SME
Utorok, 15. október, 2019 | Meniny má Terézia

Prečo dať zelenú učňovským triedam v osadách?

Existujú dôvody pre výhrady voči praktickému vyučovaniu priamo v osadách. Majstri odbornej výchovy ale tvrdia, že to zatiaľ inak nejde.

Tieto deti treba dostať do kolektívu, dávať im nové vedomosti a ukázať im, že ľudia žijú aj inak, ako oni v osade. Inak to nezmeníme, hovorí stolársky majster, ktorý dobre pozná rodinné prostredie svojich žiakov. Tieto deti treba dostať do kolektívu, dávať im nové vedomosti a ukázať im, že ľudia žijú aj inak, ako oni v osade. Inak to nezmeníme, hovorí stolársky majster, ktorý dobre pozná rodinné prostredie svojich žiakov. (Zdroj: SME - Ingrid Ďurinová)

KEŽMAROK. Zástupca riaditeľky pre prax Ján Ľudvík šiesty rok dochádza do kežmarskej školy na kolesách, kde sa venuje praktickej výučbe stolárov. Predtým učil 17 rokov na drevárskej škole v Spišskej Novej Vsi, kde vzdelával bežnú populáciu detí.

Teraz sú jeho žiakmi tínedžeri z kežmarského okresu, prevažne z izolovaných osád.

„Keď majú tie deti ísť niekam do školy dvanásť kilometrov, jednak nemajú peniaze a jednak sa ich veľa zatúla a do školy neprídu,“ uviedol Ľudvík.

"Majster, ktorý je v osade, pozná to dieťa aj s rodičmi a so všetkým portfóliom, ktoré tam existuje. Žiak má rešpekt, že môže rozprávať priamo s rodičmi, deti potom majú lepšiu dochádzku. Zároveň majster citlivejšie reaguje na problémy, ktoré v osade vzniknú," dodal.

Súkromná stredná odborná škola v Kežmarku má vlastný model vzdelávania postavený na kombinácii školy v meste a elokovaných pracovísk priamo v osadách.

Prečítajte si tiež: Rómske učilište je druhé najlepšie v Prešovskom kraji Čítajte 

Zmena k lepšiemu

"Dievčatá z osady boli utiahnuté, vystrašené deti. Po čase sa prihlásili za krajčírky, potom s nami začali chodiť na výstavy, a ich myslenie sa úplne zmenilo. Zmenilo sa obliekanie, správanie," opísal hlavný majster školy.

Dievčatá získali väčšiu sebadôveru a vedeli svoju vôľu presadiť aj v rodine.

"Doma povedali, že sa nechcú hneď vydávať. U ich rodičov je to zakorenené a deti držia v tom režime, ako boli oni naučení. Aj sa o ne boja a nechcú ich pustiť do školy," vysvetlil Ľudvík.

Škola prevádzkuje sedem elokovaných pracovísk priamo v obciach a osadách, kde žije prevažná časť žiakov. Tento režim vyplynul zo zistenia, že deti a ich rodičia nemajú peniaze na cestovanie do okresného mesta.

S podporou starostov obcí zriadili dielne v Ihľanoch, Krížovej Vsi, Podhoranoch, Ľubotíne, Jakubanoch, Malčiciach, Podsadku. Na teoretické predmety cestujú žiaci do hlavnej školy v Kežmarku, časť Biela voda.

Ľudvík je presvedčený, že odmietanie tejto formy vzdelávania je otázkou neznalosti miestnych reálií zo strany kompetentných. "Tí, čo rozdeľujú v Bratislave peniaze by mali prísť do osád a skontrolovať, ako to ide. Nie rozhodovať zo stoličky."

Gurník: Obhájte tie školy, ktoré majú prevádzky v osade

Peter Gurník je majstrom odbornej výchovy kováčov a na škole v Kežmarku pôsobí už ôsmy rok, pričom má tiež pedagogickú skúsenosť s bežnou mládežou.

"Keď som začal robiť s rómskymi deťmi, tak som prišiel s určitými návykmi. Vyžadoval som domáce úlohy, prípravu. Až keď som prišiel do osady, pochopil som, že je to absolútny nezmysel. Na 5x4 metroch žije 18 ľudí a ja od neho chcem, aby si doma robil výkres," opísal.

Podmienky, v ktorých deti v chudobných a izolovaných osadách na Spiši žijú, neumožňujú takú prípravu do školy, na akú je zvyknutá väčšina rodičov, detí a pedagógov.

"Kde? Je tam tma, chýba stôl a ak si otvorí zošit, okamžite z neho má šalát. To je len jedna vec. Druhá je, že on potrebuje aj príklad," pokračuje Gurník.

Žiaci si berú príklad od svojich spolužiakov, ktorí niečo vyrábajú, prezentujú a ich činnosť je zmysluplná.

"Mám tam decko, ktoré osadu neopustilo celý život. A chcieť zrazu, aby išlo do mesta, ktoré má úplne iné pravidlá, inak funguje a úplne inak sa tam žije, je obrovský kultúrny šok."

Integrácia a zážitok úspechu

Pedagogickí pracovníci školy využívajú príležitosti na prezentáciu výsledkov práce svojich žiakov. Prijímajú ponuky na účasť na rôznych podujatiach, organizujú aj vlastné.

Na akciu Te prindžaras amen do martinského Slovenského národného múzea vycestovali stolári, krajčírky a kováči.

Majsterky odbornej výchovy pri krajčírkach Adriany Oravcovej sme sa spýtali na skúsenosti pri príprave rómskeho kroja. Ako povedala, často improvizujú a čerpajú z kníh a filmov o Rómoch.

"Rómske látky sú pestré, farebné, lesklé a farby hlavne žlté a červené. Sukne sú dlhé, riasené, vyzdobené. Základom je tibetská kultúra, k tomu satén a volánky. " priblížila Oravcová.

Chlapci majú čierny základ oblečenia a saténové farebné košele, plus šatky s flitrami. Staršie žiačky školy šijú pod pedagogickým vedením kroje aj na zakázku.

"Teraz sme robili 15 dievčenských a 15 chlapčenských krojov do Základnej školy Jurské," uviedla Oravcová.

Slávnosťou pre celú školu je Festival študentského remesla, ktorý už štvrtý rok organizovali na Kežmarskom hrade. Na podujatie dievčatá ušili sto stredovekých dobových kostýmov a 50 krojovaných bábik.

"Slovenská kultúra sa aj takto dostáva do osád," povedala zriaďovateľka Strednej odbornej školy v Kežmarku a riaditeľka festivalu Anna Jurgovianová.

Festival študentského remesla

V júni 2016 bol zameraný na obdobie renesancie a baroka a venovaný 110. výročiu prevezenia ostatkov Imricha Thökölyho do Kežmarku.

"Práve do tejto doby sme sa ponorili so všetkými študentmi, učiteľmi a remeselníkmi, aby sme oprášili históriu Kežmarského hradu a všetkých remesiel, ktoré sú ešte aktuálne, ale aj tie, na ktoré sme už zabudli," uviedla pre Tasr riaditeľka školy Anna Jurgovianová.


Podľa Jurgovianovej sa podujatie v tomto roku tešilo veľkému záujmu pedagogickej obce. Na Kežmarskom hrade sa 10. júna prezentovalo tridsať stredných odborných škôl a gymnázií. Na hradnom nádvorí sa pri zábave vzdelávali štyri stovky detí.

Cieľom nie je len predvádzanie remesiel, ale aj nadviazanie spolupráce medzi školami a zamestnávateľmi, prispenie k rozšíreniu vedomostí žiakov, študentov v rámci historického prierezu v jednotlivých remeslách, ale aj možnosť stretnúť sa s osobnosťami Slovenska.

Prezident Kiska sa osobne zúčastnil minuloročného tretieho ročníka podujatia. V tomto roku sa ospravedlnil pre pracovné povinnosti, avšak Festival študentského remesla sa konal aj tento rok pod jeho záštitou.

"Nie je tajomstvom, že v posledných rokoch učňovské školstvo stagnovalo, a preto ma veľmi teší vzrastajúci záujem mladých ľudí o staré i novodobé remeslá," uviedol prezident vo svojom liste, ktorý adresoval všetkým účastníkom festivalu.

Ako ďalej?

Kováčsky majster Gurník uvažuje nad tým, čo budú jeho žiaci robiť po skončení školy. Vidí, že títo mladí ľudia nemajú možnosť získať vstupný kapitál na založenie si vlastnej dielne. Banka im úver neposkytne.

"Často sa mi zdá, že sociálna politika, ktorá sa momentálne robí na podporu Rómov, nie je úplne správna," uviedol.

Aby sa mohli remeselníci rozbehnúť, pomohlo by vytvorenie modelu podnikateľského inkubátora alebo špeciálneho typu chránenej dielne pre túto skupinu absolventov.

"Tá prax je o niečom inom ako škola. Nie je veľa absolventov, ktorí sa touto prácou živia, ale mohlo by ich byť omnoho viac. Je mi to niekedy ľúto," povedal Gurník.

 

Inzercia - Tlačové správy

  1. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  2. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  3. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  4. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  5. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov?
  6. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  7. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  8. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  9. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  10. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  1. Otvorenie nového sídla DELTA sprevádzala virtuálna realita
  2. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  3. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  4. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  5. Nestarnú, ale dozrievajú
  6. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  7. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  8. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  9. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  10. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  1. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 15 704
  2. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 15 176
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 12 389
  4. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 11 865
  5. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 9 672
  6. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 9 084
  7. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 8 713
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 7 913
  9. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 7 154
  10. Netradičná dovolenka? Plavba Stredomorím aj s letenkami v cene 6 994

Neprehliadnite tiež

Ravasz rozumie kritike EÚ, kroky proti segregácii si vyžadujú viac času

V znižovaní segregácie rómskych detí treba pokračovať.

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz.
Ilustračné foto.

Populačný rast v rómskych komunitách sa spomaľuje

Čoraz viac Rómov žije v normálnych podmienkach.

Rómska osada v Trebišove.

Splnomocnenec: Prepoisťovanie klientov v osadách je výhodný biznis

Prípad Starej tehelne nie je ojedinelý, väčšinu stopnú terénni pracovníci.

Ábel Ravasz.