SME
Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Prečo dať zelenú učňovským triedam v osadách?

Existujú dôvody pre výhrady voči praktickému vyučovaniu priamo v osadách. Majstri odbornej výchovy ale tvrdia, že to zatiaľ inak nejde.

Tieto deti treba dostať do kolektívu, dávať im nové vedomosti a ukázať im, že ľudia žijú aj inak, ako oni v osade. Inak to nezmeníme, hovorí stolársky majster, ktorý dobre pozná rodinné prostredie svojich žiakov. Tieto deti treba dostať do kolektívu, dávať im nové vedomosti a ukázať im, že ľudia žijú aj inak, ako oni v osade. Inak to nezmeníme, hovorí stolársky majster, ktorý dobre pozná rodinné prostredie svojich žiakov. (Zdroj: SME - Ingrid Ďurinová)

KEŽMAROK. Zástupca riaditeľky pre prax Ján Ľudvík šiesty rok dochádza do kežmarskej školy na kolesách, kde sa venuje praktickej výučbe stolárov. Predtým učil 17 rokov na drevárskej škole v Spišskej Novej Vsi, kde vzdelával bežnú populáciu detí.

Teraz sú jeho žiakmi tínedžeri z kežmarského okresu, prevažne z izolovaných osád.

„Keď majú tie deti ísť niekam do školy dvanásť kilometrov, jednak nemajú peniaze a jednak sa ich veľa zatúla a do školy neprídu,“ uviedol Ľudvík.

"Majster, ktorý je v osade, pozná to dieťa aj s rodičmi a so všetkým portfóliom, ktoré tam existuje. Žiak má rešpekt, že môže rozprávať priamo s rodičmi, deti potom majú lepšiu dochádzku. Zároveň majster citlivejšie reaguje na problémy, ktoré v osade vzniknú," dodal.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Súkromná stredná odborná škola v Kežmarku má vlastný model vzdelávania postavený na kombinácii školy v meste a elokovaných pracovísk priamo v osadách.

Prečítajte si tiež: Rómske učilište je druhé najlepšie v Prešovskom kraji Čítajte 

Zmena k lepšiemu

"Dievčatá z osady boli utiahnuté, vystrašené deti. Po čase sa prihlásili za krajčírky, potom s nami začali chodiť na výstavy, a ich myslenie sa úplne zmenilo. Zmenilo sa obliekanie, správanie," opísal hlavný majster školy.

Dievčatá získali väčšiu sebadôveru a vedeli svoju vôľu presadiť aj v rodine.

"Doma povedali, že sa nechcú hneď vydávať. U ich rodičov je to zakorenené a deti držia v tom režime, ako boli oni naučení. Aj sa o ne boja a nechcú ich pustiť do školy," vysvetlil Ľudvík.

Škola prevádzkuje sedem elokovaných pracovísk priamo v obciach a osadách, kde žije prevažná časť žiakov. Tento režim vyplynul zo zistenia, že deti a ich rodičia nemajú peniaze na cestovanie do okresného mesta.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

S podporou starostov obcí zriadili dielne v Ihľanoch, Krížovej Vsi, Podhoranoch, Ľubotíne, Jakubanoch, Malčiciach, Podsadku. Na teoretické predmety cestujú žiaci do hlavnej školy v Kežmarku, časť Biela voda.

Ľudvík je presvedčený, že odmietanie tejto formy vzdelávania je otázkou neznalosti miestnych reálií zo strany kompetentných. "Tí, čo rozdeľujú v Bratislave peniaze by mali prísť do osád a skontrolovať, ako to ide. Nie rozhodovať zo stoličky."

Gurník: Obhájte tie školy, ktoré majú prevádzky v osade

Peter Gurník je majstrom odbornej výchovy kováčov a na škole v Kežmarku pôsobí už ôsmy rok, pričom má tiež pedagogickú skúsenosť s bežnou mládežou.

"Keď som začal robiť s rómskymi deťmi, tak som prišiel s určitými návykmi. Vyžadoval som domáce úlohy, prípravu. Až keď som prišiel do osady, pochopil som, že je to absolútny nezmysel. Na 5x4 metroch žije 18 ľudí a ja od neho chcem, aby si doma robil výkres," opísal.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Podmienky, v ktorých deti v chudobných a izolovaných osadách na Spiši žijú, neumožňujú takú prípravu do školy, na akú je zvyknutá väčšina rodičov, detí a pedagógov.

"Kde? Je tam tma, chýba stôl a ak si otvorí zošit, okamžite z neho má šalát. To je len jedna vec. Druhá je, že on potrebuje aj príklad," pokračuje Gurník.

Žiaci si berú príklad od svojich spolužiakov, ktorí niečo vyrábajú, prezentujú a ich činnosť je zmysluplná.

"Mám tam decko, ktoré osadu neopustilo celý život. A chcieť zrazu, aby išlo do mesta, ktoré má úplne iné pravidlá, inak funguje a úplne inak sa tam žije, je obrovský kultúrny šok."

Integrácia a zážitok úspechu

Pedagogickí pracovníci školy využívajú príležitosti na prezentáciu výsledkov práce svojich žiakov. Prijímajú ponuky na účasť na rôznych podujatiach, organizujú aj vlastné.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Na akciu Te prindžaras amen do martinského Slovenského národného múzea vycestovali stolári, krajčírky a kováči.

Majsterky odbornej výchovy pri krajčírkach Adriany Oravcovej sme sa spýtali na skúsenosti pri príprave rómskeho kroja. Ako povedala, často improvizujú a čerpajú z kníh a filmov o Rómoch.

"Rómske látky sú pestré, farebné, lesklé a farby hlavne žlté a červené. Sukne sú dlhé, riasené, vyzdobené. Základom je tibetská kultúra, k tomu satén a volánky. " priblížila Oravcová.

Chlapci majú čierny základ oblečenia a saténové farebné košele, plus šatky s flitrami. Staršie žiačky školy šijú pod pedagogickým vedením kroje aj na zakázku.

"Teraz sme robili 15 dievčenských a 15 chlapčenských krojov do Základnej školy Jurské," uviedla Oravcová.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Slávnosťou pre celú školu je Festival študentského remesla, ktorý už štvrtý rok organizovali na Kežmarskom hrade. Na podujatie dievčatá ušili sto stredovekých dobových kostýmov a 50 krojovaných bábik.

"Slovenská kultúra sa aj takto dostáva do osád," povedala zriaďovateľka Strednej odbornej školy v Kežmarku a riaditeľka festivalu Anna Jurgovianová.

Festival študentského remesla

V júni 2016 bol zameraný na obdobie renesancie a baroka a venovaný 110. výročiu prevezenia ostatkov Imricha Thökölyho do Kežmarku.

"Práve do tejto doby sme sa ponorili so všetkými študentmi, učiteľmi a remeselníkmi, aby sme oprášili históriu Kežmarského hradu a všetkých remesiel, ktoré sú ešte aktuálne, ale aj tie, na ktoré sme už zabudli," uviedla pre Tasr riaditeľka školy Anna Jurgovianová.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu


Podľa Jurgovianovej sa podujatie v tomto roku tešilo veľkému záujmu pedagogickej obce. Na Kežmarskom hrade sa 10. júna prezentovalo tridsať stredných odborných škôl a gymnázií. Na hradnom nádvorí sa pri zábave vzdelávali štyri stovky detí.

Cieľom nie je len predvádzanie remesiel, ale aj nadviazanie spolupráce medzi školami a zamestnávateľmi, prispenie k rozšíreniu vedomostí žiakov, študentov v rámci historického prierezu v jednotlivých remeslách, ale aj možnosť stretnúť sa s osobnosťami Slovenska.

Prezident Kiska sa osobne zúčastnil minuloročného tretieho ročníka podujatia. V tomto roku sa ospravedlnil pre pracovné povinnosti, avšak Festival študentského remesla sa konal aj tento rok pod jeho záštitou.

"Nie je tajomstvom, že v posledných rokoch učňovské školstvo stagnovalo, a preto ma veľmi teší vzrastajúci záujem mladých ľudí o staré i novodobé remeslá," uviedol prezident vo svojom liste, ktorý adresoval všetkým účastníkom festivalu.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Ako ďalej?

Kováčsky majster Gurník uvažuje nad tým, čo budú jeho žiaci robiť po skončení školy. Vidí, že títo mladí ľudia nemajú možnosť získať vstupný kapitál na založenie si vlastnej dielne. Banka im úver neposkytne.

"Často sa mi zdá, že sociálna politika, ktorá sa momentálne robí na podporu Rómov, nie je úplne správna," uviedol.

Aby sa mohli remeselníci rozbehnúť, pomohlo by vytvorenie modelu podnikateľského inkubátora alebo špeciálneho typu chránenej dielne pre túto skupinu absolventov.

"Tá prax je o niečom inom ako škola. Nie je veľa absolventov, ktorí sa touto prácou živia, ale mohlo by ich byť omnoho viac. Je mi to niekedy ľúto," povedal Gurník.

 

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  9. Pomáhajte čítaním
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  2. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  3. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  4. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  6. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  7. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  8. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  9. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  10. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 32 899
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 24 008
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 435
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 014
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 417
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 537
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 666
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 656
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 545
  10. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 9 972
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zoroslav Kollár prichádza na výsluch.
Odberné miesto na nový koronavírus.
Na NAKA pokračoval aj v piatok výsluch bývalého sudcu Vladimíra Sklenku (na snímke). Nitra, 26. júna 2020.
Autorská strana Samuela Marca

Keď príde šialenec a všetko zmení (píše Samo Marec)

Čo všetko je možné, keď ľudia uveria, že možné je všetko.

Marcelo Bielsa.

Neprehliadnite tiež

Nový projekt má v rómskych komunitách rozvíjať zdravotnú osvetu

Rezort vnútra schválil národný projekt Korona te merel.

Rozsudok voči Kotlebovi je jediným spravodlivým rozhodnutím, vyhlásila Bučková

Kotlebovi sudkyňa včera ukázala, kde je jeho miesto, komentovala Bučková.

Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková.

Učiteľka v rómskej škole: Deťom sme podávali úlohy cez plot

V škole sa obávajú chrípkovej sezóny, aby nevypadlo veľa detí. Doma ich nedoučia

Terénni asistenti budú s Rómami spolupracovať na zamedzení šírenia koronavírusu

Projekt získal finančnú podporu z prostriedkov Európskej únie.

Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková.