SME
Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Ľudia bez domova. Koľko ich je a aké sú ich potreby?

Nevieme, koľko ľudí bez domova u nás žije a aká je ich presná charakteristika. Štát a neziskovky pripravujú prvé sčítanie v hlavnom meste.

Otázkou je, či sú obyvatelia chatrčí ľudia bez domova alebo nie. Oni sami sa tak nemusia vnímať, ale kvalita a rizikovosť ich bývania má všetky charakteristiky bezdomovectva.Otázkou je, či sú obyvatelia chatrčí ľudia bez domova alebo nie. Oni sami sa tak nemusia vnímať, ale kvalita a rizikovosť ich bývania má všetky charakteristiky bezdomovectva. (Zdroj: Ingrid Ďurinová)

BRATISLAVA. Bezdomovectvo je pre ľudí, ktorí mu musia čeliť, neľahkou výzvou. Spravidla znamená nielen stratu bývania, ale aj sociálnych väzieb.

Opätovný návrat do bežného života býva náročný čo do možností získať zamestnanie, splatiť exekúcie, ale najmä zabezpečiť bývanie, ktoré by bolo stabilnejšie ako útulky či ubytovne.

Akej veľkej skupiny ľudí na Slovensku sa týka bezdomovectvo? Aká je ich veková štruktúra, či ekonomická situácia? Zodpovedajú kapacity zariadení krízového a dočasného ubytovania ich počtu?

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Chýbajú výskumy

Téma bezdomovectva bola po prvýkrát zaradená v rámci sčítania obyvateľstva, domov a bytov v roku 2011, ale systematickejšie zisťovanie o počte ľudí bez domova na Slovensku nebolo doposiaľ realizované.

Zaradenie tejto témy do cenzu priniesli dokumenty na úrovni EÚ. Do sčítania však neboli zahrnutí ľudia žijúci na ulici.

Sčítací komisári oslovovali len tých, ktorí využívajú služby zariadení krízového ubytovania. Na druhej strane sa ukázalo, že v rôznych typoch zariadení poskytujúcich pomoc ľuďom bez domova bolo v danom období viac ako 23-tisíc osôb.

Prečítajte si tiež: Za štyri roky pribudlo u nás minimálne tritisíc ľudí na ulici Čítajte 

Niektoré zistenia súvisiace so zmenami v počte ľudí bez domova, ktorí využívajú služby zariadení krízového a dočasného ubytovania, priniesol aj prieskum Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Prieskum medzi organizáciami poskytujúcimi služby tejto skupine sa uskutočnil v jeseni minulého roku.

Z výsledkov vyplýva, že počas posledných dvoch rokov došlo u väčšiny organizácií poskytujúcich služby ľuďom bez domova k nárastu počtu klientov, pričom 24 % z nich zažilo výrazný a 47 % mierny nárast.

Organizácie tiež mali možnosť ohodnotiť aj dostatočnosť ponuky týchto služieb vo vzťahu k dopytu, pričom najčastejšie zastúpené bolo priemerné hodnotenie. K známke tri sa priklonila jedna tretina zapojených organizácií.

Sčítanie sa chystá v Bratislave

Nedostatok poznatkov o počte ľudí bez domova na Slovensku môže pomôcť čiastočne vyplniť aj sčítanie ľudí bez domova v Bratislave.

V novembri 2016 ho uskutoční Inštitút pre výskum práce a rodiny a hlavné mesto Bratislava v spolupráci s ďalšími organizáciami.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Na jednej strane toto sčítanie umožní odhadnúť dolnú hranicu počtu ľudí bez domova, ktorí žijú v hlavnom meste, no zároveň im budú kladené otázky napríklad o prístupe k zamestnaniu, či možnostiach zabezpečenia bývania.

Zámerom nie je represia, práve naopak.

Získané poznatky môžu byť využité pri plánovaní rozvoja služieb, ktoré hlavné mesto zabezpečuje pre túto skupinu.

Problémom je, koho počítať

Popri chýbajúcich výskumoch je problémom na Slovensku aj to, aký okruh ľudí má byť do sčítania zahrnutý. Čiastočne to súvisí so širokou škálou životných situácií, ktoré sa vzťahujú k bezdomovectvu.

Podľa ETHOS typológie bezdomovectva a vylúčenia z bývania medzi ne patrí napríklad život na ulici, bez prístrešia, v zariadeniach krízového a dočasného ubytovania.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Patrí sem tiež neisté bývanie napríklad kvôli hrozbe vysťahovania, ako aj nevyhovujúce bývanie v provizórnych či preľudnených obydliach.

Pri rozšírenom chápaní bezdomovectva je pri odhade počtu ľudí bez domova na Slovensku napríklad potrebné brať do úvahy, že najmä životné situácie nevyhovujúceho bývania sa týkajú aj značnej časti rómskej populácie žijúcej v segregovaných osadách.

Podľa poslednej Správy o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku spracovanej pre UNDP v roku 2012 žilo v maringotkách, dreveniciach a chatrčiach viac ako 37-tisíc ľudí, t. j. 17,5 % z celkového počtu osôb v rómskych domácnostiach.

Na druhej strane, o ľuďoch žijúcich v sociálne vylúčených osídleniach je dnes k dispozícii výrazne viac údajov. Poznáme ich socio-demografickú štruktúru, vyhliadky na trhu práce, zdravotný stav a podobne.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Marginalizovaným komunitám sa venuje pozornosť v rámci verejných politík najmä prostredníctvom Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Vzniká tak otázka, akým spôsobom pristupovať pri zisťovaní počtu ľudí bez domova k tejto skupine obyvateľov.

Prečítajte si tiež: Nina Beňová: Štát sa musí zaoberať politikou sociálneho bývania Čítajte 

V OECD osem z tisíc ľudí

Pre nejednotnosť výberu životných situácií, ktoré sú zahŕňané do sčítaní podľa ETHOS typológie sa nedajú priamo porovnávať údaje o počte ľudí bez domova medzi rôznymi krajinami.

Z tohto dôvodu je problematický aj odhad počtu ľudí bez domova v Európskej únii.

Navyše rôzne krajiny využívajú rozdielne prístupy k zisťovaniu údajov. Niektoré preferujú priame výskumy ako dotazovanie ľudí v teréne (napríklad Česko a Maďarsko), iné vychádzajú najmä z administratívnych údajov, ktoré sa najčastejšie opierajú o využívanie určitých typov služieb (napr. Dánsko a Veľká Británia).

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Niektoré krajiny tieto zdroje kombinujú (Portugalsko, USA). Napriek týmto obmedzeniam sa podľa odhadov OECD bezdomovectvo týka v krajinách OECD jednej osoby až ôsmich ľudí z 1 000 osôb v produktívnom veku.

 

Autorka pracuje v Inštitúte pre výskum práce a rodiny. Aktuálne sa od roku 2015 s kolegami venuje analýze politík zameraných na prevenciu a riešenia bezdomovectva, teda výskumu v oblasti bezdomovectva.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  6. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  2. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  3. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  4. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  6. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  7. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  8. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  9. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  10. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 32 876
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 23 994
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 413
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 013
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 402
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 544
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 672
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 664
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 552
  10. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 9 931
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zoroslav Kollár prichádza na výsluch.
Odberné miesto na nový koronavírus.
Na NAKA pokračoval aj v piatok výsluch bývalého sudcu Vladimíra Sklenku (na snímke). Nitra, 26. júna 2020.
Autorská strana Samuela Marca

Keď príde šialenec a všetko zmení (píše Samo Marec)

Čo všetko je možné, keď ľudia uveria, že možné je všetko.

Marcelo Bielsa.

Neprehliadnite tiež

Nový projekt má v rómskych komunitách rozvíjať zdravotnú osvetu

Rezort vnútra schválil národný projekt Korona te merel.

Rozsudok voči Kotlebovi je jediným spravodlivým rozhodnutím, vyhlásila Bučková

Kotlebovi sudkyňa včera ukázala, kde je jeho miesto, komentovala Bučková.

Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková.

Učiteľka v rómskej škole: Deťom sme podávali úlohy cez plot

V škole sa obávajú chrípkovej sezóny, aby nevypadlo veľa detí. Doma ich nedoučia

Terénni asistenti budú s Rómami spolupracovať na zamedzení šírenia koronavírusu

Projekt získal finančnú podporu z prostriedkov Európskej únie.

Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková.