Ľudia bez domova. Koľko ich je a aké sú ich potreby?

Nevieme, koľko ľudí bez domova u nás žije a aká je ich presná charakteristika. Štát a neziskovky pripravujú prvé sčítanie v hlavnom meste.

Otázkou je, či sú obyvatelia chatrčí ľudia bez domova alebo nie. Oni sami sa tak nemusia vnímať, ale kvalita a rizikovosť ich bývania má všetky charakteristiky bezdomovectva.(Zdroj: Ingrid Ďurinová)

BRATISLAVA. Bezdomovectvo je pre ľudí, ktorí mu musia čeliť, neľahkou výzvou. Spravidla znamená nielen stratu bývania, ale aj sociálnych väzieb.

Opätovný návrat do bežného života býva náročný čo do možností získať zamestnanie, splatiť exekúcie, ale najmä zabezpečiť bývanie, ktoré by bolo stabilnejšie ako útulky či ubytovne.

Akej veľkej skupiny ľudí na Slovensku sa týka bezdomovectvo? Aká je ich veková štruktúra, či ekonomická situácia? Zodpovedajú kapacity zariadení krízového a dočasného ubytovania ich počtu?

Chýbajú výskumy

Téma bezdomovectva bola po prvýkrát zaradená v rámci sčítania obyvateľstva, domov a bytov v roku 2011, ale systematickejšie zisťovanie o počte ľudí bez domova na Slovensku nebolo doposiaľ realizované.

Zaradenie tejto témy do cenzu priniesli dokumenty na úrovni EÚ. Do sčítania však neboli zahrnutí ľudia žijúci na ulici.

Sčítací komisári oslovovali len tých, ktorí využívajú služby zariadení krízového ubytovania. Na druhej strane sa ukázalo, že v rôznych typoch zariadení poskytujúcich pomoc ľuďom bez domova bolo v danom období viac ako 23-tisíc osôb.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Za štyri roky pribudlo u nás minimálne tritisíc ľudí na ulici

Niektoré zistenia súvisiace so zmenami v počte ľudí bez domova, ktorí využívajú služby zariadení krízového a dočasného ubytovania, priniesol aj prieskum Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

Prieskum medzi organizáciami poskytujúcimi služby tejto skupine sa uskutočnil v jeseni minulého roku.

Z výsledkov vyplýva, že počas posledných dvoch rokov došlo u väčšiny organizácií poskytujúcich služby ľuďom bez domova k nárastu počtu klientov, pričom 24 % z nich zažilo výrazný a 47 % mierny nárast.

Organizácie tiež mali možnosť ohodnotiť aj dostatočnosť ponuky týchto služieb vo vzťahu k dopytu, pričom najčastejšie zastúpené bolo priemerné hodnotenie. K známke tri sa priklonila jedna tretina zapojených organizácií.

Sčítanie sa chystá v Bratislave

Nedostatok poznatkov o počte ľudí bez domova na Slovensku môže pomôcť čiastočne vyplniť aj sčítanie ľudí bez domova v Bratislave.

V novembri 2016 ho uskutoční Inštitút pre výskum práce a rodiny a hlavné mesto Bratislava v spolupráci s ďalšími organizáciami.

Na jednej strane toto sčítanie umožní odhadnúť dolnú hranicu počtu ľudí bez domova, ktorí žijú v hlavnom meste, no zároveň im budú kladené otázky napríklad o prístupe k zamestnaniu, či možnostiach zabezpečenia bývania.

Zámerom nie je represia, práve naopak.

Získané poznatky môžu byť využité pri plánovaní rozvoja služieb, ktoré hlavné mesto zabezpečuje pre túto skupinu.

Problémom je, koho počítať

Popri chýbajúcich výskumoch je problémom na Slovensku aj to, aký okruh ľudí má byť do sčítania zahrnutý. Čiastočne to súvisí so širokou škálou životných situácií, ktoré sa vzťahujú k bezdomovectvu.

Podľa ETHOS typológie bezdomovectva a vylúčenia z bývania medzi ne patrí napríklad život na ulici, bez prístrešia, v zariadeniach krízového a dočasného ubytovania.

Patrí sem tiež neisté bývanie napríklad kvôli hrozbe vysťahovania, ako aj nevyhovujúce bývanie v provizórnych či preľudnených obydliach.

Pri rozšírenom chápaní bezdomovectva je pri odhade počtu ľudí bez domova na Slovensku napríklad potrebné brať do úvahy, že najmä životné situácie nevyhovujúceho bývania sa týkajú aj značnej časti rómskej populácie žijúcej v segregovaných osadách.

Podľa poslednej Správy o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku spracovanej pre UNDP v roku 2012 žilo v maringotkách, dreveniciach a chatrčiach viac ako 37-tisíc ľudí, t. j. 17,5 % z celkového počtu osôb v rómskych domácnostiach.

Na druhej strane, o ľuďoch žijúcich v sociálne vylúčených osídleniach je dnes k dispozícii výrazne viac údajov. Poznáme ich socio-demografickú štruktúru, vyhliadky na trhu práce, zdravotný stav a podobne.

Marginalizovaným komunitám sa venuje pozornosť v rámci verejných politík najmä prostredníctvom Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Vzniká tak otázka, akým spôsobom pristupovať pri zisťovaní počtu ľudí bez domova k tejto skupine obyvateľov.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Nina Beňová: Štát sa musí zaoberať politikou sociálneho bývania

V OECD osem z tisíc ľudí

Pre nejednotnosť výberu životných situácií, ktoré sú zahŕňané do sčítaní podľa ETHOS typológie sa nedajú priamo porovnávať údaje o počte ľudí bez domova medzi rôznymi krajinami.

Z tohto dôvodu je problematický aj odhad počtu ľudí bez domova v Európskej únii.

Navyše rôzne krajiny využívajú rozdielne prístupy k zisťovaniu údajov. Niektoré preferujú priame výskumy ako dotazovanie ľudí v teréne (napríklad Česko a Maďarsko), iné vychádzajú najmä z administratívnych údajov, ktoré sa najčastejšie opierajú o využívanie určitých typov služieb (napr. Dánsko a Veľká Británia).

Niektoré krajiny tieto zdroje kombinujú (Portugalsko, USA). Napriek týmto obmedzeniam sa podľa odhadov OECD bezdomovectvo týka v krajinách OECD jednej osoby až ôsmich ľudí z 1 000 osôb v produktívnom veku.

 

Autorka pracuje v Inštitúte pre výskum práce a rodiny. Aktuálne sa od roku 2015 s kolegami venuje analýze politík zameraných na prevenciu a riešenia bezdomovectva, teda výskumu v oblasti bezdomovectva.

Najčítanejšie na SME Rómovia


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  2. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  3. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  6. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  7. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  8. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  9. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  10. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 131
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 018
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 147
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 307
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 928
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 259
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 065
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 597
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 800
  10. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 2 637

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

KULTÚRA

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

Neprehliadnite tiež

Na hliadky v rómskych komunitách má ísť desať miliónov eur

Výzva na podporu projektu Miestne občianske poriadkové služby by mala byť zverejnená v apríli.

Projekt rómskych občianskych hliadok bude pokračovať

Ministerstvo vnútra na jeho činnosť vyčlenilo desať miliónov eur.

Dotáciu na sociálnu prácu a komunitné centrá dostane 150 obcí

Cieľom projektu je zvýšenie adresnosti a komplexnosti služieb poskytovaných komunitnými centrami.

Rezort vnútra schválil pomoc okrajovým rómskym komunitám

Na pomoc má ísť v nasledujúcich rokoch takmer 45 miliónov eur z európskych fondov a štátneho rozpočtu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop