Rómom sa treba venovať od kolísky po kariéru

Rozhovor so Slávkou Mačákovou, riaditeľkou neziskovej konzultačno-vzdelávacej organizácie ETP Slovensko.

Slávka Mačáková.(Zdroj: Jaro Ridzoň)

Za šestnásť rokov práce v rómskych osadách sme si všimli, že téma chudoby a segregovaných rómskych komunít zaujíma politikov predovšetkým pred voľbami, hovorí Slávka Mačáková.

Veľa Slovákov vníma problém s marginalizovanými rómskymi komunitami tak, že naň existujú jednoduché riešenia, ale tie nikto nemá odvahu urobiť – prísne zákony, tvrdia policajti, obmedzenie sociálnych dávok. Ako by ste ho riešili vy?  

„Jednoduché riešenia zložitých problémov neexistujú. Neriešenie alebo neodborné riešenie najvypuklejších problémov však ešte viac skomplikuje už aj tak ťažkú situáciu. Uvediem príklad. Už v roku 2008 a potom opakovane v rokoch 2010 a 2012 sme mestu Košice ponúkali spoluprácu pri riešení bývania na Luníku IX. Navrhovali sme postupné rekonštrukcie bytov využitím našich vtedajších projektov sporiaceho a mikropôžičkového. Ak by mesto súhlasilo, obyvatelia Luníka IX si mohli sporiť na opravu bytov, v ktorých bývali. Mesto na naše ponuky nereagovalo. Výsledkom nečinnosti mesta je osada Mašličkovo so všetkými dôsledkami. Možnosti našich projektov využili stovky obyvateľov iných miest a obcí na strednom a východnom Slovensku a zrekonštruovali si bývanie. Postavenie jedného domu v Rankovciach aj s pozemkom vychádza na približne 10-tisíc eur. Mesto Košice postavilo na Luníku IX v minulom roku nájomné byty pre dvanásť rodín za 550-tisíc eur. Za tie isté peniaze mohlo namiesto dvanástich rodín získať nové bývanie 55 rodín.“

Spomenuli ste projekt výstavby domov v Rankovciach. Mohol by byť príkladom aj pre iné lokality?

„Pracovníkom ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja sme predložili návrhy, ktoré obsahujú rôzne spôsoby riešenia škandalózneho bývania niektorých ľudí na Slovensku. Jedným z nich sú aj svojpomocne a samofinancovane postavené domy do osobného vlastníctva. Model, ktorý sme uplatnili v Rankovciach, by nie že mohol, ale mal byť príkladom aj pre iné lokality. Štát by mal podporiť v obciach so segregovanými chudobnými osadami najskôr tento typ výstavby, a to z rôznych dôvodov. Šetrí verejné financie a zlepšuje kvalitu života vrátane hygienických podmienok mladým rodinám s deťmi. Takisto pomáha rozvíjať pracovné zručnosti a pracovné návyky dlhodobo nezamestnaných, vytvára vhodné podmienky na učenie sa žiakom základných škôl a tak ďalej.“

Prečo obce nevyužívajú tento model častejšie?

„Obce, ktoré by aj chceli podobným spôsobom pomôcť chudobným obyvateľom, teda aj nerómskym, buď nemajú pozemky, alebo ak ich aj majú, v územnom pláne majú tieto pozemky iný účel využitia. Ak sa aj na rokovanie obecného alebo mestského zastupiteľstva zaradí téma zmeny využívania územia v blízkosti osady, na rokovaní zastupiteľstva sa zvyčajne zúčastnia desiatky obyvateľov, susedov osady. Starosta alebo primátor potom pod nátlakom, či už pociťovaným, alebo reálnym, navrhnutý bod programu o zmene využitia územia radšej stiahne z rokovania.“

Čo by podľa vás pomohlo?

„Mala by existovať spoločná štátna politika, ktorá zabezpečí, aby všetci obyvatelia mesta alebo obce mali rovnaké práva vrátane práva odkúpiť si pozemok na výstavbu domu do osobného vlastníctva. Štátny fond rozvoja bývania by mal do portfólia pridať nový produkt, a to úvery na obstaranie bývania pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí by mali mať možnosť získať výhodný úver napríklad do výšky 10-tisíc eur s lehotou návratnosti napríklad 15 až 20 rokov. Podmienkou by bolo, že tento úver využijú na svojpomocnú legálnu výstavbu rodinného domu do osobného vlastníctva.“

Aké máte skúsenosti s ľuďmi v Rankovciach?

„Vďaka zapojeniu domácností do svojpomocnej a samofinancovanej výstavby rodinných domov v Rankovciach výrazne stúpla motivácia členov týchto domácností hľadať a udržať si trvalé pracovné miesta. Podľa našich prepočtov disponibilný príjem domácností v lokalite stúpol o 64 percent, pretože počet zamestnaných stavebníkov vzrástol z dvoch v roku 2013 na deväť v roku 2015. Štát v roku 2015 ušetril na šestnástich domácnostiach zapojených do svojpomocnej výstavby v Rankovciach až 10 500 eur. Štátny fond rozvoja bývania by preto mal rozšíriť okruh oprávnených osôb na získanie dotácie na obstaranie bytu formou svojpomocnej výstavby aj o osoby, ktoré žijú v segregovaných osadách.“

Nie všetky obce však vedia zabezpečiť materskú školu.

„Ak nemá obec priestory pre materskú školu, môže prevádzkovať predškolský klub v komunitnom centre. Je veľmi dôležité, aby deti z osady nastúpili do prvého ročníka základnej školy zaškolené v predškolskom zariadení najmenej počas troch rokov. Súčasne na základnej škole by mali prebiehať popoludňajšie aktivity pre žiakov, ktorí pochádzajú z rodín, kde sa rodičia z rôznych dôvodov deťom nevenujú vôbec alebo venujú nedostatočne. Okrem toho by malo byť v obci zabezpečené vzdelávanie rodičov o dôležitosti výchovy a pravidelnej starostlivosti o deti.“

Prečo v spoločnosti nie je dopyt po takýchto riešeniach?

„Treba formovať verejnú mienku, aby sme chápali, že pomocou chudobným pomáhame celej obci, všetkým jej obyvateľom. Často je veľmi ťažké vysvetliť prínosy projektu alebo sociálneho experimentu nerómskym obyvateľom. Niektorí starostovia vidia svet vo štvorročnej perspektíve, susedia osady by chceli zmenu hneď a teraz. Stav, ktorý nastal postupným zhoršovaním sa počas posledných desiatok rokov bude potrebovať na svoju regeneráciu a rehabilitáciu komunít minimálne desať až pätnásť rokov. Za predpokladu, že všetci potiahneme za jeden koniec povrazu. Otázka však nie je, či sme schopní, ale či o integráciu menšín, ako sú Rómovia, utečenci či migranti, máme záujem. Či ju vôbec Slovensko chce. Vyjadrenia niektorých politikov tomu nielenže nenasvedčujú, ale naopak, konzervujú súčasný zlý stav na niekoľko desaťročí alebo navždy.“

Sú na Slovensku oblasti, kde sú viditeľné pozitívne zmeny?

„Na Slovensku približne 40 percent všetkých Rómov, asi 200-tisíc, žije v osadách alebo segregovaných komunitách. Viac ako polovicu z nich tvoria deti a mládež. Sú však obce, kde sa už viac rokov dejú v osadách pozitívne zmeny a tam vlastne už osady ani neexistujú. Rómovia a Slováci bývajú v tej istej obci a vzájomne si pomáhajú. Jednou z nich je aj dedina roka 2015 Spišský Hrhov. Integrácia si vyžaduje čas a systematické, dlhodobé, neprerušované uplatňovanie overených a osvedčených metód sociálnej práce. Ideálne s tými istými odbornými pracovníkmi, ktorým klienti dôverujú. Treba trpezlivé sprevádzanie klientov prístupom, ktorý voláme ‚od kolísky po kariéru‘, načúvanie ich potrebám. Teda, ak bývajú v obci ľudia v chatrčiach, bez prístupu k pitnej vode a kanalizácii, treba začať bezodkladne riešiť bývanie a infraštruktúru. Súčasne však by sa mali v obci realizovať aj vzdelávacie programy pre deti od najútlejšieho veku až po dospelých.

 

Nemáte pocit, že vo vzťahu k Rómom často suplujete úlohu štátu?

„Dalo by sa povedať, že ETP Slovensko je také sociálne laboratórium. Overujeme inovatívne prístupy sociálnej práce, aby sme zistili, ktoré z nich najlepšie fungujú pre skvalitnenie života sociálne vylúčených. Keď sa nejaké osvedčia, odovzdávame ich štátu cez zodpovedných zástupcov ministerstiev. Za šestnásť rokov práce v rómskych osadách sme si všimli, že téma chudoby a segregovaných rómskych komunít politikov zaujíma, najmä však pred parlamentnými voľbami.“

Ako spolupracujete so štátom?

„Niektorí zamestnanci ministerstiev, Úradu vlády a tiež niektorí poslanci Národnej rady poznajú nami vyvinuté prístupy veľmi dobre. Mnohé z nich sa už dostali do verejnej politiky aj do zákona o sociálnych službách. Napríklad terénna sociálna práca, komunitné centrá, finančné vzdelávanie či mikropôžičkový program. Ale, na našu otázku: „Čo máme urobiť, aby sa naše prístupy, ktoré sa v praxi osád osvedčili stali súčasťou verejných politík?“ som sa stretla aj s takouto odpoveďou: „Slávka, zabezpečte politickú objednávku.“ 

Ako hodnotíte prístup splnomocnenca Polláka k tejto problematike?

„Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity je poradným orgánom vlády SR. Nemá výkonnú moc. Jeho úlohou je pripravovať strategické dokumenty, akčné plány, ktorých realizácia patrí pod rezortné ministerstvá. Raz ročne by splnomocnenec mal monitorovať, či ich ministerstvá zrealizovali. Nezaznamenali sme predloženie novej stratégie ani revidovaných akčných plánov, hoci vieme, že sa uskutočňovali stretnutia zamerané na revíziu akčných plánov. Najpodstatnejšie však je, že sa zákony a ich financovanie z verejných zdrojov schvaľujú bez predchádzajúceho otestovania navrhnutých zmien v menšom rozsahu. Takýmto testovaním by sa zistilo, či navrhnuté zmeny skutočne prinesú úspory verejných financií.“

Môžete uviesť príklad?

„Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií vlani analyzoval náklady a prínosy programu neziskovej organizácie Odyseus, ktorá rozdáva injekčné striekačky drogovo závislým. Z analýzy vyplynulo, že každé vložené euro zodpovedá prínosu v hodnote troch eur. Práve preto je dôležitá úloha neziskových organizácií ako sociálnych laboratórií, ktoré v menšom rozsahu overia, či inovatívne postupy sú efektívne. Podľa môjho názoru by tieto sociálne ‚experimenty‘ mali predchádzať zmenám zákona o konkrétnej službe a jeho financovania zo štátneho rozpočtu. Na Slovensku sa to však nedeje: komunitné centrá a služby v nich poskytované sú síce pomenované v zákone o sociálnych službách, ale povinnosť poskytnúť finančné zdroje na ich činnosť zo strany obce alebo vyššieho územného celku je iba fakultatívna, teda „môžu“, ale nemusia.“

 

Najčítanejšie na SME Rómovia


Inzercia - Tlačové správy


  1. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci
  2. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností
  3. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie
  4. Zábavný aj sebavedomý
  5. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3
  6. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo
  7. Loďou Meraviglia po Stredozemnom mori
  8. Bezpečnostný pás vám chráni život, antivírus váš virtuálny svet
  9. Antibiotiká nie sú cukríky. Naozaj viete, kedy ich máte brať?
  10. Ikonický Harley-Davidson za bezkonkurenčnú cenu
  1. Konferencia o využívaní ITP v trestnom konaní splnila svoj cieľ
  2. Nadácia Poštovej banky podporí grantom folklór a tradície
  3. Najlepšie obnovený bytový dom 2016 je v Prešove
  4. Najlepšie obnovený bytový dom 2016 je v Prešove
  5. Prednáška holandského veľvyslanca na EU v Bratislave
  6. Zákaznícky servis Martinusu sa dostal medzi svetovú špičku
  7. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci
  8. Poradňa: Ako vybrať účet pre mladých
  9. Sajfa odkázal študentom:„Buďte nároční a vydržte!“
  10. S Kulinariom chutí jar lepšie!
  1. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie 23 625
  2. Loďou Meraviglia po Stredozemnom mori 5 983
  3. Ikonický Harley-Davidson za bezkonkurenčnú cenu 5 730
  4. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo 4 610
  5. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3 3 535
  6. Zábavný aj sebavedomý 3 245
  7. Bývanie, ktoré vás oslobodí od stresu 3 197
  8. Testovanie elektrobicyklov v košickom Cassovare 2 738
  9. Gamifikácia: Nový hit v učení finančnej gramotnosti na ZŠ 2 734
  10. Antibiotiká nie sú cukríky. Naozaj viete, kedy ich máte brať? 2 620

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

ONLINE: Sagan spadol, má technické problémy

Klasika sa podobá na Okolo Flámska. Peter Sagan ju vyhral v roku 2014.

ŽENA

Svetoznámy cvičiteľ psov: Neexistujú zlé psy, len problémoví majitelia

Čo so psom z útulku a kedy je pes šťastný?

KULTÚRA

Danka prirovnali k tučniakovi z Nórska. Obnovená relácia Sedem sa vydarila

Lasica, Leško a Kňažko opäť komentujú.

Neprehliadnite tiež

Robert Kirchhoff predstavil nový dokument o rómskom holokauste

Takmer 13 rokov sa venoval skúmaniu holokaustu Rómov a Sinti počas druhej svetovej vojny v Európe.

Strieľal do vzduchu a vyhrážal sa rómskemu etniku

Moldavčana obvinili z výtržníctva s rasovým motívom.

Zákon o pozemkových úpravách pomôže vysporiadať pozemky pod rómskymi osadami

Zákon pomôže spustiť v plnej miere realizáciu projektu na vysporiadanie pozemkov pod rómskymi obydliami.

Telerozhlas modernizuje rómske vysielanie, ktoré je v Európe unikátom

Merania ukazujú, že každé vydanie magazínu Sam khere sleduje v priemere približne osem- až 10-tisíc divákov.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop