Už nikto nezahrá, ako nebohý Bečker

Saxofonista Ján Čonka Bečker z osady Kufajka v Liptovskej Tepličke je pre miestnych nenahraditeľný. Teraz im nemá kto hrať.

Koncert kapely Bečker na Kufajke v roku 2010. V strede Ján Čonka so saxofónom.(Zdroj: Ingrid Ďurinová)

LIPTOVSKÁ TEPLIČKA. Keď v lete 2015 odišiel líder kapely Bečker z Liptovskej Tepličky, s hraním skončili aj jeho muzikantskí kolegovia. Ján Čonka prezývaný Bečker bol podľa viacerých nenahraditeľný.

„Nikto tak už nezahrá ako nebohý Bečker. Keď boli pohreby, on odprevádzal ľudí až hore k tej jame. Každý hore na Kufajke rozprával, že to už nikto tak nezahrá,“ povedala Jožka Pušková z miestnej osady.

Miro Pačaj s ním hral trinásť rokov. Priznal, že ani za vlastnou mamou tak neplakal, ako za ním. Odprevadil ho až ku hrobovej jame a tam mu hral jeho obľúbenú pieseň.

 

Prvá láska Jána Čonku: Júlia

Ján a Júlia boli pevný manželský pár, hoci prvé roky ich spoločného života boli značne dramatické. Júlia mala pätnásť rokov a Bečker 21, keď s ním ušla z domu až na Oravu.

„Moja mama nechcela, aby som sa vydala. Ani zo školy som nevyšla a môj nebohý otec za mňa platil potom, ako sme ušli do Dolného Kubína,“ spomína na začiatky Júlia Čonková.

O rok sa im narodila prvá dcéra.

„Keď už to bolo na pôrod, tak som prišla na Tepličku, ale ku mojim rodičom som nešla, lebo ho nechceli za zaťa. Mama povedala: Nie, ty budeš tam plakať, kde ťa tvoje oči odviedli."

Naspäť na Kufajku ich prijala starká. Obaja si našli prácu na cestných stavbách a na pôžičku si kúpili malý domček. Spolu vychovali šesť detí, štyroch synov a dve dcéry.

„Potom už videla nebohá mama, aj nebohý otec, ako so mnou pekne žije. Tak povedali: Najlepší zať je Janko."

Druhá láska Jána Čonku: hudba

„Starý môj nebohý si zobral pôžičku a kúpil si hudobné nástroje. Takú supru nemal na Tepličke nikto, mal presne takú ako Felix Slováček,“ spomína Júlia Čonková.

Kapela, ktorú založil si roky držala rovnakú zostavu nástrojov. Husle, saxofón, akordeón a gitara. Muzikanti v nej hrali bez podpory elektriny a namiesto zosilňovačov používali vlastnú životnú energiu a radosť z hry. Hrali podľa sluchu, bez nôt.

Dovtedy, kým nezískali skalného fanúšika z Nemecka, nemali ani názov. Na jeho podnet dali kapele meno Bečker, podľa prezývky Jána Čonku.

„Jeden Nemec, voláme ho Gút, má stadiaľto ženu. Ona ho priviedla sem a Miro, brat Karol a muž mu zahrali. Gút sedel tu za stolom a pýtal sa ma, či som ochotná pustiť svojho muža do Nemecka,“ povedala Júlia.

Hrať v Nemecku? Prečo nie

Reklamu si nerobili, nemali žiadne propagačné materiály. Svoje meno nemuseli predávať, referencie na muzikantov šírili poslucháči ústne.

Chodili hrať na svadby, rôzne slávnosti. Vystupovali v kolibách, na salašoch, v hoteloch. Pozývali ich doktori aj policajti, spomína Júlia, ktorá nikdy nežiarlila na mužovu druhú lásku.

"Ja som ho pustila, prečo nie. Ale Gút povedal, že nie košeľu, ale slovenský kroj musí mať. Sused požičal mužovi aj bratovi vyšívané košele," dodáva Júlia.

Bola s ním podľa vlastných slov šťastná vyše 45 rokov.

"Ani ja som ho nedokázala držať, že ho niekam nepustím. Také som v živote nepovedala."

Bečker: Už sme nevládali, zima bola

Liptovská Teplička leží v horách pod Kráľovou hoľou, oddelená od civilizácie desiatkami kľukatých kilometrov. Miestni si ešte pamätajú na Považskú lesnú železničku, ktorá dedinu spájala s Liptovom cez dolinu Čierny Váh.

Názov obce doteraz pripomína jej historickú príslušnosť k regiónu Liptov, aj keď je Liptovská Teplička administratívnou súčasťou okresu Poprad v Prešovskom kraji.

Pracovníci obecného úradu na Bečkera spomínajú ako na osobnosť, ktorá dedinu reprezentovala.

„Bolo vidieť, že má hudbu rád a bol ochotný zahrať, keď prišla do obce nejaká návšteva. Zvolal kamarátov, ktorí boli doma a vytiahli nástroje,“ opisuje dlhoročná pracovníčka obecného úradu Mária Fendeková.

Fendeková oceňuje, akí boli s Júliou otvorení a naklonení privítať návštevu aj vo svojom domčeku. Celá dedina vedela o tom, že po kapelu Bečker občas zašli na Kufajku Nemci.

„Doslova ich odviezli a priviezli. Ale oni chodievali u nás zahrať po rodinách, hrávali v dedine koledy a ľudia ich už čakali,“ dodáva Mária Fendeková.

A keď neprišli, tak im po Vianociach hovorili: "To čo ste neprišli, sme vás čakali". A Janko Bečker vysvetľoval: Už sme nevládali, zima bola.

Keď Cigán hrá na svadbe

Bečker hovoril, že cigánska kapela pomôže, aby vydržalo manželstvo. Tvrdil, že to má rokmi overené.

Jeho saxofón značky Toneking Kraslice má 55 rokov a je to B-tenor, ktorý vydáva basové tóny vtedy, kedy saxofonista chce. Záleží to na jeho práci s ústami.

Faktom je, že keď hral na svojom saxofóne, hral ako o život. Jeho saxík kvílil, trúbil, zavýjal, plakal aj udával príkazy do tanca.

 

Teraz ho po Bečkerovi zdedil syn Adam, ktorý mu hral obľúbené piesne aj na poslednej rozlúčke pri truhle. Jedna z obľúbených sa volá Už odchádzam z toho sveta.

"Mal iba tri dni, aby sa ju naučil. Išiel ku dcére a s Mirom sa tam učil zahrať tú pesničku. Ja vravím synovi, zahraj tak, aby nás ľudia nevysmiali, veď si vyrastal pri otcovi, vždy si sedel pri ňom," povedala Júlia.

Adam zvládol zahrať aj druhú, veľmi žalostnú pesničku Šuky prajta.

Sviatky podľa sna

Júlii sa snívalo so svojím mužom pred Vianocami. Hovorí, že videla jeho postavu, kravatu aj bielu košeľu. Povedal jej, že nemá odísť na sviatky k deťom, ale zostať doma, aby boli na Vianoce spolu ako predtým.

Ukázal jej, kde bude sedieť a kde mu má položiť tanier. A ešte jej povedal: „Ja vidím, že ti je ľúto, že plačeš. Aj ja plačem. Chcel by som stadiaľto odísť, ale nedá sa.“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  2. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  3. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  6. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  7. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  8. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  9. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  10. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  1. Virtuálne sídlo v Bratislave
  2. Dovolenka snov či chladnička plná jedla? Oslavujte s BILLA
  3. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  4. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  5. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  6. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  7. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  8. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  9. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 099
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 982
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 486
  4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 740
  5. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 8 858
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 599
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 7 251
  8. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 6 203
  9. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 6 168
  10. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 957

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Vlhová má zákaz chodiť domov. Pre jej úspech sa obetujú všetci

Vlhová má nového servismana, ktorý jej robí raňajky.

Komentár Bena Cunninghama

Nasledujme Kanadu. Legalizácia marihuany je zmena k lepšiemu

Bremeno dokazovania musí teraz prejsť na tých, čo sú proti legalizácii.

Neprehliadnite tiež

Národnostné menšiny majú prístup k niektorým zákonom vo svojom jazyku

Ministerstvo chce opatrením zvýšiť komfort národnostných menšín.

Autorská strana Evy Borušovičovej

Aj Rómovia v osadách si želajú pre svoje deti lepšiu budúcnosť

Sme takí silní, ako dokážeme pomáhať najslabším.

Generálny tajomník Rady Európy navštívil Rómov v Spišskom Hrhove

Obec na Spiši je známa úspešnými projektmi integrácie Rómov.

Dnes píše Ondrej Prostredník

Sú cirkvi expertom na inklúziu Rómov?

Štátna dotácia cirkvám má byť viazaná na projekty pastoračnej práce v rómskych komunitách.

Desegregácia vzdelávacieho systému dostala konkrétne pravidlá

Ombudsmanka a splnomocnenec vlády pre rómske komunity spojili sily s inšpektorátom a psychológmi.