Žiadali zrušiť výstavbu rómskej školy, teraz žalujú štát a mesto

Poradňa pre občianske a ľudské práva žaluje štát a mesto Stará Ľubovňa za segregáciu rómskych detí.

Snímka z otvorenia novej modulovej základnej školy v mestskej časti Starej Ľubovne Podsadok, 2. septembra 2015.(Zdroj: TASR - Oliver Ondráš)

BRATISLAVA. Štát zastúpený ministerstvom školstva i mesto Stará Ľubovňa čelia žalobe za segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní. Verejnú žalobu podala ešte na jar podľa antidiskriminačného zákona Poradňa pre občianske a ľudské práva za segregáciu detí v škole v mestskej časti Starej Ľubovne s názvom Podsadek.

Školu v Podsadku dlhodobo navštevujú len sociálne znevýhodnené rómske deti.

Obe strany sa dnes zišli na Okresnom súde Bratislava III, sudkyňa však pojednávanie odročila na 2. február budúceho roka. Dôvodom je doplnenie dokazovania v návrhu.

Pridali novú rómsku školu

Poradňa v súdnom konaní namieta, že samospráva a zodpovedné štátne orgány vrátane ministerstva školstva neprijímaním opatrení na odstránenie segregácie rómskych detí v príslušnej základnej škole porušujú domáce a medzinárodné právne predpisy na ochranu pred diskrimináciou.

Namiesto prijatia opatrení na ochranu pred ňou rozšírili kapacity školy vybudovaním modulovej prístavby, ktorá bola otvorená tento školský rok.

Toto opatrenie považuje poradňa za nesystémové a podľa nej segregáciu rómskych detí v škole len ďalej udržiava. Navrhovatelia preto žiadali mesto i rezort školstva, aby prijali opatrenia na ochranu pred diskrimináciou ako aj opatrenia na jej odstránenie, no nestalo sa.

Takisto žiadali zastavenie výstavby modulovej školy v Podsadku vedľa školy, ktorá funguje v mestskej časti od roku 1996. Modulová škola však od 2. septembra funguje, otvoril ju sám minister školstva Juraj Draxler.

Poradňa žiada opatrenia a plán

V žalobe na ministerstvo i na mesto sa tiež uvádza, že žalovaní porušili zásadu rovnakého zaobchádzania.

„Trváme na tom, že neboli prijaté opatrenia a žiaci v Podsadku sú vzdelávaní v etnicky homogénnej škole v rozpore s ich základným právom na vzdelávanie,“ povedala advokátka spolupracujúca s Poradňou pre občianske a ľudské práva Stanislava Liptáková.

Slovensko sa podľa Štefana Ivanca z poradne v mnohých medzinárodných zmluvách zaviazalo zabezpečiť deťom také vzdelanie, ktoré ich pripraví na život v slobodnej spoločnosti. Naša krajina by preto mala podľa neho znížiť segregáciu, pretože to je v záujme rómskych detí, v záujme všetkých detí a rovnako to je aj dobré pre spoločnosť.

„Nemáme námietky proti rozširovaniu kapacít škôl prostredníctvom výstavby modulových, no namietame segregáciu rómskych detí,“ poznamenal.

Navrhovateľ, ktorým je poradňa, stále trvá na tom, aby súd nariadil znalecké posudzovanie, ktoré zistí súčasný stav a určí konkrétne opatrenia na odstránenie diskriminácie, a teda vypracuje desegregačný plán.

Štát oponuje spádovosťou

Ten by podľa Ivanca obsahoval opatrenia, ako je napríklad racionalizácia školských kapacít v iných školách v meste, prepracovanie školských budov tak, aby mohli rómske deti chodiť aj do nich ako aj zabezpečenie školskej dopravy pre rómske deti, pretože ich rodičia sa boja napríklad nebezpečenstva na cestách.

„Odstraňovanie segregácie nie je jednoduché a vyžaduje si komplexné riešenia,“ povedala advokátka Stanislava Liptáková. Sudkyňa však momentálne dôvod na znalecké dokazovanie nevidí.

Ministerstvo školstva sa obhajuje tým, že nejde o segregáciu, pretože to nespĺňa „pojmové znaky segregácie v zmysle antidiskriminačných predpisov“. Podľa právnej zástupkyne rezortu Martiny Hlavajovej nejde o prípad, keď je určitá skupina ľudí, v tomto prípade žiakov, vzdelávaná v základnej škole pre etnické kritériá.

„V tomto prípade sú žiaci vzdelávaní v škole v Podsadku z dôvodu ich príslušnosti k spádovej škole v školskom obvode, v ktorom majú trvalý pobyt v zmysle zákona,“ vysvetlila.

Podľa mesta je to logické

Ako na ňu nadviazala právna zástupkyňa Starej Ľubovne Katarína Železníková, škola vznikla v roku 1996, je to právny subjekt, ktorý existoval a teraz riešili len jeho dostavbu. Pôrodnosť v tejto časti mesta je podľa jej slov veľmi vysoká, a tak bola dostavba školy nevyhnutná.

„Mesto vytvorilo rovnaké podmienky pre rómske i nerómske deti, pričom do tejto školy môžu chodiť nielen rómske deti, ale všetky deti, ktoré bývajú v tejto mestskej časti. Rodičia ich totiž môžu umiestňovať do ktorejkoľvek školy v Starej Ľubovni, my ich nenútime dávať deti do Podsadku,“ povedala s tým, že momentálne však túto školu navštevujú len rómske deti.

Za desať rokov sa v mestskej časti Podsadek podľa nej narodilo 445 detí s trvalým pobytom, preto sa mesto začalo zaoberať otázkou rozšírenia kapacity tejto školy, ktorá fungovala v dvojzmennej prevádzke, pričom hrozila trojzmenná.

Umiestňovanie do tejto školy je logické, pripomenula a pokračovala, že po finančnej stránke je cestovanie inam pre rodičov finančne náročné, keďže jedna trasa stojí 20 centov a vzdialenosť najbližšej školy je približne tri kilometre po frekventovanej ceste.

„Mesto v mestskej časti plánuje výstavbu ďalších 200 rodinných domov, čiže počíta s prírastkom najmä mladých rodín. Cena stavebného pozemku sa pohybuje od 30 eur za meter štvorcový, čo znamená, že to nebudú pozemky pre znevýhodnených,“ vysvetlila Železníková.

Škola podľa jej slov nie je určená len pre rómske deti. To, že ju navštevujú len rómske deti, vidí ako dôsledok demografického vývoja, pričom v tomto školskom obvode sa ročne narodí 50 detí, z toho dve či tri nie sú rómske.

„Touto cestou by som vás rada pozvala, aby ste sa prišli pozrieť, aká je výučba v základnej škole Podsadek z hľadiska formálneho i materiálneho,“ dodala.

Najčítanejšie na SME Rómovia


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 007
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 666
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 335
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 326
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 671
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 533
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 219
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 837
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 568
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 703

Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Na hliadky v rómskych komunitách má ísť desať miliónov eur

Výzva na podporu projektu Miestne občianske poriadkové služby by mala byť zverejnená v apríli.

Projekt rómskych občianskych hliadok bude pokračovať

Ministerstvo vnútra na jeho činnosť vyčlenilo desať miliónov eur.

Dotáciu na sociálnu prácu a komunitné centrá dostane 150 obcí

Cieľom projektu je zvýšenie adresnosti a komplexnosti služieb poskytovaných komunitnými centrami.

Rezort vnútra schválil pomoc okrajovým rómskym komunitám

Na pomoc má ísť v nasledujúcich rokoch takmer 45 miliónov eur z európskych fondov a štátneho rozpočtu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop