BRATISLAVA. Bezdomovectvo je pre ľudí, ktorí mu musia čeliť, neľahkou výzvou. Spravidla znamená nielen stratu bývania, ale aj sociálnych väzieb.
Opätovný návrat do bežného života býva náročný čo do možností získať zamestnanie, splatiť exekúcie, ale najmä zabezpečiť bývanie, ktoré by bolo stabilnejšie ako útulky či ubytovne.
Akej veľkej skupiny ľudí na Slovensku sa týka bezdomovectvo? Aká je ich veková štruktúra, či ekonomická situácia? Zodpovedajú kapacity zariadení krízového a dočasného ubytovania ich počtu?
Chýbajú výskumy
Téma bezdomovectva bola po prvýkrát zaradená v rámci sčítania obyvateľstva, domov a bytov v roku 2011, ale systematickejšie zisťovanie o počte ľudí bez domova na Slovensku nebolo doposiaľ realizované.
Zaradenie tejto témy do cenzu priniesli dokumenty na úrovni EÚ. Do sčítania však neboli zahrnutí ľudia žijúci na ulici.
Sčítací komisári oslovovali len tých, ktorí využívajú služby zariadení krízového ubytovania. Na druhej strane sa ukázalo, že v rôznych typoch zariadení poskytujúcich pomoc ľuďom bez domova bolo v danom období viac ako 23-tisíc osôb.
Za štyri roky pribudlo u nás minimálne tritisíc ľudí na ulici Čítajte Niektoré zistenia súvisiace so zmenami v počte ľudí bez domova, ktorí využívajú služby zariadení krízového a dočasného ubytovania, priniesol aj prieskum Inštitútu pre výskum práce a rodiny.
Prieskum medzi organizáciami poskytujúcimi služby tejto skupine sa uskutočnil v jeseni minulého roku.
Z výsledkov vyplýva, že počas posledných dvoch rokov došlo u väčšiny organizácií poskytujúcich služby ľuďom bez domova k nárastu počtu klientov, pričom 24 % z nich zažilo výrazný a 47 % mierny nárast.
Organizácie tiež mali možnosť ohodnotiť aj dostatočnosť ponuky týchto služieb vo vzťahu k dopytu, pričom najčastejšie zastúpené bolo priemerné hodnotenie. K známke tri sa priklonila jedna tretina zapojených organizácií.
Sčítanie sa chystá v Bratislave
Nedostatok poznatkov o počte ľudí bez domova na Slovensku môže pomôcť čiastočne vyplniť aj sčítanie ľudí bez domova v Bratislave.
V novembri 2016 ho uskutoční Inštitút pre výskum práce a rodiny a hlavné mesto Bratislava v spolupráci s ďalšími organizáciami.
Na jednej strane toto sčítanie umožní odhadnúť dolnú hranicu počtu ľudí bez domova, ktorí žijú v hlavnom meste, no zároveň im budú kladené otázky napríklad o prístupe k zamestnaniu, či možnostiach zabezpečenia bývania.
Zámerom nie je represia, práve naopak.
Získané poznatky môžu byť využité pri plánovaní rozvoja služieb, ktoré hlavné mesto zabezpečuje pre túto skupinu.
Problémom je, koho počítať
Popri chýbajúcich výskumoch je problémom na Slovensku aj to, aký okruh ľudí má byť do sčítania zahrnutý. Čiastočne to súvisí so širokou škálou životných situácií, ktoré sa vzťahujú k bezdomovectvu.
Podľa ETHOS typológie bezdomovectva a vylúčenia z bývania medzi ne patrí napríklad život na ulici, bez prístrešia, v zariadeniach krízového a dočasného ubytovania.
Patrí sem tiež neisté bývanie napríklad kvôli hrozbe vysťahovania, ako aj nevyhovujúce bývanie v provizórnych či preľudnených obydliach.
Obyvatelia domu hrôzy v Brezne žijú bez vody a kanalizácie už niekoľko rokov. Psychicky sa pripravujú na ďalšie leto v strašnom zápachu. Svoju situáciu nevedia nedokážu riešiť bez pomoci zvonka. (zdroj: Ingrid Ďurinová)Pri rozšírenom chápaní bezdomovectva je pri odhade počtu ľudí bez domova na Slovensku napríklad potrebné brať do úvahy, že najmä životné situácie nevyhovujúceho bývania sa týkajú aj značnej časti rómskej populácie žijúcej v segregovaných osadách.
Podľa poslednej Správy o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku spracovanej pre UNDP v roku 2012 žilo v maringotkách, dreveniciach a chatrčiach viac ako 37-tisíc ľudí, t. j. 17,5 % z celkového počtu osôb v rómskych domácnostiach.
Na druhej strane, o ľuďoch žijúcich v sociálne vylúčených osídleniach je dnes k dispozícii výrazne viac údajov. Poznáme ich socio-demografickú štruktúru, vyhliadky na trhu práce, zdravotný stav a podobne.
Marginalizovaným komunitám sa venuje pozornosť v rámci verejných politík najmä prostredníctvom Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
Vzniká tak otázka, akým spôsobom pristupovať pri zisťovaní počtu ľudí bez domova k tejto skupine obyvateľov.
Nina Beňová: Štát sa musí zaoberať politikou sociálneho bývania Čítajte V OECD osem z tisíc ľudí
Pre nejednotnosť výberu životných situácií, ktoré sú zahŕňané do sčítaní podľa ETHOS typológie sa nedajú priamo porovnávať údaje o počte ľudí bez domova medzi rôznymi krajinami.
Z tohto dôvodu je problematický aj odhad počtu ľudí bez domova v Európskej únii.
Navyše rôzne krajiny využívajú rozdielne prístupy k zisťovaniu údajov. Niektoré preferujú priame výskumy ako dotazovanie ľudí v teréne (napríklad Česko a Maďarsko), iné vychádzajú najmä z administratívnych údajov, ktoré sa najčastejšie opierajú o využívanie určitých typov služieb (napr. Dánsko a Veľká Británia).
Niektoré krajiny tieto zdroje kombinujú (Portugalsko, USA). Napriek týmto obmedzeniam sa podľa odhadov OECD bezdomovectvo týka v krajinách OECD jednej osoby až ôsmich ľudí z 1 000 osôb v produktívnom veku.
Autorka pracuje v Inštitúte pre výskum práce a rodiny. Aktuálne sa od roku 2015 s kolegami venuje analýze politík zameraných na prevenciu a riešenia bezdomovectva, teda výskumu v oblasti bezdomovectva.
