Chudobné vianočné rómske jedlo: posúch bokeľa

Štedrovečerné menu je dnes skoro rovnaké. Kapustnica, zemiakový šalát. Malý rozdiel je v tom, že Rómovia vyprážajú viac rezne ako rybu.

Naši predkovia ich vešali na stromček, nad dvere alebo dávali do okien. Verili, že vďaka nim príde do domu šťastie a všetkého bude hojnosť. (Zdroj: TASR - Štefan Puškáš)

LIPTOVSKÁ TEPLIČKA, GIRALTOVCE. Rómovia kedysi nerobili na vianočné sviatky také jedlá, ako v súčasnosti. Hoci používali podobné suroviny ako gazdiné z majority, rozdiel bol v tom, ako tieto suroviny získavali a akým spôsobom sa z nich jedlo pripravovalo.

"Starká varila obyčajné jedlá, nie ako teraz zákusky od výmyslu sveta. Oni piekli len makové koláče. Mysleli by ste, že to drevo nesú a to mala na rukách toľko závinov koláčov," spomína Júlia Čonková z Liptovskej Tepličky.

Keď bolo v rodine pätnásť detí, na Štedrý deň ráno zvykla gazdiná navariť deťom halušky s kapustou, aby sa nasýtili.

Vajíčko za stužku

Kočovní Rómovia nevlastnili pôdu a potraviny si zabezpečovali drobnou výpomocou na gazdovstvách a remeselnými službami. Suroviny na prípravu jedál získavali aj formou výmenného obchodu.

Jednotkou bolo jedno vajíčko za jednu stužku, ktorú vedeli rómske ženy utkať na jednoduchých krosienkach. Krosienka sa držali pod pazuchou a stužka sa dala na nich utkať veľmi rýchlo.

Väčšinou musela stačiť múka, voda a vajíčko, ktoré rómska žena vymenila za stužku utkanú na svojich krosienkach.

Pri varení tradične využívali otvorený oheň a pahrebu, čo pokrmu dodávalo špecifickú vôňu a chuť. Usadení Rómovia používali kachlové pece, na ktorých pripravovali napríklad múčne placky a posúchy.

Bokeľa

"Voľakedy väčšinou robili posúch bokeľa, ktorý sa piekol na peci. Navrch si dávali masť a ku tomu varené mäso," opisuje Júlia Čonková vianočný zvyk z osady Kufajka spred pol storočia.

Na ich prípravu potrebovala gazdiná iba múku, soľ a vodu.

Dlaňami sa spracovalo tuhšie cesto, ktoré sa rozdelilo na menšie diely. Vyvaľkali sa placky hrubé asi dva centimetre a piekli sa priamo na platni pece.

Jedli sa samostatne, niekedy s cibuľou, cesnakom či omastené kožou zo slaniny. Placky slúžili aj ako príloha k mäsovým pokrmom.

Koláč ušamen

Rómovia zo svidníckeho okresu piekli na Vianoce koláč s názvom ušamen, čo v preklade znamená „miesené“. Na tento jablkový koláč gazdiná potrebovala: tri vaječné žĺtka, štvrť kila masti alebo iného tuku, 3 hrnčeky múky, čajovú lyžičku sódy alebo kypriaceho prášku, vanilkový cukor a kilo jabĺk.

Múka vysypaná na drevenú dosku sa premiešala s kypriacim práškom. Pridali sa žĺtka a tuk. Dobre vymiesené cesto sa rozdelilo na dve časti a každá z nich sa vyvaľkala zvlášť.

Na plech sa uložilo prvé cesto, následne sa položili nastrúhané a osladené jablká. Prikrylo sa to druhou vrstvou cesta. Keď cesto chytilo hnedastú farbu, koláč bol hotový.

Súčasťou sviatkov boli tiež kruceníky, čo sú vlastne orechové záviny a aj dnešná ovocná bublanina, ktorú v Giraltovciach volajú marikľa.

Marikľa

V regiónoch stredného Slovenska hovoria marikľa slanému pokrmu - múčnym plackám. Cesto vznikne z múky, soli, vody, prípadne mlieka.

Pripravené suroviny sa premiešajú a dlaňami spracujú na tuhšie cesto. Placky sa môžu pripraviť aj zo sladkého mlieka, kyslého mlieka alebo cmaru.

Cesto sa rozdelí na menšie časti a vyvaľká na placky, ktoré sa pečú z oboch strán na rozohriatej platničke.

Placky marikľa majú výbornú chuť, ak sa pečú medzi horúcimi uhlíkmi v ohni, ideálne spolu s mäsom. Postup je taký, že sa zahrabú do uhlíkov a po upečení sa z nich odstránia kúsky popola.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Špecialitu gója pripravovali každú nedeľu, vystriedali ju rezne

 

Najčítanejšie na SME Rómovia


          Inzercia - Tlačové správy


          1. Moskva alebo Petrohrad?
          2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
          3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
          4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
          5. Nový Jaguar XF Sportbrake
          6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
          7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
          8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
          9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
          10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
          1. Moskva alebo Petrohrad?
          2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
          3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
          4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
          5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
          6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
          7. Nový Jaguar XF Sportbrake
          8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
          9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
          10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
          1. Moskva alebo Petrohrad? 10 438
          2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 448
          3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 260
          4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 2 106
          5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 874
          6. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 664
          7. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 642
          8. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 239
          9. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 1 026
          10. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 872

          Hlavné správy zo Sme.sk

          ŠPORT

          Kaddáfí zachránil nemecký klub. Niečo za to však chcel

          Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

          KOMENTÁRE

          My sme les. Zastavíme katastrofu?

          Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory.

          PLUS

          Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

          Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená.

          Neprehliadnite tiež

          Ocenený psychológ o Rómoch: Ak sú v partii, je tam bašavel a robia

          Keď má človek motyku v ruke, pomáha mu to vymotať sa z ťažkostí, hovorí psychológ Štefan Straka, ktorý učí Rómov ekologickému záhradníčeniu.

          Rozšírenie povinnej predškolskej dochádzky je podľa KDH nekoncepčný krok

          Jeden rok prípravy deťom z osád podľa KDH nepomôže a situáciu nerieši.

          Učitelia rómskych detí pokračujú v inovatívnom vzdelávaní

          Do programu, ktorého rozsah je 110 hodín, sú zahrnuté štyri tematické celky.

          Súd poslal pre volebnú korupciu do väzby štyroch mužov

          Muži ponúkali rómske hlasy pre kandidátov na poslancov v Žilinskom a Prešovskom kraji.