NITRA. Mal už po päťdesiatke, keď založil filmový festival Kalo čangalo – Čierny bocian. Šesť rokov prinášal putovným festivalom filmy až k najchudobnejším obyvateľom rómskych osád. Festival ukončila jeho predčasná smrť v roku 2012.
Kino bolo na Luníku IX, na Dúžavskej ceste v Rimavskej Sobote, v Malej Frankovej, Detve, Spišskej Novej Vsi, Liptovskom Mikuláši a ďalších miestach na Slovensku.
Stále aktuálny odkaz
„Šokuje ma, že akonáhle vstupujeme do sfér s rómskou tematikou, každý sa pýta, načo je to dobré,“ povedal Sika v roku 2011 počas festivalu Kalo čangalo v Liptovskom Mikuláši.
„Ako keby Rómovia neprežívali svoje ľudské príbehy, svoje tragédie, radosti. Ako keby nemali život plný lásky, citu, vzťahu k deťom, vzťahu k staršej generácii, k etnikám iného typu. Sú to príbehy nesmierne vzácne a bolo by dobré, keby sa aj u gádžov, keď to mám tak povedať, stratila alergia proti takýmto veciam,“ vyznal sa vtedy svojmu prevažne rómskemu publiku.
Premietanie v podmienkach osady si tí, ktorí ho nezažili nevedeli predstaviť. Sika to nepovažoval za problém.
„Urobili sme to ako letné kino, veľmi jednoducho. Na Luníku IX. sme natiahli biele plátno a v tzv. Čiernom meste v Rimavskej Sobote sme vybrali premietaciu stenu, ktorú si samotní Rómovia natreli nabielo,“ vysvetlil Sika pre Romano nevo ľil v roku 2011.
Živé publikum
Festival Kalo čangalo mal rómske publikum nenaučené na spoločenskú disciplínu súvisiacu s filmom. Sika s úsmevom priznal, že v osadách podcenili kapacitu reproduktorov.
„Ale keď sme si urobili fotodokumentáciu, tak nás zaujali sústredené oči a pohľady. Sú takí, ktorí v pozadí vykrikujú, ale sú takí, ktorí sa nesmierne sústredene zapozerajú.“
Festival venoval aj spomienke na filmára Martina Slivku, ktorý natočil Deti vetra. Tento 13-dielny dokument o Rómoch v Európe má nielen umeleckú, ale aj výpovednú hodnotu o faktoch zo života Rómov v Turecku, Grécku, Macedónii, Rumunsku a ďalších krajinách.
Aký význam má pozeranie na film?
Výchovné efekty kultúrneho podujatia považoval riaditeľ festivalu za dôležité, hoci priznával, že sa nedajú zmerať a nevie povedať, na koho to zapôsobilo.
„Prečo by sme mali teraz vedieť jasné a presné dôsledky týchto počinov? My premietame, lebo vidieť film patrí k elementárnym zážitkovým záležitostiam moderného civilizovaného človeka. Efekt nikdy neodmeriame, lebo nevieme, kedy sa tá drobná skultúrňovacia kvapka zmení na nejaké duchovné more,“ povedal v roku 2011.
Spomienka študenta
Ako vysokoškolský pedagóg ovplyvnil mnohých ľudí. Na Pavla Siku, pedagóga katedry rómskej kultúry Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre zaspomínal jeho bývalý študent.
„Študoval som síce iba rok, ale za ten rok sa v mojom živote zmenilo mnohé. Vďačím za to práve Sikovi,“ povedal Martin z Prešova.
Podľa tohto študenta bol Pavol Sika skvelým človekom práve preto, že sa dokázal vcítiť do duše toho druhého. Zároveň bol zásadovým vychovávateľom.
„Chcel som byť spisovateľom. Na hodinách ma niekoľkokrát prichytil, ako si niečo píšem, hneval sa. Keď som raz vošiel do jeho kancelárie, aj on písal básne. Potešilo ma to, a tak som mu povedal, že to, čo si niekedy píšem na jeho hodinách sú básne, že mám rád poéziu. On mi na to odpovedal, že to síce aj on, ale nech ma múza kope cez prestávky,“ povedal Martin.
Študenti ho vnímali ako človeka, ktorý videl v každom potenciál.
Umelec s citlivou dušou
Ľudia si na neho spomínajú ako na skvelého šéfa, svoj tím dokázal motivovať nielen po pracovnej stránke, ale aj po tej citovej.
Počas života stihol viac ako iní. Viedol študentské divadlo Divá hus. Založil a spravoval nadáciu Original, filmový festival Martina Slivku Kalo čangalo, bol zakladateľom Ústavu dokumentácie rómskej kultúry.
Sika bol aj riaditeľom Nitrianskej galérie, vedúcim katedry rómskej kultúry aj prodekanom Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva UKF v Nitre. Rozsiahla je publikačná činnosť Pavla Siku.
Jeho meno sa dostalo do povedomia ľudí už v roku 1982, kedy spolu s Jánom Labantom založili medzinárodný gitarový festival Cithara Aedicule.
Pavol Sika, pedagóg, umelec, vydavateľ, spisovateľ ale aj spoluzakladateľ katedry rómskej kultúry na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Bol výnimočný človek, ktorý svojimi skutkami prinútil ľudí na chvíľu sa zastaviť a vnímať život. Zanechal hlbokú stopu v ľuďoch, ktorí mali možnosť byť jeho v blízkosti.
