Žiadali zrušiť výstavbu rómskej školy, teraz žalujú štát a mesto

Poradňa pre občianske a ľudské práva žaluje štát a mesto Stará Ľubovňa za segregáciu rómskych detí.

Snímka z otvorenia novej modulovej základnej školy v mestskej časti Starej Ľubovne Podsadok, 2. septembra 2015.(Zdroj: TASR - Oliver Ondráš)

BRATISLAVA. Štát zastúpený ministerstvom školstva i mesto Stará Ľubovňa čelia žalobe za segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní. Verejnú žalobu podala ešte na jar podľa antidiskriminačného zákona Poradňa pre občianske a ľudské práva za segregáciu detí v škole v mestskej časti Starej Ľubovne s názvom Podsadek.

Školu v Podsadku dlhodobo navštevujú len sociálne znevýhodnené rómske deti.

Obe strany sa dnes zišli na Okresnom súde Bratislava III, sudkyňa však pojednávanie odročila na 2. február budúceho roka. Dôvodom je doplnenie dokazovania v návrhu.

Pridali novú rómsku školu

Poradňa v súdnom konaní namieta, že samospráva a zodpovedné štátne orgány vrátane ministerstva školstva neprijímaním opatrení na odstránenie segregácie rómskych detí v príslušnej základnej škole porušujú domáce a medzinárodné právne predpisy na ochranu pred diskrimináciou.

Namiesto prijatia opatrení na ochranu pred ňou rozšírili kapacity školy vybudovaním modulovej prístavby, ktorá bola otvorená tento školský rok.

Toto opatrenie považuje poradňa za nesystémové a podľa nej segregáciu rómskych detí v škole len ďalej udržiava. Navrhovatelia preto žiadali mesto i rezort školstva, aby prijali opatrenia na ochranu pred diskrimináciou ako aj opatrenia na jej odstránenie, no nestalo sa.

Takisto žiadali zastavenie výstavby modulovej školy v Podsadku vedľa školy, ktorá funguje v mestskej časti od roku 1996. Modulová škola však od 2. septembra funguje, otvoril ju sám minister školstva Juraj Draxler.

Poradňa žiada opatrenia a plán

V žalobe na ministerstvo i na mesto sa tiež uvádza, že žalovaní porušili zásadu rovnakého zaobchádzania.

„Trváme na tom, že neboli prijaté opatrenia a žiaci v Podsadku sú vzdelávaní v etnicky homogénnej škole v rozpore s ich základným právom na vzdelávanie,“ povedala advokátka spolupracujúca s Poradňou pre občianske a ľudské práva Stanislava Liptáková.

Slovensko sa podľa Štefana Ivanca z poradne v mnohých medzinárodných zmluvách zaviazalo zabezpečiť deťom také vzdelanie, ktoré ich pripraví na život v slobodnej spoločnosti. Naša krajina by preto mala podľa neho znížiť segregáciu, pretože to je v záujme rómskych detí, v záujme všetkých detí a rovnako to je aj dobré pre spoločnosť.

„Nemáme námietky proti rozširovaniu kapacít škôl prostredníctvom výstavby modulových, no namietame segregáciu rómskych detí,“ poznamenal.

Navrhovateľ, ktorým je poradňa, stále trvá na tom, aby súd nariadil znalecké posudzovanie, ktoré zistí súčasný stav a určí konkrétne opatrenia na odstránenie diskriminácie, a teda vypracuje desegregačný plán.

Štát oponuje spádovosťou

Ten by podľa Ivanca obsahoval opatrenia, ako je napríklad racionalizácia školských kapacít v iných školách v meste, prepracovanie školských budov tak, aby mohli rómske deti chodiť aj do nich ako aj zabezpečenie školskej dopravy pre rómske deti, pretože ich rodičia sa boja napríklad nebezpečenstva na cestách.

„Odstraňovanie segregácie nie je jednoduché a vyžaduje si komplexné riešenia,“ povedala advokátka Stanislava Liptáková. Sudkyňa však momentálne dôvod na znalecké dokazovanie nevidí.

Ministerstvo školstva sa obhajuje tým, že nejde o segregáciu, pretože to nespĺňa „pojmové znaky segregácie v zmysle antidiskriminačných predpisov“. Podľa právnej zástupkyne rezortu Martiny Hlavajovej nejde o prípad, keď je určitá skupina ľudí, v tomto prípade žiakov, vzdelávaná v základnej škole pre etnické kritériá.

„V tomto prípade sú žiaci vzdelávaní v škole v Podsadku z dôvodu ich príslušnosti k spádovej škole v školskom obvode, v ktorom majú trvalý pobyt v zmysle zákona,“ vysvetlila.

Podľa mesta je to logické

Ako na ňu nadviazala právna zástupkyňa Starej Ľubovne Katarína Železníková, škola vznikla v roku 1996, je to právny subjekt, ktorý existoval a teraz riešili len jeho dostavbu. Pôrodnosť v tejto časti mesta je podľa jej slov veľmi vysoká, a tak bola dostavba školy nevyhnutná.

„Mesto vytvorilo rovnaké podmienky pre rómske i nerómske deti, pričom do tejto školy môžu chodiť nielen rómske deti, ale všetky deti, ktoré bývajú v tejto mestskej časti. Rodičia ich totiž môžu umiestňovať do ktorejkoľvek školy v Starej Ľubovni, my ich nenútime dávať deti do Podsadku,“ povedala s tým, že momentálne však túto školu navštevujú len rómske deti.

Za desať rokov sa v mestskej časti Podsadek podľa nej narodilo 445 detí s trvalým pobytom, preto sa mesto začalo zaoberať otázkou rozšírenia kapacity tejto školy, ktorá fungovala v dvojzmennej prevádzke, pričom hrozila trojzmenná.

Umiestňovanie do tejto školy je logické, pripomenula a pokračovala, že po finančnej stránke je cestovanie inam pre rodičov finančne náročné, keďže jedna trasa stojí 20 centov a vzdialenosť najbližšej školy je približne tri kilometre po frekventovanej ceste.

„Mesto v mestskej časti plánuje výstavbu ďalších 200 rodinných domov, čiže počíta s prírastkom najmä mladých rodín. Cena stavebného pozemku sa pohybuje od 30 eur za meter štvorcový, čo znamená, že to nebudú pozemky pre znevýhodnených,“ vysvetlila Železníková.

Škola podľa jej slov nie je určená len pre rómske deti. To, že ju navštevujú len rómske deti, vidí ako dôsledok demografického vývoja, pričom v tomto školskom obvode sa ročne narodí 50 detí, z toho dve či tri nie sú rómske.

„Touto cestou by som vás rada pozvala, aby ste sa prišli pozrieť, aká je výučba v základnej škole Podsadek z hľadiska formálneho i materiálneho,“ dodala.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  2. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  3. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  7. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  8. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  9. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  10. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  1. Dovolenka snov či chladnička plná jedla? Oslavujte s BILLA
  2. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  3. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  4. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  5. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  6. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  7. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  8. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  9. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  10. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 16 736
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 975
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 482
  4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 719
  5. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 594
  6. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 8 541
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 7 185
  8. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 5 962
  9. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 5 303
  10. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 941

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Hriešni ľudia mesta bratislavského. O inšpektorovi, pred ktorým sa všetci triasli

Vrahovia a zlodejíčkovia sa šli radšej sami udať.

SVET

Štát zabil novinára. Nitky vedú k princovi

Saudská Arábia priznala, že Chášukdží je mŕtvy.

Dobré ráno

Milan Kováč: Zdá sa, akoby kolaps Mayov prišiel zo dňa na deň

Rozhovor s odborníkom na civilizáciu Mayov.

Neprehliadnite tiež

Národnostné menšiny majú prístup k niektorým zákonom vo svojom jazyku

Ministerstvo chce opatrením zvýšiť komfort národnostných menšín.

Autorská strana Evy Borušovičovej

Aj Rómovia sú naši

Sme takí silní, ako dokážeme pomáhať najslabším.

Generálny tajomník Rady Európy navštívil Rómov v Spišskom Hrhove

Obec na Spiši je známa úspešnými projektmi integrácie Rómov.

Dnes píše Ondrej Prostredník

Sú cirkvi expertom na inklúziu Rómov?

Štátna dotácia cirkvám má byť viazaná na projekty pastoračnej práce v rómskych komunitách.

Desegregácia vzdelávacieho systému dostala konkrétne pravidlá

Ombudsmanka a splnomocnenec vlády pre rómske komunity spojili sily s inšpektorátom a psychológmi.