Prečo dať zelenú učňovským triedam v osadách?

Existujú dôvody pre výhrady voči praktickému vyučovaniu priamo v osadách. Majstri odbornej výchovy ale tvrdia, že to zatiaľ inak nejde.

Tieto deti treba dostať do kolektívu, dávať im nové vedomosti a ukázať im, že ľudia žijú aj inak, ako oni v osade. Inak to nezmeníme, hovorí stolársky majster, ktorý dobre pozná rodinné prostredie svojich žiakov. (Zdroj: SME - Ingrid Ďurinová)

KEŽMAROK. Zástupca riaditeľky pre prax Ján Ľudvík šiesty rok dochádza do kežmarskej školy na kolesách, kde sa venuje praktickej výučbe stolárov. Predtým učil 17 rokov na drevárskej škole v Spišskej Novej Vsi, kde vzdelával bežnú populáciu detí.

Teraz sú jeho žiakmi tínedžeri z kežmarského okresu, prevažne z izolovaných osád.

„Keď majú tie deti ísť niekam do školy dvanásť kilometrov, jednak nemajú peniaze a jednak sa ich veľa zatúla a do školy neprídu,“ uviedol Ľudvík.

"Majster, ktorý je v osade, pozná to dieťa aj s rodičmi a so všetkým portfóliom, ktoré tam existuje. Žiak má rešpekt, že môže rozprávať priamo s rodičmi, deti potom majú lepšiu dochádzku. Zároveň majster citlivejšie reaguje na problémy, ktoré v osade vzniknú," dodal.

Súkromná stredná odborná škola v Kežmarku má vlastný model vzdelávania postavený na kombinácii školy v meste a elokovaných pracovísk priamo v osadách.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Rómske učilište je druhé najlepšie v Prešovskom kraji

Zmena k lepšiemu

"Dievčatá z osady boli utiahnuté, vystrašené deti. Po čase sa prihlásili za krajčírky, potom s nami začali chodiť na výstavy, a ich myslenie sa úplne zmenilo. Zmenilo sa obliekanie, správanie," opísal hlavný majster školy.

Dievčatá získali väčšiu sebadôveru a vedeli svoju vôľu presadiť aj v rodine.

"Doma povedali, že sa nechcú hneď vydávať. U ich rodičov je to zakorenené a deti držia v tom režime, ako boli oni naučení. Aj sa o ne boja a nechcú ich pustiť do školy," vysvetlil Ľudvík.

Škola prevádzkuje sedem elokovaných pracovísk priamo v obciach a osadách, kde žije prevažná časť žiakov. Tento režim vyplynul zo zistenia, že deti a ich rodičia nemajú peniaze na cestovanie do okresného mesta.

S podporou starostov obcí zriadili dielne v Ihľanoch, Krížovej Vsi, Podhoranoch, Ľubotíne, Jakubanoch, Malčiciach, Podsadku. Na teoretické predmety cestujú žiaci do hlavnej školy v Kežmarku, časť Biela voda.

Ľudvík je presvedčený, že odmietanie tejto formy vzdelávania je otázkou neznalosti miestnych reálií zo strany kompetentných. "Tí, čo rozdeľujú v Bratislave peniaze by mali prísť do osád a skontrolovať, ako to ide. Nie rozhodovať zo stoličky."

Gurník: Obhájte tie školy, ktoré majú prevádzky v osade

Peter Gurník je majstrom odbornej výchovy kováčov a na škole v Kežmarku pôsobí už ôsmy rok, pričom má tiež pedagogickú skúsenosť s bežnou mládežou.

"Keď som začal robiť s rómskymi deťmi, tak som prišiel s určitými návykmi. Vyžadoval som domáce úlohy, prípravu. Až keď som prišiel do osady, pochopil som, že je to absolútny nezmysel. Na 5x4 metroch žije 18 ľudí a ja od neho chcem, aby si doma robil výkres," opísal.

Podmienky, v ktorých deti v chudobných a izolovaných osadách na Spiši žijú, neumožňujú takú prípravu do školy, na akú je zvyknutá väčšina rodičov, detí a pedagógov.

"Kde? Je tam tma, chýba stôl a ak si otvorí zošit, okamžite z neho má šalát. To je len jedna vec. Druhá je, že on potrebuje aj príklad," pokračuje Gurník.

Žiaci si berú príklad od svojich spolužiakov, ktorí niečo vyrábajú, prezentujú a ich činnosť je zmysluplná.

"Mám tam decko, ktoré osadu neopustilo celý život. A chcieť zrazu, aby išlo do mesta, ktoré má úplne iné pravidlá, inak funguje a úplne inak sa tam žije, je obrovský kultúrny šok."

Integrácia a zážitok úspechu

Pedagogickí pracovníci školy využívajú príležitosti na prezentáciu výsledkov práce svojich žiakov. Prijímajú ponuky na účasť na rôznych podujatiach, organizujú aj vlastné.

Na akciu Te prindžaras amen do martinského Slovenského národného múzea vycestovali stolári, krajčírky a kováči.

Majsterky odbornej výchovy pri krajčírkach Adriany Oravcovej sme sa spýtali na skúsenosti pri príprave rómskeho kroja. Ako povedala, často improvizujú a čerpajú z kníh a filmov o Rómoch.

"Rómske látky sú pestré, farebné, lesklé a farby hlavne žlté a červené. Sukne sú dlhé, riasené, vyzdobené. Základom je tibetská kultúra, k tomu satén a volánky. " priblížila Oravcová.

Chlapci majú čierny základ oblečenia a saténové farebné košele, plus šatky s flitrami. Staršie žiačky školy šijú pod pedagogickým vedením kroje aj na zakázku.

"Teraz sme robili 15 dievčenských a 15 chlapčenských krojov do Základnej školy Jurské," uviedla Oravcová.

Slávnosťou pre celú školu je Festival študentského remesla, ktorý už štvrtý rok organizovali na Kežmarskom hrade. Na podujatie dievčatá ušili sto stredovekých dobových kostýmov a 50 krojovaných bábik.

"Slovenská kultúra sa aj takto dostáva do osád," povedala zriaďovateľka Strednej odbornej školy v Kežmarku a riaditeľka festivalu Anna Jurgovianová.

Festival študentského remesla

V júni 2016 bol zameraný na obdobie renesancie a baroka a venovaný 110. výročiu prevezenia ostatkov Imricha Thökölyho do Kežmarku.

"Práve do tejto doby sme sa ponorili so všetkými študentmi, učiteľmi a remeselníkmi, aby sme oprášili históriu Kežmarského hradu a všetkých remesiel, ktoré sú ešte aktuálne, ale aj tie, na ktoré sme už zabudli," uviedla pre Tasr riaditeľka školy Anna Jurgovianová.


Podľa Jurgovianovej sa podujatie v tomto roku tešilo veľkému záujmu pedagogickej obce. Na Kežmarskom hrade sa 10. júna prezentovalo tridsať stredných odborných škôl a gymnázií. Na hradnom nádvorí sa pri zábave vzdelávali štyri stovky detí.

Cieľom nie je len predvádzanie remesiel, ale aj nadviazanie spolupráce medzi školami a zamestnávateľmi, prispenie k rozšíreniu vedomostí žiakov, študentov v rámci historického prierezu v jednotlivých remeslách, ale aj možnosť stretnúť sa s osobnosťami Slovenska.

Prezident Kiska sa osobne zúčastnil minuloročného tretieho ročníka podujatia. V tomto roku sa ospravedlnil pre pracovné povinnosti, avšak Festival študentského remesla sa konal aj tento rok pod jeho záštitou.

"Nie je tajomstvom, že v posledných rokoch učňovské školstvo stagnovalo, a preto ma veľmi teší vzrastajúci záujem mladých ľudí o staré i novodobé remeslá," uviedol prezident vo svojom liste, ktorý adresoval všetkým účastníkom festivalu.

Ako ďalej?

Kováčsky majster Gurník uvažuje nad tým, čo budú jeho žiaci robiť po skončení školy. Vidí, že títo mladí ľudia nemajú možnosť získať vstupný kapitál na založenie si vlastnej dielne. Banka im úver neposkytne.

"Často sa mi zdá, že sociálna politika, ktorá sa momentálne robí na podporu Rómov, nie je úplne správna," uviedol.

Aby sa mohli remeselníci rozbehnúť, pomohlo by vytvorenie modelu podnikateľského inkubátora alebo špeciálneho typu chránenej dielne pre túto skupinu absolventov.

"Tá prax je o niečom inom ako škola. Nie je veľa absolventov, ktorí sa touto prácou živia, ale mohlo by ich byť omnoho viac. Je mi to niekedy ľúto," povedal Gurník.

 

Najčítanejšie na SME Rómovia


Inzercia - Tlačové správy


  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  7. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  10. Kam do tepla v januári?
  1. Attracting talent – Why Millennials are choosing to join Johnson
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  5. Alarica – new business project in the market of shoes
  6. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  7. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  8. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  9. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  10. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 15 954
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 7 737
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 280
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 2 020
  5. Kam do tepla v januári? 1 764
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 394
  7. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 346
  8. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku 1 244
  9. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 980
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 898

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

ŽENA

Prečo ľudia podvádzajú? Prieskum dal jasnú odpoveď

Prečo sú aj šťastní ľudia neverní?

Neprehliadnite tiež

Kaliňák rieši podľa KDH kriminalitu v osadách necivilizovane

Kriminalitu v osadách môže podľa KDH vyriešiť len zmena zákona o priestupkoch.

Európske centrum pre práva Rómov žaluje Kaliňákovo ministerstvo

Centru prekáža zhromažďovanie štatistík o kriminalite Rómov a pátracie akcie, ktoré končia neprimeraným násilím.

Kaliňák demaskoval neznalosť práce policajtov v osadách, upozornila Ďuriš Nicholsonová

Minister vnútra vyťahuje rómsku kartu, aby si zachránil vlastnú politickú kariéru, tvrdí poslankyňa za SaS.

Zákon proti kriminalite v osadách podľa Polláka poteší kotlebovcov

Peter Pollák si myslí, že opatrenia ministra vnútra zamerané na kriminalitu v osadách nepomôžu.

Hliadky v osadách sa zamerajú na nočný pokoj aj dochádzku školákov

Občianske hliadky v osadách budú vypomáhať najmä rómskym špecialistom.