Za desať rokov začlenili 324 Rómov. Systém je citlivý na zmeny

Sociálni pracovníci v Dolnom Kubíne majú nielen výsledky, ale aj obavy, dokedy ich udržia. Upozorňujú na riziká, ktoré ich môžu vrátiť späť.

Jozef Gruchalák: Základnou metódou je komunikácia s poskytovateľmi služieb a občanmi. (Zdroj: Ingrid Ďurinová)

DOLNÝ KUBÍN. V meste Dolný Kubín žije 400 rómskych občanov, väčšina z nich bola pôvodne koncentrovaná v jednej lokalite. Dnes bývajú v bytoch na sídliskách medzi majoritným obyvateľstvom.

„Padali dolu, niektorí sa posúvali stále ako v bludnom kruhu, kým pochopili, že si každý z nás musí plniť základné povinnosti. To znamená platiť si za to, čo si objednajú,“ povedal pre SME Jozef Gruchalák, vedúci odboru sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne.

Sociálnu pomoc zamerali na riešenie kvality bývania chudobných rodín s asistenciou pri míňaní peňazí rodinného rozpočtu. Klientov naučili pochopiť princíp zodpovednosti za svoje životy.

Motivačný systém bývania vylaďovali od roku 2004 a trvalo im to päť rokov. Ďalších päť potrebovali na naplnenie vízie začlenenia rómskych občanov medzi majoritu. Podarilo sa.

Ohrozenie prichádza zdola aj zhora

Sociálni pracovníci postupne posúvali rómske rodiny do otvoreného prostredia, hoci podľa Jozefa Gruchaláka by ich majorita videla najradšej opäť sústredených na jednom mieste.

„Keď prídete na miesto, kde bolo ešte pred piatimi rokmi rómske obyvateľstvo koncentrované, už ho tam nenájdete. Sú tam iba štyri rodiny,“ priblížil.

Začlenenie rómskych rodín medzi majoritné obyvateľstvo je veľmi krehké.

„Závisí, ako sa tie integrované rodiny obhája, aby splnili podmienky, a aby neboli pod tlakom zo strany majority,“ uvažuje Jozef Gruchalák.

Tlak zvonka už nevydržala rodina Bartošová zo sídliska Brezovec, ktorá bola jednou z prvých nájomníkov v majoritou obývanej bytovke. Hoci sa Bartošovci snažili zapadnúť medzi ostatných nájomníkov a boli aktívni pri údržbe vonkajších priestorov, nedávno sa rozhodli vrátiť do starého bývania v meste.

Iný typ ohrozenia vnímajú sociálni pracovníci mesta zo strany volených zástupcov občanov, ktorí sa menia každé štyri roky a mnohí sa v sociálnej politike mesta neorientujú.

„Som kritický, ale mesto prijalo všeobecno-záväzné nariadenie o nájomnom bývaní, ktoré má z môjho pohľadu veľmi vysokú bariéru. Bojím sa, že sa v Dolnom Kubíne naštartuje segregačný proces,“ vyjadril svoje obavy o výsledky 11-ročnej práce vedúci sociálneho odboru Gruchalák.

Mesto rodiny

Ešte pred piatimi rokmi sa Dolný Kubín prezentoval prívlastkom Dobrá adresa, nedávno sa premenoval na Mesto rodiny. Slogany majú vyjadrovať sociálnu orientáciu samosprávy na občana.

„Dolný Kubín začínal od nuly a postupne dochádzalo k budovaniu sociálnej siete, sociálnych zariadení, kolektívu sociálnych pracovníkov. Ako sa služby skvalitňovali, uvedomili sme si, že Dolný Kubín je naozaj dobrá adresa a že sa v meste dobre býva,“ povedal pre SME primátor mesta Roman Matejov.

Napriek jeho tvrdeniu sa stále znižuje počet obyvateľov Dolného Kubína pre nedostatok pracovných príležitostí. Mladí ľudia sa z okresného mesta sťahujú do väčších sídiel. Aktuálne tu býva asi 19-tisíc obyvateľov.

Mesto teraz zameralo svoju podporu na viacgeneračnú rodinu.

V roku 2015 vyhlásili radní prvý ročník ankety Kubínska rodina. Ľudia môžu vyplnením dotazníka nominovať na ocenenie rodinu, ktorá ich v dobrom zmysle zaujala.

„Aj pre Rómov je rodina základom všetkého, a preto keď hovoríme o dobrej adrese, respektíve o Kubínskej rodine, tak máme na mysli samozrejme aj ich,“ uviedol primátor Matejov.

Sociálny čin roka 2015

Samospráva mesta Dolný Kubín získala v roku 2015 už po druhýkrát ocenenie Sociálny čin roka.

Na slávnostnom podujatí v historickej budove Národnej rady v Bratislave prevzal v októbri 2015 primátor Roman Matejov ocenenie za vytvorenie jedného z najefektívnejších systémov obecného sociálneho bývania na Slovensku.

„Viacročná poctivá práca v oblasti starostlivosti o občanov nášho mesta priniesla vzácne ocenenie. Ďakujem celému kolektívu odboru sociálnych vecí za jeho prácu,“ povedal Matejov pri preberaní ceny v Bratislave.

Mesto Dolný Kubín má dobre naštartovanú cestu k inkluzívnemu podnikaniu ako súčasti sociálnej práce. Znamená to, že sociálne slabší ľudia z mesta by sa pracovne zapájali do života svojej komunity.

„Má sa to diať pod hlavičkou samosprávy. Nemáme ambíciu opúšťať systém - samosprávu, ktorá je pre občana najbližšie. V tomto zmysle žiadam vedenie mesta o zmeny,“ vysvetľuje líder sociálneho života v meste Jozef Gruchalák.

Komunitné plánovanie

Na pôde mesta funguje 164 mimovládnych organizácií, čo je ukazovateľom otvorenosti a zdravého stavu miestnej občianskej komunity.

„Základnou metódou je komunikácia s poskytovateľmi služieb a občanmi,“ zdôrazňuje Jozef Gruchalák.

Mesto Dolný Kubín má rozpracovanú stratégiu vzdelávania, doštudovania a inkluzívneho bývania pre svojich občanov.

Aj preto sociálny odbor organizuje každý rok komunitné plánovaníe, na ktorom získava podnety od ľudí pre neustále vylepšovanie svojej práce. Naposledy plánovali 23. októbra v miestnom kultúrnom dome.

„Neustále dúfame, že zásluhový, motivačný systém zostane. Nanovo obhajujeme naše základné priority, vysvetľujeme poslancom čo je opatrovateľská služba, čo je vôbec sociálna služba. Verím, že nás pochopia pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2016,“ vyjadril v závere podujatia Jozef Gruchalák.

 

Najčítanejšie na SME Rómovia


          Inzercia - Tlačové správy


          1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
          2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
          3. Rastie nám pokrivená generácia?
          4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
          5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
          6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
          7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
          8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
          9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
          10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
          1. Detské zúbky sú veda
          2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
          3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
          4. Rastie nám pokrivená generácia?
          5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
          6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
          7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
          8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
          9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
          10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
          1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 958
          2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 11 743
          3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 752
          4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 2 714
          5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 284
          6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 139
          7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 574
          8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 400
          9. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 363
          10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 135

          Hlavné správy zo Sme.sk

          PLUS

          Ovocinár: Vypestovať si vlastné ovocie je úplne iný zážitok

          Vlastné ovocie má úplne inú chuť, ako to kúpené.

          KOMENTÁRE

          Ozajstná stávka víkendu je voľba koaličného partnera Merkelovej

          Je kľúčový ako pre stredovýchodnú EÚ, tak aj Emmaunela Macrona.

          Neprehliadnite tiež

          Americký denník si všimol Spišský Hrhov. Pochválil prácu s Rómami

          Dedina založila komunitné firmy, ktoré Rómov zamestnali, a pomohla im postaviť slušné domy.

          Most navrhne znížiť požiadavky na terénnych sociálnych pracovníkov

          Za terénneho pracovníka by sa mohol prihlásiť aj človek, ktorý to ešte nevyštudoval.

          Prečo sú v Gemeri prázdne kostoly

          Fresky sa obnovujú, no čoskoro nebude pre koho slúžiť omše. Ak farnosti nezapoja svojich Rómov.

          Etnológ Mann: Kňazi sú schopní sotiť plačúcu Rómku do hrobu za manželom

          Rómovia sú veľmi pobožní, ale svoju vieru často praktizujú len u seba doma, tvrdí etnológ Arne Mann.