SME
Streda, 24. apríl , 2019

Za desať rokov začlenili 324 Rómov. Systém je citlivý na zmeny

Sociálni pracovníci v Dolnom Kubíne majú nielen výsledky, ale aj obavy, dokedy ich udržia. Upozorňujú na riziká, ktoré ich môžu vrátiť späť.

Jozef Gruchalák: Základnou metódou je komunikácia s poskytovateľmi služieb a občanmi. Jozef Gruchalák: Základnou metódou je komunikácia s poskytovateľmi služieb a občanmi. (Zdroj: Ingrid Ďurinová)

DOLNÝ KUBÍN. V meste Dolný Kubín žije 400 rómskych občanov, väčšina z nich bola pôvodne koncentrovaná v jednej lokalite. Dnes bývajú v bytoch na sídliskách medzi majoritným obyvateľstvom.

„Padali dolu, niektorí sa posúvali stále ako v bludnom kruhu, kým pochopili, že si každý z nás musí plniť základné povinnosti. To znamená platiť si za to, čo si objednajú,“ povedal pre SME Jozef Gruchalák, vedúci odboru sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne.

Sociálnu pomoc zamerali na riešenie kvality bývania chudobných rodín s asistenciou pri míňaní peňazí rodinného rozpočtu. Klientov naučili pochopiť princíp zodpovednosti za svoje životy.

Motivačný systém bývania vylaďovali od roku 2004 a trvalo im to päť rokov. Ďalších päť potrebovali na naplnenie vízie začlenenia rómskych občanov medzi majoritu. Podarilo sa.

Ohrozenie prichádza zdola aj zhora

Sociálni pracovníci postupne posúvali rómske rodiny do otvoreného prostredia, hoci podľa Jozefa Gruchaláka by ich majorita videla najradšej opäť sústredených na jednom mieste.

„Keď prídete na miesto, kde bolo ešte pred piatimi rokmi rómske obyvateľstvo koncentrované, už ho tam nenájdete. Sú tam iba štyri rodiny,“ priblížil.

Začlenenie rómskych rodín medzi majoritné obyvateľstvo je veľmi krehké.

„Závisí, ako sa tie integrované rodiny obhája, aby splnili podmienky, a aby neboli pod tlakom zo strany majority,“ uvažuje Jozef Gruchalák.

Tlak zvonka už nevydržala rodina Bartošová zo sídliska Brezovec, ktorá bola jednou z prvých nájomníkov v majoritou obývanej bytovke. Hoci sa Bartošovci snažili zapadnúť medzi ostatných nájomníkov a boli aktívni pri údržbe vonkajších priestorov, nedávno sa rozhodli vrátiť do starého bývania v meste.

Iný typ ohrozenia vnímajú sociálni pracovníci mesta zo strany volených zástupcov občanov, ktorí sa menia každé štyri roky a mnohí sa v sociálnej politike mesta neorientujú.

„Som kritický, ale mesto prijalo všeobecno-záväzné nariadenie o nájomnom bývaní, ktoré má z môjho pohľadu veľmi vysokú bariéru. Bojím sa, že sa v Dolnom Kubíne naštartuje segregačný proces,“ vyjadril svoje obavy o výsledky 11-ročnej práce vedúci sociálneho odboru Gruchalák.

Mesto rodiny

Ešte pred piatimi rokmi sa Dolný Kubín prezentoval prívlastkom Dobrá adresa, nedávno sa premenoval na Mesto rodiny. Slogany majú vyjadrovať sociálnu orientáciu samosprávy na občana.

„Dolný Kubín začínal od nuly a postupne dochádzalo k budovaniu sociálnej siete, sociálnych zariadení, kolektívu sociálnych pracovníkov. Ako sa služby skvalitňovali, uvedomili sme si, že Dolný Kubín je naozaj dobrá adresa a že sa v meste dobre býva,“ povedal pre SME primátor mesta Roman Matejov.

Napriek jeho tvrdeniu sa stále znižuje počet obyvateľov Dolného Kubína pre nedostatok pracovných príležitostí. Mladí ľudia sa z okresného mesta sťahujú do väčších sídiel. Aktuálne tu býva asi 19-tisíc obyvateľov.

Mesto teraz zameralo svoju podporu na viacgeneračnú rodinu.

V roku 2015 vyhlásili radní prvý ročník ankety Kubínska rodina. Ľudia môžu vyplnením dotazníka nominovať na ocenenie rodinu, ktorá ich v dobrom zmysle zaujala.

„Aj pre Rómov je rodina základom všetkého, a preto keď hovoríme o dobrej adrese, respektíve o Kubínskej rodine, tak máme na mysli samozrejme aj ich,“ uviedol primátor Matejov.

Sociálny čin roka 2015

Samospráva mesta Dolný Kubín získala v roku 2015 už po druhýkrát ocenenie Sociálny čin roka.

Na slávnostnom podujatí v historickej budove Národnej rady v Bratislave prevzal v októbri 2015 primátor Roman Matejov ocenenie za vytvorenie jedného z najefektívnejších systémov obecného sociálneho bývania na Slovensku.

„Viacročná poctivá práca v oblasti starostlivosti o občanov nášho mesta priniesla vzácne ocenenie. Ďakujem celému kolektívu odboru sociálnych vecí za jeho prácu,“ povedal Matejov pri preberaní ceny v Bratislave.

Mesto Dolný Kubín má dobre naštartovanú cestu k inkluzívnemu podnikaniu ako súčasti sociálnej práce. Znamená to, že sociálne slabší ľudia z mesta by sa pracovne zapájali do života svojej komunity.

„Má sa to diať pod hlavičkou samosprávy. Nemáme ambíciu opúšťať systém - samosprávu, ktorá je pre občana najbližšie. V tomto zmysle žiadam vedenie mesta o zmeny,“ vysvetľuje líder sociálneho života v meste Jozef Gruchalák.

Komunitné plánovanie

Na pôde mesta funguje 164 mimovládnych organizácií, čo je ukazovateľom otvorenosti a zdravého stavu miestnej občianskej komunity.

„Základnou metódou je komunikácia s poskytovateľmi služieb a občanmi,“ zdôrazňuje Jozef Gruchalák.

Mesto Dolný Kubín má rozpracovanú stratégiu vzdelávania, doštudovania a inkluzívneho bývania pre svojich občanov.

Aj preto sociálny odbor organizuje každý rok komunitné plánovaníe, na ktorom získava podnety od ľudí pre neustále vylepšovanie svojej práce. Naposledy plánovali 23. októbra v miestnom kultúrnom dome.

„Neustále dúfame, že zásluhový, motivačný systém zostane. Nanovo obhajujeme naše základné priority, vysvetľujeme poslancom čo je opatrovateľská služba, čo je vôbec sociálna služba. Verím, že nás pochopia pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2016,“ vyjadril v závere podujatia Jozef Gruchalák.

 

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Od mája sa mení definícia kilogramu
  2. Až vďaka chorobe objavila svoj talent
  3. Elegancia, športový duch alebo výkon? Hyundai i30 Fastback
  4. Tohtoročný Autosalon? Najväčšie SUV na svete aj lietajúce auto
  5. Tip na japonskú klimatizáciu s výhodnejšou elektrinou
  6. Top desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  7. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť
  8. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali
  9. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie
  10. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou?
  1. Športový deň Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  2. Festival IXPO otvorí brány už tento piatok. Čo všetko prináša?
  3. Pivovar Šariš rozdá regiónu 16-tisíc eur
  4. Recenze autokamery Mio MiVue J60 WIFI - youtuber Bazim hodnotí!
  5. Od mája sa mení definícia kilogramu
  6. Spready a poplatky pri obchodovaní
  7. Elegancia, športový duch alebo výkon? Hyundai i30 Fastback
  8. Gemerský expres priblíži nádherný kraj
  9. Takto sa môžete najlepšie chrániť pred výtlkmi
  10. Dokonalá záhrada? Nezabudnite na prísun vody
  1. Top desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019 23 708
  2. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť 9 232
  3. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori 9 143
  4. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča 5 973
  5. Tohtoročný Autosalon? Najväčšie SUV na svete aj lietajúce auto 4 564
  6. Až vďaka chorobe objavila svoj talent 4 524
  7. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie 4 222
  8. Čo upiecť na Veľkú noc? 5 skvelých dezertov Adriany Polákovej 4 108
  9. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým? 2 680
  10. Od mája sa mení definícia kilogramu 2 455

Hlavné správy zo Sme.sk

Café Európa: Ako sa zmení Ukrajina a čo čakať od Zelenského (video)

Diskusia o ukrajinských prezidentských voľbách.

Volodymyr Zelenskyj.

Vodohospodári ukázali pokazené vnútornosti vzácneho jazera

Zistili sme, prečo zostal tajch pod Štiavnicou bez vody.

Dolnohodrušské jazero musia pre poškodené potrubia úplne vypustiť.
Peter Sagan.
DNES PÍŠE MATIA LENICKÁ

Veľká noc ako sviatky sadizmu

Už len obliecť ženy do latexu.

Matia Lenická

Neprehliadnite tiež

Dom V Spišskom Podhradí si Rómovia stavajú legálne.

Hlavným cieľom Ravasza bola vlani integrácia rómskych komunít

Kľúčovou pre rómske komunity za rok 2018 je aj účasť na príprave legislatívy.

Ábel Ravasz

Kiska hostil v Prezidentskom paláci rómske deti

Medzinárodný deň Rómov je 8. apríla, vyhlásený bol v roku 1990.

Prezident Andrej Kiska.

Kiska podporil kampaň proti predsudkom pri zamestnávaní Rómov

Predsudky voči zamestnávaniu Rómov sú podľa prezidenta strašné.

Prezident Andrej Kiska.

Kiska prevzal Európsku cenu za ľudské práva Sintov a Rómov

Prezident Kiska šek na 15-tisíc eur, ktorý dostal s cenou, odovzdal združeniu Cesta von.

Prezident SR Andrej Kiska si prevzal Európsku cenu za ľudské práva Sintov a Rómov počas slávnostnej ceremónie v Dome Európskej histórie v Bruseli.