SME
Štvrtok, 23. september, 2021 | Meniny má ZdenkaKrížovkyKrížovky

Chudobné vianočné rómske jedlo: posúch bokeľa

Štedrovečerné menu je dnes skoro rovnaké. Kapustnica, zemiakový šalát. Malý rozdiel je v tom, že Rómovia vyprážajú viac rezne ako rybu.

Naši predkovia ich vešali na stromček, nad dvere alebo dávali do okien. Verili, že vďaka nim príde do domu šťastie a všetkého bude hojnosť. Naši predkovia ich vešali na stromček, nad dvere alebo dávali do okien. Verili, že vďaka nim príde do domu šťastie a všetkého bude hojnosť. (Zdroj: TASR - Štefan Puškáš)

LIPTOVSKÁ TEPLIČKA, GIRALTOVCE. Rómovia kedysi nerobili na vianočné sviatky také jedlá, ako v súčasnosti. Hoci používali podobné suroviny ako gazdiné z majority, rozdiel bol v tom, ako tieto suroviny získavali a akým spôsobom sa z nich jedlo pripravovalo.

"Starká varila obyčajné jedlá, nie ako teraz zákusky od výmyslu sveta. Oni piekli len makové koláče. Mysleli by ste, že to drevo nesú a to mala na rukách toľko závinov koláčov," spomína Júlia Čonková z Liptovskej Tepličky.

Keď bolo v rodine pätnásť detí, na Štedrý deň ráno zvykla gazdiná navariť deťom halušky s kapustou, aby sa nasýtili.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Vajíčko za stužku

Kočovní Rómovia nevlastnili pôdu a potraviny si zabezpečovali drobnou výpomocou na gazdovstvách a remeselnými službami. Suroviny na prípravu jedál získavali aj formou výmenného obchodu.

Jednotkou bolo jedno vajíčko za jednu stužku, ktorú vedeli rómske ženy utkať na jednoduchých krosienkach. Krosienka sa držali pod pazuchou a stužka sa dala na nich utkať veľmi rýchlo.

Väčšinou musela stačiť múka, voda a vajíčko, ktoré rómska žena vymenila za stužku utkanú na svojich krosienkach.

Pri varení tradične využívali otvorený oheň a pahrebu, čo pokrmu dodávalo špecifickú vôňu a chuť. Usadení Rómovia používali kachlové pece, na ktorých pripravovali napríklad múčne placky a posúchy.

Bokeľa

"Voľakedy väčšinou robili posúch bokeľa, ktorý sa piekol na peci. Navrch si dávali masť a ku tomu varené mäso," opisuje Júlia Čonková vianočný zvyk z osady Kufajka spred pol storočia.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Na ich prípravu potrebovala gazdiná iba múku, soľ a vodu.

Dlaňami sa spracovalo tuhšie cesto, ktoré sa rozdelilo na menšie diely. Vyvaľkali sa placky hrubé asi dva centimetre a piekli sa priamo na platni pece.

Jedli sa samostatne, niekedy s cibuľou, cesnakom či omastené kožou zo slaniny. Placky slúžili aj ako príloha k mäsovým pokrmom.

Koláč ušamen

Rómovia zo svidníckeho okresu piekli na Vianoce koláč s názvom ušamen, čo v preklade znamená „miesené“. Na tento jablkový koláč gazdiná potrebovala: tri vaječné žĺtka, štvrť kila masti alebo iného tuku, 3 hrnčeky múky, čajovú lyžičku sódy alebo kypriaceho prášku, vanilkový cukor a kilo jabĺk.

Múka vysypaná na drevenú dosku sa premiešala s kypriacim práškom. Pridali sa žĺtka a tuk. Dobre vymiesené cesto sa rozdelilo na dve časti a každá z nich sa vyvaľkala zvlášť.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Na plech sa uložilo prvé cesto, následne sa položili nastrúhané a osladené jablká. Prikrylo sa to druhou vrstvou cesta. Keď cesto chytilo hnedastú farbu, koláč bol hotový.

Súčasťou sviatkov boli tiež kruceníky, čo sú vlastne orechové záviny a aj dnešná ovocná bublanina, ktorú v Giraltovciach volajú marikľa.

Marikľa

V regiónoch stredného Slovenska hovoria marikľa slanému pokrmu - múčnym plackám. Cesto vznikne z múky, soli, vody, prípadne mlieka.

Pripravené suroviny sa premiešajú a dlaňami spracujú na tuhšie cesto. Placky sa môžu pripraviť aj zo sladkého mlieka, kyslého mlieka alebo cmaru.

Cesto sa rozdelí na menšie časti a vyvaľká na placky, ktoré sa pečú z oboch strán na rozohriatej platničke.

Placky marikľa majú výbornú chuť, ak sa pečú medzi horúcimi uhlíkmi v ohni, ideálne spolu s mäsom. Postup je taký, že sa zahrabú do uhlíkov a po upečení sa z nich odstránia kúsky popola.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Špecialitu gója pripravovali každú nedeľu, vystriedali ju rezne Čítajte 

 

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  2. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  3. Môžu byť kancelárie pripravené na budúcnosť?
  4. Odpady nad zlato
  5. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  6. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  7. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  8. Nová udržateľná značka kávy, ktorá dodá energiu na cesty
  9. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  10. K online predplatnému teraz získate DIGI GO na 6 mesiacov zdarma
  1. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  2. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  3. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  4. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  5. K online predplatnému teraz získate DIGI GO na 6 mesiacov zdarma
  6. SodaStream má viac ako 700 predajcov, očakáva ďalší rast
  7. Nová udržateľná značka kávy, ktorá dodá energiu na cesty
  8. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  9. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  10. Odpady nad zlato
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 10 179
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 6 035
  3. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 4 431
  4. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 4 166
  5. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 593
  6. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 064
  7. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 2 618
  8. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 2 365
  9. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 320
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty 2 270
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Učiteľka s deťmi počas dištančného vyučovania v Košiciach.

Návšteva pápeža sa na číslach neukáže.


20. sep

Neprehliadnite tiež

Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková.

Pápežov odkaz o inklúzii rómskych komunít treba pretaviť do reality, uviedla splnomocnenkyňa.


TASR 16. sep

Nový podcast denníka SME a Človeka v ohrození.


a 1 ďalší 6. sep
Rómovia z Bystrian pracujúci na aktivačných prácach.

Prieskum ukázal, že občania od krajov očakávajú najmä investície do zdravotníctva a dopravy.


TASR 29. júl
Skryť Zatvoriť reklamu