Žiadali zrušiť výstavbu rómskej školy, teraz žalujú štát a mesto

Poradňa pre občianske a ľudské práva žaluje štát a mesto Stará Ľubovňa za segregáciu rómskych detí.

Snímka z otvorenia novej modulovej základnej školy v mestskej časti Starej Ľubovne Podsadok, 2. septembra 2015.(Zdroj: TASR - Oliver Ondráš)

BRATISLAVA. Štát zastúpený ministerstvom školstva i mesto Stará Ľubovňa čelia žalobe za segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní. Verejnú žalobu podala ešte na jar podľa antidiskriminačného zákona Poradňa pre občianske a ľudské práva za segregáciu detí v škole v mestskej časti Starej Ľubovne s názvom Podsadek.

Školu v Podsadku dlhodobo navštevujú len sociálne znevýhodnené rómske deti.

Obe strany sa dnes zišli na Okresnom súde Bratislava III, sudkyňa však pojednávanie odročila na 2. február budúceho roka. Dôvodom je doplnenie dokazovania v návrhu.

Pridali novú rómsku školu

Poradňa v súdnom konaní namieta, že samospráva a zodpovedné štátne orgány vrátane ministerstva školstva neprijímaním opatrení na odstránenie segregácie rómskych detí v príslušnej základnej škole porušujú domáce a medzinárodné právne predpisy na ochranu pred diskrimináciou.

Namiesto prijatia opatrení na ochranu pred ňou rozšírili kapacity školy vybudovaním modulovej prístavby, ktorá bola otvorená tento školský rok.

Toto opatrenie považuje poradňa za nesystémové a podľa nej segregáciu rómskych detí v škole len ďalej udržiava. Navrhovatelia preto žiadali mesto i rezort školstva, aby prijali opatrenia na ochranu pred diskrimináciou ako aj opatrenia na jej odstránenie, no nestalo sa.

Takisto žiadali zastavenie výstavby modulovej školy v Podsadku vedľa školy, ktorá funguje v mestskej časti od roku 1996. Modulová škola však od 2. septembra funguje, otvoril ju sám minister školstva Juraj Draxler.

Poradňa žiada opatrenia a plán

V žalobe na ministerstvo i na mesto sa tiež uvádza, že žalovaní porušili zásadu rovnakého zaobchádzania.

„Trváme na tom, že neboli prijaté opatrenia a žiaci v Podsadku sú vzdelávaní v etnicky homogénnej škole v rozpore s ich základným právom na vzdelávanie,“ povedala advokátka spolupracujúca s Poradňou pre občianske a ľudské práva Stanislava Liptáková.

Slovensko sa podľa Štefana Ivanca z poradne v mnohých medzinárodných zmluvách zaviazalo zabezpečiť deťom také vzdelanie, ktoré ich pripraví na život v slobodnej spoločnosti. Naša krajina by preto mala podľa neho znížiť segregáciu, pretože to je v záujme rómskych detí, v záujme všetkých detí a rovnako to je aj dobré pre spoločnosť.

„Nemáme námietky proti rozširovaniu kapacít škôl prostredníctvom výstavby modulových, no namietame segregáciu rómskych detí,“ poznamenal.

Navrhovateľ, ktorým je poradňa, stále trvá na tom, aby súd nariadil znalecké posudzovanie, ktoré zistí súčasný stav a určí konkrétne opatrenia na odstránenie diskriminácie, a teda vypracuje desegregačný plán.

Štát oponuje spádovosťou

Ten by podľa Ivanca obsahoval opatrenia, ako je napríklad racionalizácia školských kapacít v iných školách v meste, prepracovanie školských budov tak, aby mohli rómske deti chodiť aj do nich ako aj zabezpečenie školskej dopravy pre rómske deti, pretože ich rodičia sa boja napríklad nebezpečenstva na cestách.

„Odstraňovanie segregácie nie je jednoduché a vyžaduje si komplexné riešenia,“ povedala advokátka Stanislava Liptáková. Sudkyňa však momentálne dôvod na znalecké dokazovanie nevidí.

Ministerstvo školstva sa obhajuje tým, že nejde o segregáciu, pretože to nespĺňa „pojmové znaky segregácie v zmysle antidiskriminačných predpisov“. Podľa právnej zástupkyne rezortu Martiny Hlavajovej nejde o prípad, keď je určitá skupina ľudí, v tomto prípade žiakov, vzdelávaná v základnej škole pre etnické kritériá.

„V tomto prípade sú žiaci vzdelávaní v škole v Podsadku z dôvodu ich príslušnosti k spádovej škole v školskom obvode, v ktorom majú trvalý pobyt v zmysle zákona,“ vysvetlila.

Podľa mesta je to logické

Ako na ňu nadviazala právna zástupkyňa Starej Ľubovne Katarína Železníková, škola vznikla v roku 1996, je to právny subjekt, ktorý existoval a teraz riešili len jeho dostavbu. Pôrodnosť v tejto časti mesta je podľa jej slov veľmi vysoká, a tak bola dostavba školy nevyhnutná.

„Mesto vytvorilo rovnaké podmienky pre rómske i nerómske deti, pričom do tejto školy môžu chodiť nielen rómske deti, ale všetky deti, ktoré bývajú v tejto mestskej časti. Rodičia ich totiž môžu umiestňovať do ktorejkoľvek školy v Starej Ľubovni, my ich nenútime dávať deti do Podsadku,“ povedala s tým, že momentálne však túto školu navštevujú len rómske deti.

Za desať rokov sa v mestskej časti Podsadek podľa nej narodilo 445 detí s trvalým pobytom, preto sa mesto začalo zaoberať otázkou rozšírenia kapacity tejto školy, ktorá fungovala v dvojzmennej prevádzke, pričom hrozila trojzmenná.

Umiestňovanie do tejto školy je logické, pripomenula a pokračovala, že po finančnej stránke je cestovanie inam pre rodičov finančne náročné, keďže jedna trasa stojí 20 centov a vzdialenosť najbližšej školy je približne tri kilometre po frekventovanej ceste.

„Mesto v mestskej časti plánuje výstavbu ďalších 200 rodinných domov, čiže počíta s prírastkom najmä mladých rodín. Cena stavebného pozemku sa pohybuje od 30 eur za meter štvorcový, čo znamená, že to nebudú pozemky pre znevýhodnených,“ vysvetlila Železníková.

Škola podľa jej slov nie je určená len pre rómske deti. To, že ju navštevujú len rómske deti, vidí ako dôsledok demografického vývoja, pričom v tomto školskom obvode sa ročne narodí 50 detí, z toho dve či tri nie sú rómske.

„Touto cestou by som vás rada pozvala, aby ste sa prišli pozrieť, aká je výučba v základnej škole Podsadek z hľadiska formálneho i materiálneho,“ dodala.

Najčítanejšie na SME Rómovia


          Inzercia - Tlačové správy


          1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
          2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
          3. Rastie nám pokrivená generácia?
          4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
          5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
          6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
          7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
          8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
          9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
          10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
          1. Detské zúbky sú veda
          2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
          3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
          4. Rastie nám pokrivená generácia?
          5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
          6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
          7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
          8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
          9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
          10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
          1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 13 960
          2. Rastie nám pokrivená generácia? 10 271
          3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 9 153
          4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 827
          5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 2 244
          6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 542
          7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 485
          8. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 378
          9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 237
          10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 786

          Hlavné správy zo Sme.sk

          ŠPORT

          Peter Sagan: Superstar made in Slovakia

          Začínal na sestrinom bicykli, dnes zarába šesť miliónov ročne.

          ŠPORT

          Peter Sagan: Superstar made in Slovakia

          Začínal na sestrinom bicykli, dnes zarába šesť miliónov ročne.

          SVET

          Minúta po minúte: Choďte a voľte, vyzval nemecký prezident

          Schulz už odovzdal hlas, Merkelová pôjde k urnám poobede.

          Neprehliadnite tiež

          Americký denník si všimol Spišský Hrhov. Pochválil prácu s Rómami

          Dedina založila komunitné firmy, ktoré Rómov zamestnali, a pomohla im postaviť slušné domy.

          Most navrhne znížiť požiadavky na terénnych sociálnych pracovníkov

          Za terénneho pracovníka by sa mohol prihlásiť aj človek, ktorý to ešte nevyštudoval.

          Prečo sú v Gemeri prázdne kostoly

          Fresky sa obnovujú, no čoskoro nebude pre koho slúžiť omše. Ak farnosti nezapoja svojich Rómov.

          Etnológ Mann: Kňazi sú schopní sotiť plačúcu Rómku do hrobu za manželom

          Rómovia sú veľmi pobožní, ale svoju vieru často praktizujú len u seba doma, tvrdí etnológ Arne Mann.