Rómom sa treba venovať od kolísky po kariéru

Rozhovor so Slávkou Mačákovou, riaditeľkou neziskovej konzultačno-vzdelávacej organizácie ETP Slovensko.

Slávka Mačáková.(Zdroj: Jaro Ridzoň)

Za šestnásť rokov práce v rómskych osadách sme si všimli, že téma chudoby a segregovaných rómskych komunít zaujíma politikov predovšetkým pred voľbami, hovorí Slávka Mačáková.

Veľa Slovákov vníma problém s marginalizovanými rómskymi komunitami tak, že naň existujú jednoduché riešenia, ale tie nikto nemá odvahu urobiť – prísne zákony, tvrdia policajti, obmedzenie sociálnych dávok. Ako by ste ho riešili vy?  

„Jednoduché riešenia zložitých problémov neexistujú. Neriešenie alebo neodborné riešenie najvypuklejších problémov však ešte viac skomplikuje už aj tak ťažkú situáciu. Uvediem príklad. Už v roku 2008 a potom opakovane v rokoch 2010 a 2012 sme mestu Košice ponúkali spoluprácu pri riešení bývania na Luníku IX. Navrhovali sme postupné rekonštrukcie bytov využitím našich vtedajších projektov sporiaceho a mikropôžičkového. Ak by mesto súhlasilo, obyvatelia Luníka IX si mohli sporiť na opravu bytov, v ktorých bývali. Mesto na naše ponuky nereagovalo. Výsledkom nečinnosti mesta je osada Mašličkovo so všetkými dôsledkami. Možnosti našich projektov využili stovky obyvateľov iných miest a obcí na strednom a východnom Slovensku a zrekonštruovali si bývanie. Postavenie jedného domu v Rankovciach aj s pozemkom vychádza na približne 10-tisíc eur. Mesto Košice postavilo na Luníku IX v minulom roku nájomné byty pre dvanásť rodín za 550-tisíc eur. Za tie isté peniaze mohlo namiesto dvanástich rodín získať nové bývanie 55 rodín.“

Spomenuli ste projekt výstavby domov v Rankovciach. Mohol by byť príkladom aj pre iné lokality?

„Pracovníkom ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja sme predložili návrhy, ktoré obsahujú rôzne spôsoby riešenia škandalózneho bývania niektorých ľudí na Slovensku. Jedným z nich sú aj svojpomocne a samofinancovane postavené domy do osobného vlastníctva. Model, ktorý sme uplatnili v Rankovciach, by nie že mohol, ale mal byť príkladom aj pre iné lokality. Štát by mal podporiť v obciach so segregovanými chudobnými osadami najskôr tento typ výstavby, a to z rôznych dôvodov. Šetrí verejné financie a zlepšuje kvalitu života vrátane hygienických podmienok mladým rodinám s deťmi. Takisto pomáha rozvíjať pracovné zručnosti a pracovné návyky dlhodobo nezamestnaných, vytvára vhodné podmienky na učenie sa žiakom základných škôl a tak ďalej.“

Prečo obce nevyužívajú tento model častejšie?

„Obce, ktoré by aj chceli podobným spôsobom pomôcť chudobným obyvateľom, teda aj nerómskym, buď nemajú pozemky, alebo ak ich aj majú, v územnom pláne majú tieto pozemky iný účel využitia. Ak sa aj na rokovanie obecného alebo mestského zastupiteľstva zaradí téma zmeny využívania územia v blízkosti osady, na rokovaní zastupiteľstva sa zvyčajne zúčastnia desiatky obyvateľov, susedov osady. Starosta alebo primátor potom pod nátlakom, či už pociťovaným, alebo reálnym, navrhnutý bod programu o zmene využitia územia radšej stiahne z rokovania.“

Čo by podľa vás pomohlo?

„Mala by existovať spoločná štátna politika, ktorá zabezpečí, aby všetci obyvatelia mesta alebo obce mali rovnaké práva vrátane práva odkúpiť si pozemok na výstavbu domu do osobného vlastníctva. Štátny fond rozvoja bývania by mal do portfólia pridať nový produkt, a to úvery na obstaranie bývania pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí by mali mať možnosť získať výhodný úver napríklad do výšky 10-tisíc eur s lehotou návratnosti napríklad 15 až 20 rokov. Podmienkou by bolo, že tento úver využijú na svojpomocnú legálnu výstavbu rodinného domu do osobného vlastníctva.“

Aké máte skúsenosti s ľuďmi v Rankovciach?

„Vďaka zapojeniu domácností do svojpomocnej a samofinancovanej výstavby rodinných domov v Rankovciach výrazne stúpla motivácia členov týchto domácností hľadať a udržať si trvalé pracovné miesta. Podľa našich prepočtov disponibilný príjem domácností v lokalite stúpol o 64 percent, pretože počet zamestnaných stavebníkov vzrástol z dvoch v roku 2013 na deväť v roku 2015. Štát v roku 2015 ušetril na šestnástich domácnostiach zapojených do svojpomocnej výstavby v Rankovciach až 10 500 eur. Štátny fond rozvoja bývania by preto mal rozšíriť okruh oprávnených osôb na získanie dotácie na obstaranie bytu formou svojpomocnej výstavby aj o osoby, ktoré žijú v segregovaných osadách.“

Nie všetky obce však vedia zabezpečiť materskú školu.

„Ak nemá obec priestory pre materskú školu, môže prevádzkovať predškolský klub v komunitnom centre. Je veľmi dôležité, aby deti z osady nastúpili do prvého ročníka základnej školy zaškolené v predškolskom zariadení najmenej počas troch rokov. Súčasne na základnej škole by mali prebiehať popoludňajšie aktivity pre žiakov, ktorí pochádzajú z rodín, kde sa rodičia z rôznych dôvodov deťom nevenujú vôbec alebo venujú nedostatočne. Okrem toho by malo byť v obci zabezpečené vzdelávanie rodičov o dôležitosti výchovy a pravidelnej starostlivosti o deti.“

Prečo v spoločnosti nie je dopyt po takýchto riešeniach?

„Treba formovať verejnú mienku, aby sme chápali, že pomocou chudobným pomáhame celej obci, všetkým jej obyvateľom. Často je veľmi ťažké vysvetliť prínosy projektu alebo sociálneho experimentu nerómskym obyvateľom. Niektorí starostovia vidia svet vo štvorročnej perspektíve, susedia osady by chceli zmenu hneď a teraz. Stav, ktorý nastal postupným zhoršovaním sa počas posledných desiatok rokov bude potrebovať na svoju regeneráciu a rehabilitáciu komunít minimálne desať až pätnásť rokov. Za predpokladu, že všetci potiahneme za jeden koniec povrazu. Otázka však nie je, či sme schopní, ale či o integráciu menšín, ako sú Rómovia, utečenci či migranti, máme záujem. Či ju vôbec Slovensko chce. Vyjadrenia niektorých politikov tomu nielenže nenasvedčujú, ale naopak, konzervujú súčasný zlý stav na niekoľko desaťročí alebo navždy.“

Sú na Slovensku oblasti, kde sú viditeľné pozitívne zmeny?

„Na Slovensku približne 40 percent všetkých Rómov, asi 200-tisíc, žije v osadách alebo segregovaných komunitách. Viac ako polovicu z nich tvoria deti a mládež. Sú však obce, kde sa už viac rokov dejú v osadách pozitívne zmeny a tam vlastne už osady ani neexistujú. Rómovia a Slováci bývajú v tej istej obci a vzájomne si pomáhajú. Jednou z nich je aj dedina roka 2015 Spišský Hrhov. Integrácia si vyžaduje čas a systematické, dlhodobé, neprerušované uplatňovanie overených a osvedčených metód sociálnej práce. Ideálne s tými istými odbornými pracovníkmi, ktorým klienti dôverujú. Treba trpezlivé sprevádzanie klientov prístupom, ktorý voláme ‚od kolísky po kariéru‘, načúvanie ich potrebám. Teda, ak bývajú v obci ľudia v chatrčiach, bez prístupu k pitnej vode a kanalizácii, treba začať bezodkladne riešiť bývanie a infraštruktúru. Súčasne však by sa mali v obci realizovať aj vzdelávacie programy pre deti od najútlejšieho veku až po dospelých.

 

Nemáte pocit, že vo vzťahu k Rómom často suplujete úlohu štátu?

„Dalo by sa povedať, že ETP Slovensko je také sociálne laboratórium. Overujeme inovatívne prístupy sociálnej práce, aby sme zistili, ktoré z nich najlepšie fungujú pre skvalitnenie života sociálne vylúčených. Keď sa nejaké osvedčia, odovzdávame ich štátu cez zodpovedných zástupcov ministerstiev. Za šestnásť rokov práce v rómskych osadách sme si všimli, že téma chudoby a segregovaných rómskych komunít politikov zaujíma, najmä však pred parlamentnými voľbami.“

Ako spolupracujete so štátom?

„Niektorí zamestnanci ministerstiev, Úradu vlády a tiež niektorí poslanci Národnej rady poznajú nami vyvinuté prístupy veľmi dobre. Mnohé z nich sa už dostali do verejnej politiky aj do zákona o sociálnych službách. Napríklad terénna sociálna práca, komunitné centrá, finančné vzdelávanie či mikropôžičkový program. Ale, na našu otázku: „Čo máme urobiť, aby sa naše prístupy, ktoré sa v praxi osád osvedčili stali súčasťou verejných politík?“ som sa stretla aj s takouto odpoveďou: „Slávka, zabezpečte politickú objednávku.“ 

Ako hodnotíte prístup splnomocnenca Polláka k tejto problematike?

„Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity je poradným orgánom vlády SR. Nemá výkonnú moc. Jeho úlohou je pripravovať strategické dokumenty, akčné plány, ktorých realizácia patrí pod rezortné ministerstvá. Raz ročne by splnomocnenec mal monitorovať, či ich ministerstvá zrealizovali. Nezaznamenali sme predloženie novej stratégie ani revidovaných akčných plánov, hoci vieme, že sa uskutočňovali stretnutia zamerané na revíziu akčných plánov. Najpodstatnejšie však je, že sa zákony a ich financovanie z verejných zdrojov schvaľujú bez predchádzajúceho otestovania navrhnutých zmien v menšom rozsahu. Takýmto testovaním by sa zistilo, či navrhnuté zmeny skutočne prinesú úspory verejných financií.“

Môžete uviesť príklad?

„Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií vlani analyzoval náklady a prínosy programu neziskovej organizácie Odyseus, ktorá rozdáva injekčné striekačky drogovo závislým. Z analýzy vyplynulo, že každé vložené euro zodpovedá prínosu v hodnote troch eur. Práve preto je dôležitá úloha neziskových organizácií ako sociálnych laboratórií, ktoré v menšom rozsahu overia, či inovatívne postupy sú efektívne. Podľa môjho názoru by tieto sociálne ‚experimenty‘ mali predchádzať zmenám zákona o konkrétnej službe a jeho financovania zo štátneho rozpočtu. Na Slovensku sa to však nedeje: komunitné centrá a služby v nich poskytované sú síce pomenované v zákone o sociálnych službách, ale povinnosť poskytnúť finančné zdroje na ich činnosť zo strany obce alebo vyššieho územného celku je iba fakultatívna, teda „môžu“, ale nemusia.“

 

Najčítanejšie na SME Rómovia


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  8. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl?
  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  3. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  7. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  1. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 6 129
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 479
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 4 006
  4. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 854
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 2 885
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 055
  7. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 648
  8. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 575
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 085
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM® 654

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Režisérka: Ľudia u nás neveria, že im na úradoch pomôžu

Sláva Daubnerová sa v novej hre inšpirovala absurdným prípadom, keď žena štrnásť rokov týrala susedov opernou hudbou.

KULTÚRA

Zomrel Štefan Nosáľ, zakladateľ a dlhoročný vedúci Lúčnice

Štefan Nosáľ ostane navždy s nami, odkazujú členovia Lúčnice.

PLUS

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral.

Neprehliadnite tiež

PÍŠE EVA ANDERSSON FRANKO

Ako si naše úrady poradia s rasistickými policajtmi? Príklad ponúkajú Švédi

Rasistické správanie policajtov vo Švédsku a následný zákonný proces ilustrujú, ako by sa zákonnosť mala porátať s predsudkami.

Belišová: Tradičné žalostné spevy zanikajú, Rómovia ich nahrádzajú slaďákmi

Cieľom výskumu pred 15 rokmi bolo zachrániť zanikajúci žáner.

PÍŠE MIROSLAV POLLÁK

Ako by vyzeralo rómske ministerstvo a prečo to nie je dobrý nápad

Úrad splnomocnenca by mal byť len dočasné opatrenie na vyrovnanie rozdielov.