Za uznanie holokaustu Rómovia aj hladovali

Druhý august je venovaný pamiatke obetí genocídy Rómov. V roku 1944 v tento deň zavraždili v Osvienčime 2 897 Rómov.

Etnografka Zuza Kumanová a publicista Braňo Oláh pri spomienkach na rómsky holokaust počas nakrúcania dokumentu pre Združenie Jekhetane-Spolu Prešov.(Zdroj: Vladimíra Hradecká)

PREŠOV, BRATISLAVA. Obete nacizmu z radov Rómov zostali dlho po vojne nevypočuté. V sedemdesiatych rokoch v Nemecku vzniklo hnutie, ktoré poukázalo na ignorantstvo voči holokaustu Rómov.

Táto téma sa dostala za hranice Nemecka potom, ako aktivisti i obete držali v roku 1980 hladovku v bývalom koncentračnom tábore Dachau.

V roku 1982 nemecký kancelár Helmut Schmidt uznal, že Rómovia boli vraždení a perzekvovaní na základe rasy a nie asociálnosti, ako sa predtým argumentovalo.

Mlčali, aby zabudli

Gardisti si z nás uťahovali. Prišli o polnoci, búchali do okien a dverí a kričali Cigáni von! Nahnali nás umývať sa do rieky Torysa. Niektorí stáli na moste a rehotali sa z toho strachu, ktorý sme my prežívali.

spisovateľka Elena Lacková

"Prívlastok nepoznaný máva rómsky holokaust preto, že ani verejnosť, ani samotní Rómovia, ale ani vedci nepoznajú udalosti, ktoré sa počas druhej svetovej vojny v súvislosti s postavením Rómov stali," vysvetľuje etnografka Zuzana Kumanová.

Spisovateľ Branislav Oláh dodáva, že Rómovia skutočne pociťovali nezáujem o príkoria, ktoré počas vojny zažili.

"Príbehy Rómov upadali do zabudnutia najmä kvôli nezáujmu odbornej i laickej verejnosti v majorite, a takisto zlými skúsenosťami Rómov, ktorí prežili druhú svetovú vojnu. Aj keď mali snahu o to, aby sa dopátrali spravodlivosti, narazili na to, že vinníci potrestaní neboli a ich vlastné príbehy sa bagatelizovali alebo rovno označili za klamstvo."

Podľa B. Oláha radšej ostali ticho. Na druhej strane nechceli príbehmi z vojny traumatizovať svoje deti.

Helena Dömeová z Nových Zámkov spomína, ako ich naložili do vagónov a odviezli do Dachau. "Nechcem o tom deťom ani rozprávať, pretože by tomu aj tak neuverili. Komu to porozprávam, ten nechce veriť, koľko sme trpeli."

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Napriek traume z vojny sa rozhodla povedať svoj príbeh na kameru

"Vojnový slovenský štát v mnohom napodobňoval nacistické nariadenia voči Židom a Rómom. Dá sa povedať, že ich kopíroval," pripomína etnológ Arne Mann.

Divízny rozkaz: Židia a Cigáni z armády preč

"Keď som bol v armáde, tak som bol veľmi poslušný. Bol som si vedomý toho, že som Róm a že moje slovo nezaváži," spomína Jozef Cina z Dubinného v oral history zaznamenanej Nadáciou Milana Šimečku.

V roku 1940 bol vydaný branný zákon, ktorý zakazoval Židom a Rómom stať sa vojenskými osobami.

"Po prevrate v roku 1939 bolo v divíznom rozkaze napísané, že Židia a Cigáni musia ísť z armády preč. Boli tam Židia, ktorí mali vysoké hodnosti a zrazu na nich pľuvali," uvádza ďalej Jozef Cina.

Postupne prišli ďalšie nariadenia, ktoré obmedzovali voľný pohyb Rómov a upierali im občianske práva. Rómovia nesmeli cestovať verejnými dopravnými prostriedkami, do miest a obcí mohli vstupovať iba vo vyhradené dni a hodiny. Nesmeli vlastniť psa, v krčme im nenaliali pivo.

Vyhláška o asociáloch

Imrich Tatár bol vtedy mladý chlapec. Poslali ho do Prešova kúpiť struny na husle. V jeho obci býval šofér autobusu. "Povedal mi, že mám proste prísť, nasadnúť a že mi žandári nesmú nič urobiť. Tak som už bol potom smelší," spomína.

Pri obci Soľ ale nastúpili žandári a chceli ho zobrať zo sebou za to, že sa viezol v autobuse.

"Šofér zastavil autobus a povedal, že on je tu pánom, že ja som za cestu zaplatil a som taký istý človek ako oni." Imrich Tatár sa dostal do Prešova, kúpil struny na husle a s rovnakým šoférom sa vrátil naspäť domov.

V roku 1940 vydalo Ministerstvo vnútra vyhlášku, podľa ktorej definovalo Rómov ako asociálne osoby.

“Pod pojmom Cigáň sa má rozumieť iba ten príslušník cigánskej rasy, pochádzajúci z nej po oboch rodičoch, žijúci životom kočovným alebo usadlým síce, avšak vyhýbajúci sa práci,” písalo sa vo vyhláške.

Rómov na princípe asociálnosti definoval aj Robert Ritter v nacistickom Nemecku. Táto definícia bola neskôr základom pre masové vyvražďovanie.

Vysídľovanie

Jedným z vojnových nariadení bolo, že Rómovia mali odstrániť svoje obydlia od miestnych ciest a odsťahovať sa niekoľko kilometrov za obec.

"To často spôsobilo spretŕhanie vzťahov medzi majoritou a rómskym obyvateľstvom, ktoré boli udržiavané po niekoľko generácií," vysvetľuje etnografka Zuzana Kumanová zo združenia In Minorita.

O zbúraní obydlí Rómov, ktorí žili v obci Veľký Šariš sa dozvedáme z knihy spisovateľky Eleny Lackovej. Pani Lacková opisuje brutalitu a šikanu, ktorej sa dopúšťali oddiely Hlinkových gárd.

"Cítili sme, že sa niečo proti Rómom deje. Gardisti si z nás uťahovali. Prišli o polnoci, búchali do okien a dverí a kričali Cigáni von! Nahnali nás umývať sa do rieky Torysa. Niektorí stáli na moste a rehotali sa z toho strachu, ktorý sme prežívali," spomína Elena Lacková v oral history Nadácie Milana Šimečku.

Gardisti tiež dali do domčekov nálože so slzotvorným plynom. Rómovia, ktorí sa uzimení vracali zo studenej rieky, nemohli ostať vo svojich domovoch. Na prelome jesene a zimy roku 1942 museli svoje domy zbúrať a vysťahovať sa do lesa za dedinu.

Internácia v pracovných útvaroch

Vojnový slovenský štát zriadil dva typy donucovacích zariadení.

"Boli to pracovné tábory pre Židov a pracovné útvary pre asociálov, čím sa rozumeli prevažne Rómovia," uvádza etnológ Arne Mann. Pracovných útvarov bolo niekoľko a nachádzali sa pri významných stavbách vtedajšieho štátu.

Rómovia pracovali na stavbe železničnej trate Prešov-Strážske, na Oravskej priehrade či na regulácii vodného diela Váh na Považí, v pracovných útvaroch v Ilave a v Dubnici nad Váhom. Veľký útvar bol pri Petiči v okolí Hanušoviec nad Topľou. Do tohto tábora odviedli aj Michala Čikalu.

"Žandári išli po dedine a brali všetkých, ktorých videli. Dali ma do Petiča. Museli sme len robiť a robiť a robiť. Bili nás v tom tábore. Kto vydržal, ten vydržal, ale niekoľkí tam aj zomreli," spomína.

Podmienky v týchto útvaroch boli neľudské. Rómovia nemali poriadnu obuv, hladovali a žili v chabých drevených barakoch, kde počas dlhých zím mrzli. Matky ostávali s deťmi doma bez živiteľov.

V interiéri vlakovej stanice v Hanušovciach nad Topľou je umiestený pomník pripomínajúci, že v tomto kraji v rokoch 1941 až 1943 trpelo násilnou internáciou a ťažkou prácou v strašných podmienkach mnoho Rómov.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Spomienková slávnosť Ma bisteren! upozornila na aktuálne hrozby extrémizmu

Zmiznuté komunity

Slovenskí Rómovia sa aktívne zapojili do Slovenského národného povstania. Niektoré komunity boli situované v blízkosti lesa a tvorili tak spojku medzi partizánmi a obcami. Po potlačení povstania bývali rómske komunity obvinené z pomoci partizánom a niektoré po vypálení osád vymazané z regionálnych máp.

Lutila, Čierny Balog, Dúbravy, Ilija, Detva, Nemecká, Zvolen, Kremnička sú miesta, kde došlo k masovému vraždeniu.

Spisovateľ a publicista Branislav Oláh pochádza z rodiny, ktorá sa aktívne zapojila do odboja. Jeho starý otec bojoval aj so svojimi bratmi. Dvaja z nich boli zajatí a skončili v koncentračnom tábore.

Počas vojny tiež umrel jeho strýko, ktorý mal vtedy len 14 rokov. Zastrelili ho, keď niesol proviant svojmu otcovi, partizánovi. Susedia vtedy varovali ich rodinu. Podarilo sa im skryť u inej rodiny v pivnici. Nemci im za ten čas podpálili dom.

"Celý povstalecký kraj prináša príbehy Rómov, ktorí sa zúčastnili povstania, aktívne bojovali ale aj nevinne trpeli a ich jediným previnením bolo, že sú Rómovia," hovorí Branislav Oláh.

Za ostnatým drôtom

Keď sa končila práca na jednotlivých stavbách, postupne rušili aj pracovné útvary. Bývalý pracovný útvar v Dubnici nad Váhom sa zmenil na zaisťovací tábor, kam boli umiestňované celé rómske rodiny. Postupne mali byť deportované do koncentračných táborov.

Tábor v Dubnici mal kapacitu okolo dvesto osôb, no na sklonku zimy 1944 sa v ňom ocitlo asi sedemsto ľudí. Nielen rómski muži, ale aj ženy, deti, starí a chorí ľudia.

Mária Kormanová si pamätá, ako ich odviezli do mesta, kde čakali tri dni. Nakoniec ich naložili do vagónov a odviezli do Dubnice nad Váhom. V Dubnici ich sústreďovali do dlhých barakov, ktoré boli obohnané ostnatým drôtom. Mužov a ženy rozdelili. Ľudia spali aj na zemi a nemali čo jesť.

Matka pani Kormanovej dostala štvrť chleba pre osem detí. "Ženy bili a znásilňovali. Naše mamy zakúsili strašne veľa," hovorí pani Kormanová.

V tábore vypukla epidémia škvrnitého týfu. Vtedajšie vedenie nemalo záujem na riešení situácie, a tak sa epidémia šírila, ochoreli takmer všetci zaistenci. Vo februári 1945 naložili na nákladné auto dvadsaťšesť Rómov. Tvrdili im, že idú k lekárovi. V tábore do auta nastúpil aj lekár, za jeho bránami však nechal chorých Rómov napospas osudu. V údolí na nich čakala veľká jama, v ktorej všetci našli svoju smrť.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Pamätník doplnili o tabuľu s menami obetí

Ma bisteren!

V povojnovom období bol masový hrob exhumovaný. Priamo v areáli podniku ZVS Holding, hlboko v útrobách lesa, sa nachádza cintorín a pamätník Ma Bisteren!, ktorý pripomína tragické udalosti z druhej svetovej vojny.

Z tábora v Dubnici nad Váhom nedošlo k deportáciám do koncentračných táborov. Jednak sa na Slovensku vývoj oneskoroval v čase, jednak bol tábor v karanténe. K deportáciám ale dochádzalo z južných území Slovenska, ktoré v tom čase patrili pod horthyovské Maďarsko.

Zaistenci sa sústreďovali v pevnosti v Komárne, odkiaľ ich deportovali do Dachau v Nemecku, a potom do iných táborov ako Ravensbrück, Treblinka, Osvienčim.

Počas druhej svetovej vojny v Európe zahynulo tristo až päťstotisíc európskych Rómov. Česká populácia Rómov bola zlikvidovaná takmer celá.

Rómskych mužov vraždili nacisti na miestach masových popráv. To je aj príbeh mužov z rozvetvenej rodiny Klincovej z Dúbrav. V decembri 1944 ich zajali nemeckí vojaci spolu s pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy. Obvinili ich z napomáhania partizánom.

Štrnásť dospelých mužov z rodiny Klincovej zastrelili na židovskom cintoríne vo Zvolene. Po vojne chodili rómske rodiny z celého okolia identifikovať svojich rodinných príslušníkov do masového hrobu vo Zvolene.

Rodina Klincová žije v Dúbravách dodnes a Pavel Klinec inicioval doplnenie pamätníka na zvolenskom židovskom cintoríne. V decembri minulého roka tak k pamätníku Ma Bisteren! pribudla tabuľa, ktorá obsahuje mená obetí nielen z rodiny Klincovej, ale aj iných rodín.

Zuzana Kumanová a Arne Mann pokračujú v projekte Ma Bisteren!, ktorý už vyše desať rokov pripomína osudy Rómov počas druhej svetovej vojny na Slovensku. Osadili pamätníky a tabule, vydali publikácie a rozprávajú o téme rómskeho holokaustu. Holokaustu, ktorý pre mnohých ostáva stále nepoznaný.

Článok bol spracovaný pre mesačník Romano nevo ľil a publikovaný so súhlasom redakcie Združenie Jekhetane-Spolu Prešov. Autorka textu je filmová dokumentaristka.

Najčítanejšie na SME Rómovia


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  2. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  3. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  4. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  5. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  9. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  10. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 019
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 7 807
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 052
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 312
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 220
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 958
  7. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 709
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 677
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 491
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 877

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.

EKONOMIKA

Kotleba zamestnával načierno

Kraj prišiel o vyše 20 miliónov eur z eurofondov.

DOMOV

‘Kaliňák dáva peniaze na prijatie migrantov’ je hoax

Konšpirátori si vymýšľajú štátne dotácie.

Neprehliadnite tiež

Projekt rómskych občianskych hliadok bude pokračovať

Ministerstvo vnútra na jeho činnosť vyčlenilo desať miliónov eur.

Dotáciu na sociálnu prácu a komunitné centrá dostane 150 obcí

Cieľom projektu je zvýšenie adresnosti a komplexnosti služieb poskytovaných komunitnými centrami.

Rezort vnútra schválil pomoc okrajovým rómskym komunitám

Na pomoc má ísť v nasledujúcich rokoch takmer 45 miliónov eur z európskych fondov a štátneho rozpočtu.

Bugár: Opatrenia Smeru proti Rómom cez Most neprejdú

Most-Híd presadzuje, že prácu v chudobných regiónoch musí ponúknuť štát prostredníctvom úradov práce.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop