Ľudia bez domova. Koľko ich je a aké sú ich potreby?

Nevieme, koľko ľudí bez domova u nás žije a aká je ich presná charakteristika. Štát a neziskovky pripravujú prvé sčítanie v hlavnom meste.

Otázkou je, či sú obyvatelia chatrčí ľudia bez domova alebo nie. Oni sami sa tak nemusia vnímať, ale kvalita a rizikovosť ich bývania má všetky charakteristiky bezdomovectva.(Zdroj: Ingrid Ďurinová)

BRATISLAVA. Bezdomovectvo je pre ľudí, ktorí mu musia čeliť, neľahkou výzvou. Spravidla znamená nielen stratu bývania, ale aj sociálnych väzieb.

Opätovný návrat do bežného života býva náročný čo do možností získať zamestnanie, splatiť exekúcie, ale najmä zabezpečiť bývanie, ktoré by bolo stabilnejšie ako útulky či ubytovne.

Akej veľkej skupiny ľudí na Slovensku sa týka bezdomovectvo? Aká je ich veková štruktúra, či ekonomická situácia? Zodpovedajú kapacity zariadení krízového a dočasného ubytovania ich počtu?

Chýbajú výskumy

Téma bezdomovectva bola po prvýkrát zaradená v rámci sčítania obyvateľstva, domov a bytov v roku 2011, ale systematickejšie zisťovanie o počte ľudí bez domova na Slovensku nebolo doposiaľ realizované.

Zaradenie tejto témy do cenzu priniesli dokumenty na úrovni EÚ. Do sčítania však neboli zahrnutí ľudia žijúci na ulici.

Sčítací komisári oslovovali len tých, ktorí využívajú služby zariadení krízového ubytovania. Na druhej strane sa ukázalo, že v rôznych typoch zariadení poskytujúcich pomoc ľuďom bez domova bolo v danom období viac ako 23-tisíc osôb.

Prečítajte si tiež: Za štyri roky pribudlo u nás minimálne tritisíc ľudí na ulici

Niektoré zistenia súvisiace so zmenami v počte ľudí bez domova, ktorí využívajú služby zariadení krízového a dočasného ubytovania, priniesol aj prieskum Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

Prieskum medzi organizáciami poskytujúcimi služby tejto skupine sa uskutočnil v jeseni minulého roku.

Z výsledkov vyplýva, že počas posledných dvoch rokov došlo u väčšiny organizácií poskytujúcich služby ľuďom bez domova k nárastu počtu klientov, pričom 24 % z nich zažilo výrazný a 47 % mierny nárast.

Organizácie tiež mali možnosť ohodnotiť aj dostatočnosť ponuky týchto služieb vo vzťahu k dopytu, pričom najčastejšie zastúpené bolo priemerné hodnotenie. K známke tri sa priklonila jedna tretina zapojených organizácií.

Sčítanie sa chystá v Bratislave

Nedostatok poznatkov o počte ľudí bez domova na Slovensku môže pomôcť čiastočne vyplniť aj sčítanie ľudí bez domova v Bratislave.

V novembri 2016 ho uskutoční Inštitút pre výskum práce a rodiny a hlavné mesto Bratislava v spolupráci s ďalšími organizáciami.

Na jednej strane toto sčítanie umožní odhadnúť dolnú hranicu počtu ľudí bez domova, ktorí žijú v hlavnom meste, no zároveň im budú kladené otázky napríklad o prístupe k zamestnaniu, či možnostiach zabezpečenia bývania.

Zámerom nie je represia, práve naopak.

Získané poznatky môžu byť využité pri plánovaní rozvoja služieb, ktoré hlavné mesto zabezpečuje pre túto skupinu.

Problémom je, koho počítať

Popri chýbajúcich výskumoch je problémom na Slovensku aj to, aký okruh ľudí má byť do sčítania zahrnutý. Čiastočne to súvisí so širokou škálou životných situácií, ktoré sa vzťahujú k bezdomovectvu.

Podľa ETHOS typológie bezdomovectva a vylúčenia z bývania medzi ne patrí napríklad život na ulici, bez prístrešia, v zariadeniach krízového a dočasného ubytovania.

Patrí sem tiež neisté bývanie napríklad kvôli hrozbe vysťahovania, ako aj nevyhovujúce bývanie v provizórnych či preľudnených obydliach.

Pri rozšírenom chápaní bezdomovectva je pri odhade počtu ľudí bez domova na Slovensku napríklad potrebné brať do úvahy, že najmä životné situácie nevyhovujúceho bývania sa týkajú aj značnej časti rómskej populácie žijúcej v segregovaných osadách.

Podľa poslednej Správy o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku spracovanej pre UNDP v roku 2012 žilo v maringotkách, dreveniciach a chatrčiach viac ako 37-tisíc ľudí, t. j. 17,5 % z celkového počtu osôb v rómskych domácnostiach.

Na druhej strane, o ľuďoch žijúcich v sociálne vylúčených osídleniach je dnes k dispozícii výrazne viac údajov. Poznáme ich socio-demografickú štruktúru, vyhliadky na trhu práce, zdravotný stav a podobne.

Marginalizovaným komunitám sa venuje pozornosť v rámci verejných politík najmä prostredníctvom Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Vzniká tak otázka, akým spôsobom pristupovať pri zisťovaní počtu ľudí bez domova k tejto skupine obyvateľov.

Prečítajte si tiež: Nina Beňová: Štát sa musí zaoberať politikou sociálneho bývania

V OECD osem z tisíc ľudí

Pre nejednotnosť výberu životných situácií, ktoré sú zahŕňané do sčítaní podľa ETHOS typológie sa nedajú priamo porovnávať údaje o počte ľudí bez domova medzi rôznymi krajinami.

Z tohto dôvodu je problematický aj odhad počtu ľudí bez domova v Európskej únii.

Navyše rôzne krajiny využívajú rozdielne prístupy k zisťovaniu údajov. Niektoré preferujú priame výskumy ako dotazovanie ľudí v teréne (napríklad Česko a Maďarsko), iné vychádzajú najmä z administratívnych údajov, ktoré sa najčastejšie opierajú o využívanie určitých typov služieb (napr. Dánsko a Veľká Británia).

Niektoré krajiny tieto zdroje kombinujú (Portugalsko, USA). Napriek týmto obmedzeniam sa podľa odhadov OECD bezdomovectvo týka v krajinách OECD jednej osoby až ôsmich ľudí z 1 000 osôb v produktívnom veku.

 

Autorka pracuje v Inštitúte pre výskum práce a rodiny. Aktuálne sa od roku 2015 s kolegami venuje analýze politík zameraných na prevenciu a riešenia bezdomovectva, teda výskumu v oblasti bezdomovectva.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. 4 konkrétne tipy, ako získať peniaze na rozvoj podnikania
  2. Kupujete alebo predávate byt? Týchto 5 vecí si skontrolujte!
  3. Superbaktéria zatvorila časť nemocnice, lieky na ňu nie sú
  4. Tip na výlet: Romantický zámoček a červené víno v Maďarsku
  5. Ako dobre poznáte tieto svetové ikonické značky?
  6. S mobil bankingom nosíte banku vo vrecku
  7. Slovákom na účtoch leží 17 miliárd. Ako ich zhodnotiť?
  8. Cena elektriny rastie, čo to znamená pre firmy?
  9. Boli ste v Novembri 89 na námestí? Patrí vám verejná vďaka!
  10. Spoločenská zodpovednosť je súčasťou podnikania
  1. Tip na výlet: Romantický zámoček a červené víno v Maďarsku
  2. Superbaktéria zatvorila časť nemocnice, lieky na ňu nie sú
  3. Ako dobre poznáte tieto svetové ikonické značky?
  4. S mobil bankingom nosíte banku vo vrecku
  5. Slovákom na účtoch leží 17 miliárd. Ako ich zhodnotiť?
  6. Deti z Kľušova už vedia zachraňovať životy
  7. Vyberáme správny názov firmy
  8. Cena elektriny rastie, čo to znamená pre firmy?
  9. 4 konkrétne tipy, ako získať peniaze na rozvoj podnikania
  10. Manažment a svet v pohybe, výzvy, príležitosti a hrozby
  1. Slovákom na účtoch leží 17 miliárd. Ako ich zhodnotiť? 21 845
  2. Platíte si poistenie domova zbytočne? 20 546
  3. Kupujete alebo predávate byt? Týchto 5 vecí si skontrolujte! 16 743
  4. Hodnotenie profesionála: Dovolenka na Seycheloch 11 948
  5. Dvaja Slováci dokázali zázrak. Ich listy chcú po celom svete 10 619
  6. Kde robia v Bratislave najlepšiu kávu? Vybrali sme 6 kaviarní 7 885
  7. Televízor s 8K rozlíšením je realitou. Kúpiť či čakať? 5 666
  8. Psychológ varuje rodičov: Nesnažte sa byť dokonalými 5 289
  9. Ľudia si už neuvedomujú, že ich svet nekončí na vlastnom prahu 3 765
  10. Boli ste v Novembri 89 na námestí? Patrí vám verejná vďaka! 3 586

Hlavné správy zo Sme.sk

Dobré ráno

Dobré ráno: Fico prosíka Lajčáka... a potom ho zrazu zostrelí

Fico sa pridal ku konšpirátorom.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Danko škodí – lebo môže

Pri oslabenom Smere sa rozlieva ako jed.

Neprehliadnite tiež

Rezort vnútra podporí projekty sociálneho bývania

Projekty sociálneho bývania s prvkami prestupného bývania prispejú k vytváraniu optimálnych podmienok pre uplatňovanie integrácie.

Národnostné menšiny majú prístup k niektorým zákonom vo svojom jazyku

Ministerstvo chce opatrením zvýšiť komfort národnostných menšín.

Autorská strana Evy Borušovičovej

Aj Rómovia v osadách si želajú pre svoje deti lepšiu budúcnosť

Sme takí silní, ako dokážeme pomáhať najslabším.

Generálny tajomník Rady Európy navštívil Rómov v Spišskom Hrhove

Obec na Spiši je známa úspešnými projektmi integrácie Rómov.

Dnes píše Ondrej Prostredník

Sú cirkvi expertom na inklúziu Rómov?

Štátna dotácia cirkvám má byť viazaná na projekty pastoračnej práce v rómskych komunitách.