BRATISLAVA. V relácii Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko predstavil splnomocnenec Ábel Ravasz svoje zámery v oblasti vzdelávania Rómov z osád. Chce rozšíriť sieť predškolských zariadení.
"Ak totiž deti z osád idú do základných škôl s nejakým znevýhodnením, majú napríklad kultúrne, jazykové alebo návykové problémy, nemajú šancu sa uplatniť ani v základných školách."
V prípade základných škôl je cieľom splnomocnenca zmeniť diagnostiku žiakov, aby nekončili v špeciálnych školách iba pre kultúrne či návykové problémy. Špeciálne školy na Slovensku neponúkajú podľa Ravasza reintegračné cesty.
Kultúrou chudoby žije tristotisíc ľudí
Veľké výzvy sú aj v oblasti zamestnanosti. Problém Ravasz nevidí len v kvalifikácii ľudí z osád, ale aj v tom, že často žijú v hladových dolinách a najmenej rozvinutých regiónoch bez ponuky pracovných miest.
Poslanec Národnej rady SR Milan Krajniak za Sme rodina-Boris Kollár uviedol, že ak sú toto priority splnomocnenca, tak ani nemusel nastúpiť na úrad.
Krajniak uviedol, že rómska menšina je najpočetnejšia na Slovensku. Problém vidí najmä v tom, že približne 300-tisíc Rómov žije v osadách. "Nie sú žiadne zásadné problémy s Rómami, ktorí žijú integrovaní v spoločnosti. Ani z hľadiska kriminality," povedal Krajniak.
Podľa Krajniaka je problémom nárast počtu Rómov v osadách, kde je bieda, úžera, choroby a nulová šanca na pokrok.
Integrovaní Rómovia preberajú štandardy správania sa a pravidlá hry väčšinovej populácie. "Ak sú však segregovaní v osadách, neexistujú pravidlá správania sa, ktoré by rešpektovali," dodal Krajniak.
Etnické alebo sociálne príčiny?
Ravasz reagoval, že je to kultúra chudoby a chudobní ľudia v každej krajine na svete sa správajú veľmi podobne. Etnický charakter by to podľa Ravasza malo vtedy, keby sa integrovaní Rómovia správali podobne ako segregovaní Rómovia.
Krajniak vidí ako problém aj kriminalitu spojenú s osadami, a to vonkajšiu, ako aj vnútornú priamo v osadách. Tretím problémom sú podľa Krajniaka nelegálne osady bez stavebného povolenia na cudzích pozemkoch. Problém je podľa neho aj fenomén príživníctva.
"Máme tam komunitu ľudí, ktorí boli a sú zvyknutí mať požiadavky bez toho, aby mali skúsenosť, že treba za peniaze niečo urobiť," hovorí Krajniak s tým, že chudoba je dôsledkom týchto neriešených problémov, nie príčinou.
"Ak budeme riešiť chudobu a vykašleme sa na to, o čom som hovoril, nedostaneme sa nikam. Najskôr musíme zabezpečiť, aby sa vyriešilo, že základné štandardy správania sú vyžadované od každého," dodal Krajniak s tým, že bez zmeny návykov týchto ľudí sa nedostaneme nikam.
Rediagnostika a vzdelávanie
Ravasz si na druhej strane nemyslí, že kriminalita či demografická krivka alebo nelegálne osady sú príčinami chudoby, ale sú podľa neho dôsledkami.
"Ak ľudia žijú v nedôstojných podmienkach, v regiónoch, kde nie sú pracovné podmienky, sú odpojení od vzdelávacích procesov, nemôžeme očakávať nič iné ako sociálne problémy," hovorí Ravasz. Zároveň súhlasí s tým, že pravidlá by mali platiť pre každého.
Úrad splnomocnenca pre rómske komunity presadzuje nové národné programy a jeden z nich zahŕňa aj pedagogických asistentov v 150 obciach.
"Práve teraz sa v Rokycanoch konala rediagnostika žiakov v špeciálnej škole a zistilo sa, že minimálne štyri až päť detí by nepatrilo do špeciálnych škôl. Na jednej strane je to problém diagnostiky. Na druhej strane to pre obec znamená, že musí vytvoriť podmienky, aby deti mohli chodiť aj do normálnej školy," povedal Ravasz.
Deti potrebujú aktívne vzory
Splnomocnenec vidí problém v obciach, ktoré nemajú prostriedky, aby tam mali aj normálnu aj špeciálnu školu, a potom príde v úvodzovkách riešenie, že treba všetky deti presunúť do špeciálnej školy. Lepšie by podľa Ravasza bolo, aby tam bola jedna škola s normálnymi aj špeciálnymi triedami.
Krajniak je tiež za riešenie zlej diagnostiky, ale dôležitejšie je podľa neho nastaviť model resocializácie prácou.
"Vo všetkých krajinách, kde bol odskúšaný model, kde základom resocializácie bola práca, sa dosiahli oveľa lepšie výsledky ako vzdelanie, ktorého výsledky môžete mať až o niekoľko rokov," hovorí Krajniak.
Dodáva, že ak deti vidia rodičov ráno vstávať a ísť do práce, má to účinok a vidia, že vzdelanie je pre nich dôležité. Ak rodičia nie sú motivovaní viesť detí k návykom, tak sa podľa neho nič neudeje.
Ravasz však pripomína, že väčšina Rómov žije v hladových dolinách a na miestach, kde nenájde miesto ani majorita. Treba to podľa neho riešiť cez rámec regionálneho rozvoja a presunúť nové pracovné miesta do regiónov.
