SME
Nedeľa, 20. október, 2019 | Meniny má Vendelín

V špeciálnych školách je stále viac rómskych detí

V slovenských špeciálnych školách stále vzdelávame neprimerane veľký počet detí v porovnaní s okolitými krajinami.

Jana Dubovcová už v júli 2013 poukazovala na diskrimináciu vo vzdelávaní. Za tri roky sa veľa nezmenilo.Jana Dubovcová už v júli 2013 poukazovala na diskrimináciu vo vzdelávaní. Za tri roky sa veľa nezmenilo.(Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)

BRATISLAVA. Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová upozornila na rokovaní parlamentného výboru pre školstvo na dlhodobý a pretrvávajúci problém zaraďovania veľkého počtu detí rómskeho pôvodu do špeciálnych škôl.

„Nemyslím si, že slovenské deti majú nižší inteligenčný kvocient, prípadne sú zaostalejšie ako deti v okolitých krajinách,“ povedala podpredsedníčka výboru Veronika Remišová.

Trendy v zahraničí sú opačné

Podľa Remišovej vzdelávame v špeciálnych školách na Slovensku neprimerane veľký počet detí v porovnaní s okolitými krajinami a ich počet sa dokonca ešte zvyšuje.

Česká republika znížila počet detí v špeciálnych školách z 9,8 percenta v roku 2001 na 3,5 v roku 2008.

Vo Fínsku, Taliansku, Veľkej Británii sa tieto počty pohybujú okolo jedného percenta. „Problém je zrejme v samotnom umiestňovaní do týchto škôl, nie v inteligencii slovenských detí

Prečítajte si tiež: Ombudsmanka Dubovcová: Vláda spravila chybu Čítajte 

Hlavný problém: diagnostika

„Na rozdiel od ostatných krajín, na Slovensku sa používa len jeden druh nástroja, ktorý navyše nezohľadňuje prostredie, v akom dieťa vyrastalo. Zanedbané dieťa nemusí byť automaticky zdravotne postihnuté dieťa," pripomenula Remišová.

"Keď v roku 2013 napísali učiteľky z Dobšinej dlhý list o problémoch vo svojej škole, najmä so vzdelávaním rómskych detí, verejnosť si zrazu uvedomila, akým problémom čelia deti aj učitelia pri výchove detí zo sociálne vylúčených komunít,“ dodala.

Prečítajte si tiež: Emotívny list politikmi nepohol, učiteľky otvárajú centrum samy Čítajte 

Samozrejme, že tieto deti, nech by boli akokoľvek nadané a talentované, dopadnú podľa nej v diagnostických testoch katastrofálne, pretože roky boli zanedbávané, nikdy napríklad nedržali v ruke ceruzku alebo nikto ich neučil rozoznávať farby.

Normatív na žiaka alebo personál?

Verejná ochrankyňa práv na výbore tiež uviedla, že napriek tomu, že balík diferencovaných diagnostických nástrojov bol prichystaný, nikdy nebol uvedený do praxe.

„Špeciálne školy majú takisto vyšší normatív na žiaka, čo je iste zaslúžené, keďže práca s deťmi so špecifickými potrebami je náročná," uviedla Remišová.

"No je otázne, čo by sme radšej nemali podporiť špecializovaný personál alebo asistentov, aby pomohli deťom so špecifickými potrebami a z vylúčených komunít vzdelávať sa v riadnom školskom systéme,“ pokračovala.

Spoločné vzdelávanie detí rôznych schopností, zručností, etník či postihnutí podľa nej rovnomernejšie rozvíja deti a lepšie ich pripravuje na praktický život. Upozornila, že je však potrebné, aby školský systém zohľadňoval reálne finančné aj personálne náklady na inkluzívne vzdelávanie.

Kľúč je v predškolákoch

Predpokladom na spoločné vzdelávanie je podľa Remišovej univerzálny prístup k predškolskému vzdelávaniu, čo dlhodobo presadzuje hnutie OĽaNO-NOVA.

„Posledný rok predškolského vzdelávania by mal byť povinný. Je ťažké dobehnúť za jeden rok to, čo sa v rodine detí z vylúčených komunít zanedbalo, avšak pre ich úspešný vstup do školského systému je tento prípravný rok kľúčový,“ myslí si poslankyňa.

Aj keď do týchto detí na začiatku budeme podľa nej možno musieť investovať viac v podobe podporných služieb, spoločnosti sa to niekoľkonásobne v budúcnosti vráti.

„Je pohodlné odsunúť zanedbané deti do špeciálnych škôl, no v konečnom dôsledku vytvárame armádu nezamestnateľných ľudí bez základných zručností, ktorí budú dlhodobo závislí na sociálnom systéme," dodala.

Prečítajte si tiež: Sociálne laboratórium vo Veľkej Ide má prvé výsledky Čítajte 



 

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  2. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  3. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo
  4. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  5. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  6. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  7. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  8. Nestarnú, ale dozrievajú
  9. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Pripojte sa na nový internet už aj v oblasti Gemera a Novohradu
  2. Na Kysuciach budete môcť surfovať na internete rýchlejšie
  3. Na Orave dobre aj s novým optickým internetom
  4. Aj do Liptovského Mikuláša dorazí nová optická sieť
  5. Najnovšia ponuka optického internetu na Spiši
  6. V oblasti Prešova budete môcť využiť nový optický internet
  7. V okolí Levíc budete mať možnosť využiť nový, rýchly internet
  8. Moderný a spoľahlivý internet aj na Hornom Zemplíne
  9. Surfujte na novej optickej sieti aj na Dolnom Zemplíne
  10. Už aj v Košiciach sa pripojíte do modernej optickej siete
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 15 256
  2. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 14 409
  3. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 13 932
  4. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 8 336
  5. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 7 960
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 7 802
  7. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 7 615
  8. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 7 487
  9. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti) 7 384
  10. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 6 405

Téma: Školy


Hlavné správy zo Sme.sk

Sudca Lindtner z Threemy: Kočner si tyká so všetkými, no jeho vplyv sa preceňuje

Na zabíjačke u Rehákovcov bol aj predseda bratislavského súdu. Kvôli Kočnerovi neodišiel.

Dávid Lindtner.
Boris Johnson zažil v parlamente ďalšiu prehru.
Poľský reportér a publicista. Študoval žurnalistiku, holandčinu a sociológiu na univerzite vo Vroclave, a potom ročný reportážny program vo Varšave. Pracuje v neziskovke Instytut Reportażu (Reportážny inštitút) vo Varšave a ako novinár na voľnej nohe. Jeho prvá kniha nedávno vyšla na Slovensku pod názvom Všechny Louisovy děti. V súčasnosti píše tretiu knihu, ktorá bude o súčasnom Holandsku. Je ženatý a je hrdým otcom deväťmesačnej dcérky. Na Slovensko prišiel na diskusiu na festivale Jeden svet.
Hráči Prievidze na ilustračnej fotografii.

Neprehliadnite tiež

Ravasz rozumie kritike EÚ, kroky proti segregácii si vyžadujú viac času

V znižovaní segregácie rómskych detí treba pokračovať.

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz.
Ilustračné foto.

Populačný rast v rómskych komunitách sa spomaľuje

Čoraz viac Rómov žije v normálnych podmienkach.

Rómska osada v Trebišove.

Splnomocnenec: Prepoisťovanie klientov v osadách je výhodný biznis

Prípad Starej tehelne nie je ojedinelý, väčšinu stopnú terénni pracovníci.

Ábel Ravasz.