nedozvedela. Nevravím, že inde sa to nestalo, ale nitrianska komunita je v tomto prísna. Rómovia, s ktorými sa stretávam, sa hrdo označujú "My sme praví Cigáni, tí olašskí" a o dlhodobo usadených hovoria ako o "polocigánoch". Často zdôrazňujú svoje odlišnosti a hnevá ich, keď ich ľudia hádžu do jedného vreca. Najmä nechcú byť spájaní s chudobnými Rómami z chatrčí. Zároveň ale hovoria o svojej schopnosti vycítiť, aký konkrétny človek je, a to je dôležité aj pri kontakte s ľuďmi mimo ich komunity.

Do akých skupín teda Rómovia na Slovensku patria?

Väčšinové zastúpenie majú na Slovensku dlhodobo usadení Rómovia, tzv. Rumungri. Koncentrovaní sú najmä na východe Slovenska, ale žijú aj v iných oblastiach. Tejto skupine Rómov sa u nás venuje mnoho odborníkov. Podľa výskumov, ktoré sa uskutočnili v rámci vypracovania Atlasu rómskych komunít 2013, žije v súčasnosti na Slovensku okolo 15 000 Rómov patriacich k ďalším subetnickým skupinám. Ide najmä o olašských Rómov a najmenšie zastúpenie majú Sinti, ktorých je v rámci Slovenska iba niekoľko rodín. Najviac olašských Rómov žije na južnom a západnom Slovensku, z väčších miest napríklad v Nitre, Nových Zámkoch, Zlatých Moravciach, Komárne, Leviciach, Piešťanoch, či Senci.

A čím sú odlišní práve olašskí Rómovia od iných skupín?

Olašskí Rómovia sú osobitou skupinou, ktorá sa okrem iného vyznačuje zachovávaním tradičných noriem, špecifických spôsobov správania sa, či sústavou jedinečných obyčajov vo svojom spoločenstve do súčasnosti. Niektoré z nich boli prítomné aj v majoritnej spoločnosti, v tradičnom lokálnom spoločenstve.

Rodina je na prvom mieste

Aké zvyky a normy dodržiavajú olašskí Rómovia?

V živote olašských Rómov je na prvom mieste rodina. Pravidlá správania sa vo vnútri rómskej rodiny sú založené predovšetkým na autorite jej mužských členov. Významné miesto majú „starší“. Na čele komunity stojí v súčasnosti Angluno Rom, čiže vajda. Pri charakteristike olašských Rómov je nevyhnutné spomenúť, že ide o Rómov, ktorí na rozdiel od dlhodobo usadených Rómov ešte pár desaťročí dozadu kočovali. Zaujímavé zvyky nájdeme pri obradových momentoch, akými sú narodenie dieťaťa, svadba, ale aj pohreb.

Líšia sa aj navonok?

Olašských Rómov možno odlíšiť od iných skupín často už na prvý pohľad. Vydaté ženy stretnete výlučne v dlhých sukniach a nájdete medzi nimi mnoho ryšavých ľudí. Medzi sebou hovoria po rómsky. Používajú však odlišný dialekt rómčiny ako ostatné subetnické skupiny Rómov. S rómčinou je späté a do súčasnosti zachovávané používanie rómskych mien a prezývok. Typickými priezviskami sú Lakatoš, Stojka, Biháry, Kotlár a Rafael.

Vo svojich výskumoch ste sa venovali práve olašským Rómom z Nitry.

Patria do podskupiny Lovári. Najviac ich žije v časti Kalvária, na Borovej ulici. Predtým neobývané pozemky postupne od roku 1958 odkupovali práve olašskí Rómovia, ktorí už v tej dobe žili usadlým spôsobom života. Ďalšie rodiny bývajú v Starom meste a na Orechovom dvore, ale aj v priľahlých obciach.

Pri práci používajú radšej hlavu ako svaly

Viete, ako si zabezpečujú prácu? Je o nich známe to, že sú bohatí.

Vykonávanie ťažkej fyzickej práce bolo pre nich vo všeobecnosti znamením neúspešnosti a nedostatku mentálnych schopností. Naopak, dodnes je cenené získavanie finančných prostriedkov činnosťami, ktoré vyžadujú viac zapojiť myslenie, ide najčastejšie o rôzne obchodné aktivity. V predchádzajúcich rokoch išlo najmä o predávanie tovaru na trhoch a jarmokoch. V období kočovania sa živili obchodovaním s koňmi, podomovým predajom a iným kšeftovaním. Konkrétne nitrianski olašskí Rómovia chovali kone a chodili s nimi na jarmoky ešte aj po príchode na Borovú ulicu, približne do roku 1970.

Ako sú na tom s prácou ženy?

Ženy väčšinou nepracujú. Hlavná zárobková činnosť je výsadou mužov. Ako sami hovoria, bola by hanba, keby muž nevedel uživiť svoju rodinu, zároveň zdôrazňujú sféru ženských povinností, akými sú starostlivosť o domácnosť, o deti a v neposlednom rade o manžela.

Je pre nich hodnotou vzdelanie?

Olašskí Rómovia dodnes nedoceňujú význam školského vzdelania pre praktický život. Za dôležitú je považovaná domáca výchova. Ale ak vidia v dieťati potenciál a záujem, vo vzdelaní podľa ich vlastných slov nebránia. Múdrosť je v tomto spoločenstve vysoko cenená, nemusí byť ale nutne spojená so školským vzdelaním. Múdry je muž, ktorý vie rozumne rozprávať a prezentovať slovami pred ostatnými svoje názory a reprezentovať tak celú svoju rodinu. Dalo by sa povedať, že olašskí Rómovia sú v rámci komunity považovaní za múdrych vtedy, keď žijú podľa vnútorných nepísaných zákonov.

Žena nemá sedieť za stolom pri mužoch

Prijali vás medzi seba?

Kým som si s nimi vytvorila bližší otvorenejší vzťah, trvalo to istú dobu. Z mojej strany bola potrebná trpezlivosť na prekonanie počiatočnej nedôvery, množstvo času aj skúšanie rôznych ciest. Nespoznávala som iba ja ich, ale rovnako oni mňa. Mnohokrát som postupovala intuitívne a stále sa učím na vlastných správnych, ale aj chybných krokoch. Cením si chvíle so ženami pri káve a rozhovoroch hoci aj o varení, ale aj to, že ma prijali taktiež starší muži, ktorí sú v komunite vážení.

Žene sa u nich nepatrí vyjadrovať názor pred mužmi, olašská žena nesedí za stolom pri mužoch, keď sa stretne viac Rómov. Nie som síce olašská Rómka, ale vážim si, že mne je to dovolené, pričom to nevychádza z mojej iniciatívy. Uvedomujem si, že starší muži majú dôležité slovo, aj čo sa týka mojej prítomnosti v ich komunite. Domnievam sa, že k postupnému prijatiu prispelo aj moje priblíženie sa k „rómstvu“, ktoré vnímali kladne.

Zrejme vás svojím spôsobom obohatili a vy zase ich.

V prvom rade si skutočne vážim, že mi dali šancu spoznávať ich život, zvyky, tradície, hodnoty, normy, ich samotných. Stretávanie sa s olašskou komunitou pre mňa nie je len o písaní študentských prác, či odborných článkov. Snažím sa pochytiť nejaké olašské slovíčka, ženy ma učia variť rómske jedlá a dievčatá tancovať. Keďže som prispôsobila moje vlastné obliekanie olašským normám, kedy vydatá žena nosí výlučne dlhé sukne, obohatila som aj svoj šatník a naučila sa obliekať a upravovať viac žensky. Stále zostávam sama sebou, ale je pre mňa prirodzené, že kde to ide sa prispôsobím, a tým sa zároveň naučím veľa nového.

To sa im muselo páčiť, keď ste sa obliekli ako jedna z nich.

Milé bolo, keď sa ma dieťa na Borovej ulici spýtalo, či som „ich Cigánka“, lebo že tak vyzerám. Sú tu však aj iné veci. V prvom rade som spoznala mnoho ľudí a získala nových priateľov. Neprišlo to samé, ani to nebolo hneď. Spočiatku som chodila na Kalváriu so zmiešanými pocitmi, nevedela som, čo môžem čakať a v niektorých situáciách som sa cítila nesvoja. Ale čas strávený medzi nimi sa pre mňa postupne stal časom, kedy sa uvoľním a oddýchnem si. Rómovia, s ktorými sa stretávam, skutočne veľmi obohatili môj život a mnohému ma naučili.

Odlišné spoločenské pravidlá

Čo bolo pre vás nové?

Už som spomínala napríklad nosenie dlhých sukní u vydatých žien. V tejto súvislosti je záväzné aj nosenie dlhých vlasov, lebo vlasy sa dodnes strihajú na znak nevery ženy. Aj v súčasnosti je možný model výberu ženy pre syna zo strany rodičov, pričom dievča ide po vydaji vo väčšine prípadov bývať k svokrovcom. Pokiaľ sa stretne širšia rodina na krste, svadbe, prvom svätom prijímaní či oslave narodenín, muži a ženy sedia od seba oddelene. Vôbec im to ale neprekáža. Ženy pred mužmi neprezentujú verejne svoje názory, takže sa medzi sebou lepšie zabavia. Žene sa patrí ako prvej pozdraviť a jej doménou je dodnes domácnosť.

Na svoj výskum ste sa museli dopredu pripraviť, naštudovať si literatúru.

Napriek tomu, že tu má táto skupina Rómov svoje miesto, dočítate sa o nej v slovenskej, či českej odbornej literatúre veľmi málo. Snáď všade je napísané, že ide o uzavretú skupinu, ktorá medzi seba cudzích v podstate nepúšťa. Pri výskume medzi Rómami je žiaduce zoznámiť sa s odlišnosťami v bežnom správaní oproti majorite i so životnými hodnotami a postojmi, pretože nepripravený jedinec sa môže dostať do problematických situácií.

Výhodou pri výskume je poznať fakt, že olašskí Rómovia v komunikácii medzi sebou nepoužívajú oficiálne mená zapísané v rodnom liste, ale svoje vlastné rómske. Úsmevné bolo, keď sa ma jeden chlapec pýtal, ako sa volám a stále mu nestačilo moje krstné meno, ani priezvisko, až z neho nakoniec vypadlo: „A po cigánsky ako?“.

Skúste priblížiť, v čom je iný ich spôsob komunikácie.

Čo sa týka pozdravov a podávania rúk v spoločenstve olašských Rómov, muži si medzi sebou ruky podávajú, ale so ženami nie. Výnimka môže nastať, pokiaľ ide o najbližšiu rodinu, napríklad sestra s bratom, alebo ak ide o staršiu ženu. Ženy a mladšia generácia sa majú pozdraviť ako prví. Nič z tohto som spočiatku nevedela. Teraz, keď idem k rodine, ktorú navštevujem, vojdem dnu bez zaklopania, ako to robia Rómovia a viem, že sa na mňa nikto nenahnevá. Rovnako neberiem ako nejaký prejav neslušnosti, keď mi hlava rodiny pri takejto bežnej návšteve nepodá ruku na privítanie.

Treba si uvedomiť, že v olašskej komunite je zjednodušene povedané vždy „muž nad ženou“ a „staršia generácia nad mladšou“. Každá z týchto vekových, generačných či rodových skupín si vyžaduje špecifický prístup smerovaný k získaniu potrebných informácií. Starší muži sú dobrými informátormi pamätajúcimi si aj situáciu z detstva, konkrétne aspekty vedia aj časovo presne zaradiť. Rozhovory s nimi sú systematickejšie. Rozhovory so ženami sú zdĺhavejšie, často porovnávajú svoju situáciu s mojou. Sú však plné cenných informácii, často takých, ktoré by som sa od mužov nedozvedela. V tomto prípade je nepochybne výhodou, že som žena.

Darmo, že si gádžovka, aj tak si naša

Uvažovali ste niekedy o tom, že aj Rómovia majú stereotypné predstavy o Nerómoch?

Raz, keď som cestovala z Nitry domov z návštevy u olašských Rómov som rozmýšľala, že možno aj ja svojou prítomnosťou a svojím prístupom búram predsudky Rómov o nás gádžoch. Taktiež môže byť pre nich nová skúsenosť, že aj rakli, gáži môže mať o nich úprimný záujem, že za nimi docestuje, že sa do určitej miery prispôsobí. Vždy ma potešia a povzbudia do ďalšej práce vety od Rómov, ktoré tomu nasvedčujú: „Prišla naša Cigánka!“ alebo „Ty už máš rodinu aj v Nitre!“.

Moje študijné zameranie nepochybne ovplyvňuje aj môj osobný život. Veď nejde o výskum niečoho neživého, či abstraktného, ale o priamy kontakt s ľuďmi. Občas si pripadám, že balansujem medzi nerómskym, gádžovským svetom, do ktorého som sa narodila a svetom olašských Rómov, ktorý mám možnosť spoznávať. Uvedomujem si, že stále budem tak trochu inou a cudzou. Aj keď si dám dlhú sukňu, zlaté náušnice a začnem tancovať, tak sa olašskou Rómkou pochopiteľne nestanem. Ale o to predsa ani nejde.