Prečo dať zelenú učňovským triedam v osadách?

Existujú dôvody pre výhrady voči praktickému vyučovaniu priamo v osadách. Majstri odbornej výchovy ale tvrdia, že to zatiaľ inak nejde.

Tieto deti treba dostať do kolektívu, dávať im nové vedomosti a ukázať im, že ľudia žijú aj inak, ako oni v osade. Inak to nezmeníme, hovorí stolársky majster, ktorý dobre pozná rodinné prostredie svojich žiakov. (Zdroj: SME - Ingrid Ďurinová)

KEŽMAROK. Zástupca riaditeľky pre prax Ján Ľudvík šiesty rok dochádza do kežmarskej školy na kolesách, kde sa venuje praktickej výučbe stolárov. Predtým učil 17 rokov na drevárskej škole v Spišskej Novej Vsi, kde vzdelával bežnú populáciu detí.

Teraz sú jeho žiakmi tínedžeri z kežmarského okresu, prevažne z izolovaných osád.

„Keď majú tie deti ísť niekam do školy dvanásť kilometrov, jednak nemajú peniaze a jednak sa ich veľa zatúla a do školy neprídu,“ uviedol Ľudvík.

"Majster, ktorý je v osade, pozná to dieťa aj s rodičmi a so všetkým portfóliom, ktoré tam existuje. Žiak má rešpekt, že môže rozprávať priamo s rodičmi, deti potom majú lepšiu dochádzku. Zároveň majster citlivejšie reaguje na problémy, ktoré v osade vzniknú," dodal.

Súkromná stredná odborná škola v Kežmarku má vlastný model vzdelávania postavený na kombinácii školy v meste a elokovaných pracovísk priamo v osadách.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Rómske učilište je druhé najlepšie v Prešovskom kraji

Zmena k lepšiemu

"Dievčatá z osady boli utiahnuté, vystrašené deti. Po čase sa prihlásili za krajčírky, potom s nami začali chodiť na výstavy, a ich myslenie sa úplne zmenilo. Zmenilo sa obliekanie, správanie," opísal hlavný majster školy.

Dievčatá získali väčšiu sebadôveru a vedeli svoju vôľu presadiť aj v rodine.

"Doma povedali, že sa nechcú hneď vydávať. U ich rodičov je to zakorenené a deti držia v tom režime, ako boli oni naučení. Aj sa o ne boja a nechcú ich pustiť do školy," vysvetlil Ľudvík.

Škola prevádzkuje sedem elokovaných pracovísk priamo v obciach a osadách, kde žije prevažná časť žiakov. Tento režim vyplynul zo zistenia, že deti a ich rodičia nemajú peniaze na cestovanie do okresného mesta.

S podporou starostov obcí zriadili dielne v Ihľanoch, Krížovej Vsi, Podhoranoch, Ľubotíne, Jakubanoch, Malčiciach, Podsadku. Na teoretické predmety cestujú žiaci do hlavnej školy v Kežmarku, časť Biela voda.

Ľudvík je presvedčený, že odmietanie tejto formy vzdelávania je otázkou neznalosti miestnych reálií zo strany kompetentných. "Tí, čo rozdeľujú v Bratislave peniaze by mali prísť do osád a skontrolovať, ako to ide. Nie rozhodovať zo stoličky."

Gurník: Obhájte tie školy, ktoré majú prevádzky v osade

Peter Gurník je majstrom odbornej výchovy kováčov a na škole v Kežmarku pôsobí už ôsmy rok, pričom má tiež pedagogickú skúsenosť s bežnou mládežou.

"Keď som začal robiť s rómskymi deťmi, tak som prišiel s určitými návykmi. Vyžadoval som domáce úlohy, prípravu. Až keď som prišiel do osady, pochopil som, že je to absolútny nezmysel. Na 5x4 metroch žije 18 ľudí a ja od neho chcem, aby si doma robil výkres," opísal.

Podmienky, v ktorých deti v chudobných a izolovaných osadách na Spiši žijú, neumožňujú takú prípravu do školy, na akú je zvyknutá väčšina rodičov, detí a pedagógov.

"Kde? Je tam tma, chýba stôl a ak si otvorí zošit, okamžite z neho má šalát. To je len jedna vec. Druhá je, že on potrebuje aj príklad," pokračuje Gurník.

Žiaci si berú príklad od svojich spolužiakov, ktorí niečo vyrábajú, prezentujú a ich činnosť je zmysluplná.

"Mám tam decko, ktoré osadu neopustilo celý život. A chcieť zrazu, aby išlo do mesta, ktoré má úplne iné pravidlá, inak funguje a úplne inak sa tam žije, je obrovský kultúrny šok."

Integrácia a zážitok úspechu

Pedagogickí pracovníci školy využívajú príležitosti na prezentáciu výsledkov práce svojich žiakov. Prijímajú ponuky na účasť na rôznych podujatiach, organizujú aj vlastné.

Na akciu Te prindžaras amen do martinského Slovenského národného múzea vycestovali stolári, krajčírky a kováči.

Majsterky odbornej výchovy pri krajčírkach Adriany Oravcovej sme sa spýtali na skúsenosti pri príprave rómskeho kroja. Ako povedala, často improvizujú a čerpajú z kníh a filmov o Rómoch.

"Rómske látky sú pestré, farebné, lesklé a farby hlavne žlté a červené. Sukne sú dlhé, riasené, vyzdobené. Základom je tibetská kultúra, k tomu satén a volánky. " priblížila Oravcová.

Chlapci majú čierny základ oblečenia a saténové farebné košele, plus šatky s flitrami. Staršie žiačky školy šijú pod pedagogickým vedením kroje aj na zakázku.

"Teraz sme robili 15 dievčenských a 15 chlapčenských krojov do Základnej školy Jurské," uviedla Oravcová.

Slávnosťou pre celú školu je Festival študentského remesla, ktorý už štvrtý rok organizovali na Kežmarskom hrade. Na podujatie dievčatá ušili sto stredovekých dobových kostýmov a 50 krojovaných bábik.

"Slovenská kultúra sa aj takto dostáva do osád," povedala zriaďovateľka Strednej odbornej školy v Kežmarku a riaditeľka festivalu Anna Jurgovianová.

Festival študentského remesla

V júni 2016 bol zameraný na obdobie renesancie a baroka a venovaný 110. výročiu prevezenia ostatkov Imricha Thökölyho do Kežmarku.

"Práve do tejto doby sme sa ponorili so všetkými študentmi, učiteľmi a remeselníkmi, aby sme oprášili históriu Kežmarského hradu a všetkých remesiel, ktoré sú ešte aktuálne, ale aj tie, na ktoré sme už zabudli," uviedla pre Tasr riaditeľka školy Anna Jurgovianová.


Podľa Jurgovianovej sa podujatie v tomto roku tešilo veľkému záujmu pedagogickej obce. Na Kežmarskom hrade sa 10. júna prezentovalo tridsať stredných odborných škôl a gymnázií. Na hradnom nádvorí sa pri zábave vzdelávali štyri stovky detí.

Cieľom nie je len predvádzanie remesiel, ale aj nadviazanie spolupráce medzi školami a zamestnávateľmi, prispenie k rozšíreniu vedomostí žiakov, študentov v rámci historického prierezu v jednotlivých remeslách, ale aj možnosť stretnúť sa s osobnosťami Slovenska.

Prezident Kiska sa osobne zúčastnil minuloročného tretieho ročníka podujatia. V tomto roku sa ospravedlnil pre pracovné povinnosti, avšak Festival študentského remesla sa konal aj tento rok pod jeho záštitou.

"Nie je tajomstvom, že v posledných rokoch učňovské školstvo stagnovalo, a preto ma veľmi teší vzrastajúci záujem mladých ľudí o staré i novodobé remeslá," uviedol prezident vo svojom liste, ktorý adresoval všetkým účastníkom festivalu.

Ako ďalej?

Kováčsky majster Gurník uvažuje nad tým, čo budú jeho žiaci robiť po skončení školy. Vidí, že títo mladí ľudia nemajú možnosť získať vstupný kapitál na založenie si vlastnej dielne. Banka im úver neposkytne.

"Často sa mi zdá, že sociálna politika, ktorá sa momentálne robí na podporu Rómov, nie je úplne správna," uviedol.

Aby sa mohli remeselníci rozbehnúť, pomohlo by vytvorenie modelu podnikateľského inkubátora alebo špeciálneho typu chránenej dielne pre túto skupinu absolventov.

"Tá prax je o niečom inom ako škola. Nie je veľa absolventov, ktorí sa touto prácou živia, ale mohlo by ich byť omnoho viac. Je mi to niekedy ľúto," povedal Gurník.

 

Najčítanejšie na SME Rómovia


          Inzercia - Tlačové správy


          1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
          2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
          3. Rastie nám pokrivená generácia?
          4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
          5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
          6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
          7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
          8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
          9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
          10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
          1. Detské zúbky sú veda
          2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
          3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
          4. Rastie nám pokrivená generácia?
          5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
          6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
          7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
          8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
          9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
          10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
          1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 13 903
          2. Rastie nám pokrivená generácia? 10 256
          3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 9 479
          4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 810
          5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 2 250
          6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 538
          7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 514
          8. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 380
          9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 241
          10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 801

          Hlavné správy zo Sme.sk

          ŠPORT

          Peter Sagan: Superstar made in Slovakia

          Začínal na sestrinom bicykli, dnes zarába šesť miliónov ročne.

          ŠPORT

          Peter Sagan: Superstar made in Slovakia

          Začínal na sestrinom bicykli, dnes zarába šesť miliónov ročne.

          SVET

          Minúta po minúte: Choďte a voľte, vyzval nemecký prezident

          Schulz už odovzdal hlas, Merkelová pôjde k urnám poobede.

          Neprehliadnite tiež

          Americký denník si všimol Spišský Hrhov. Pochválil prácu s Rómami

          Dedina založila komunitné firmy, ktoré Rómov zamestnali, a pomohla im postaviť slušné domy.

          Most navrhne znížiť požiadavky na terénnych sociálnych pracovníkov

          Za terénneho pracovníka by sa mohol prihlásiť aj človek, ktorý to ešte nevyštudoval.

          Prečo sú v Gemeri prázdne kostoly

          Fresky sa obnovujú, no čoskoro nebude pre koho slúžiť omše. Ak farnosti nezapoja svojich Rómov.

          Etnológ Mann: Kňazi sú schopní sotiť plačúcu Rómku do hrobu za manželom

          Rómovia sú veľmi pobožní, ale svoju vieru často praktizujú len u seba doma, tvrdí etnológ Arne Mann.