Za uznanie holokaustu Rómovia aj hladovali

Druhý august je venovaný pamiatke obetí genocídy Rómov. V roku 1944 v tento deň zavraždili v Osvienčime 2 897 Rómov.

Etnografka Zuza Kumanová a publicista Braňo Oláh pri spomienkach na rómsky holokaust počas nakrúcania dokumentu pre Združenie Jekhetane-Spolu Prešov.(Zdroj: Vladimíra Hradecká)

PREŠOV, BRATISLAVA. Obete nacizmu z radov Rómov zostali dlho po vojne nevypočuté. V sedemdesiatych rokoch v Nemecku vzniklo hnutie, ktoré poukázalo na ignorantstvo voči holokaustu Rómov.

Táto téma sa dostala za hranice Nemecka potom, ako aktivisti i obete držali v roku 1980 hladovku v bývalom koncentračnom tábore Dachau.

V roku 1982 nemecký kancelár Helmut Schmidt uznal, že Rómovia boli vraždení a perzekvovaní na základe rasy a nie asociálnosti, ako sa predtým argumentovalo.

Mlčali, aby zabudli

Gardisti si z nás uťahovali. Prišli o polnoci, búchali do okien a dverí a kričali Cigáni von! Nahnali nás umývať sa do rieky Torysa. Niektorí stáli na moste a rehotali sa z toho strachu, ktorý sme my prežívali.

spisovateľka Elena Lacková

"Prívlastok nepoznaný máva rómsky holokaust preto, že ani verejnosť, ani samotní Rómovia, ale ani vedci nepoznajú udalosti, ktoré sa počas druhej svetovej vojny v súvislosti s postavením Rómov stali," vysvetľuje etnografka Zuzana Kumanová.

Spisovateľ Branislav Oláh dodáva, že Rómovia skutočne pociťovali nezáujem o príkoria, ktoré počas vojny zažili.

"Príbehy Rómov upadali do zabudnutia najmä kvôli nezáujmu odbornej i laickej verejnosti v majorite, a takisto zlými skúsenosťami Rómov, ktorí prežili druhú svetovú vojnu. Aj keď mali snahu o to, aby sa dopátrali spravodlivosti, narazili na to, že vinníci potrestaní neboli a ich vlastné príbehy sa bagatelizovali alebo rovno označili za klamstvo."

Podľa B. Oláha radšej ostali ticho. Na druhej strane nechceli príbehmi z vojny traumatizovať svoje deti.

Helena Dömeová z Nových Zámkov spomína, ako ich naložili do vagónov a odviezli do Dachau. "Nechcem o tom deťom ani rozprávať, pretože by tomu aj tak neuverili. Komu to porozprávam, ten nechce veriť, koľko sme trpeli."

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Napriek traume z vojny sa rozhodla povedať svoj príbeh na kameru

"Vojnový slovenský štát v mnohom napodobňoval nacistické nariadenia voči Židom a Rómom. Dá sa povedať, že ich kopíroval," pripomína etnológ Arne Mann.

Divízny rozkaz: Židia a Cigáni z armády preč

"Keď som bol v armáde, tak som bol veľmi poslušný. Bol som si vedomý toho, že som Róm a že moje slovo nezaváži," spomína Jozef Cina z Dubinného v oral history zaznamenanej Nadáciou Milana Šimečku.

V roku 1940 bol vydaný branný zákon, ktorý zakazoval Židom a Rómom stať sa vojenskými osobami.

"Po prevrate v roku 1939 bolo v divíznom rozkaze napísané, že Židia a Cigáni musia ísť z armády preč. Boli tam Židia, ktorí mali vysoké hodnosti a zrazu na nich pľuvali," uvádza ďalej Jozef Cina.

Postupne prišli ďalšie nariadenia, ktoré obmedzovali voľný pohyb Rómov a upierali im občianske práva. Rómovia nesmeli cestovať verejnými dopravnými prostriedkami, do miest a obcí mohli vstupovať iba vo vyhradené dni a hodiny. Nesmeli vlastniť psa, v krčme im nenaliali pivo.

Vyhláška o asociáloch

Imrich Tatár bol vtedy mladý chlapec. Poslali ho do Prešova kúpiť struny na husle. V jeho obci býval šofér autobusu. "Povedal mi, že mám proste prísť, nasadnúť a že mi žandári nesmú nič urobiť. Tak som už bol potom smelší," spomína.

Pri obci Soľ ale nastúpili žandári a chceli ho zobrať zo sebou za to, že sa viezol v autobuse.

"Šofér zastavil autobus a povedal, že on je tu pánom, že ja som za cestu zaplatil a som taký istý človek ako oni." Imrich Tatár sa dostal do Prešova, kúpil struny na husle a s rovnakým šoférom sa vrátil naspäť domov.

V roku 1940 vydalo Ministerstvo vnútra vyhlášku, podľa ktorej definovalo Rómov ako asociálne osoby.

“Pod pojmom Cigáň sa má rozumieť iba ten príslušník cigánskej rasy, pochádzajúci z nej po oboch rodičoch, žijúci životom kočovným alebo usadlým síce, avšak vyhýbajúci sa práci,” písalo sa vo vyhláške.

Rómov na princípe asociálnosti definoval aj Robert Ritter v nacistickom Nemecku. Táto definícia bola neskôr základom pre masové vyvražďovanie.

Vysídľovanie

Jedným z vojnových nariadení bolo, že Rómovia mali odstrániť svoje obydlia od miestnych ciest a odsťahovať sa niekoľko kilometrov za obec.

"To často spôsobilo spretŕhanie vzťahov medzi majoritou a rómskym obyvateľstvom, ktoré boli udržiavané po niekoľko generácií," vysvetľuje etnografka Zuzana Kumanová zo združenia In Minorita.

O zbúraní obydlí Rómov, ktorí žili v obci Veľký Šariš sa dozvedáme z knihy spisovateľky Eleny Lackovej. Pani Lacková opisuje brutalitu a šikanu, ktorej sa dopúšťali oddiely Hlinkových gárd.

"Cítili sme, že sa niečo proti Rómom deje. Gardisti si z nás uťahovali. Prišli o polnoci, búchali do okien a dverí a kričali Cigáni von! Nahnali nás umývať sa do rieky Torysa. Niektorí stáli na moste a rehotali sa z toho strachu, ktorý sme prežívali," spomína Elena Lacková v oral history Nadácie Milana Šimečku.

Gardisti tiež dali do domčekov nálože so slzotvorným plynom. Rómovia, ktorí sa uzimení vracali zo studenej rieky, nemohli ostať vo svojich domovoch. Na prelome jesene a zimy roku 1942 museli svoje domy zbúrať a vysťahovať sa do lesa za dedinu.

Internácia v pracovných útvaroch

Vojnový slovenský štát zriadil dva typy donucovacích zariadení.

"Boli to pracovné tábory pre Židov a pracovné útvary pre asociálov, čím sa rozumeli prevažne Rómovia," uvádza etnológ Arne Mann. Pracovných útvarov bolo niekoľko a nachádzali sa pri významných stavbách vtedajšieho štátu.

Rómovia pracovali na stavbe železničnej trate Prešov-Strážske, na Oravskej priehrade či na regulácii vodného diela Váh na Považí, v pracovných útvaroch v Ilave a v Dubnici nad Váhom. Veľký útvar bol pri Petiči v okolí Hanušoviec nad Topľou. Do tohto tábora odviedli aj Michala Čikalu.

"Žandári išli po dedine a brali všetkých, ktorých videli. Dali ma do Petiča. Museli sme len robiť a robiť a robiť. Bili nás v tom tábore. Kto vydržal, ten vydržal, ale niekoľkí tam aj zomreli," spomína.

Podmienky v týchto útvaroch boli neľudské. Rómovia nemali poriadnu obuv, hladovali a žili v chabých drevených barakoch, kde počas dlhých zím mrzli. Matky ostávali s deťmi doma bez živiteľov.

V interiéri vlakovej stanice v Hanušovciach nad Topľou je umiestený pomník pripomínajúci, že v tomto kraji v rokoch 1941 až 1943 trpelo násilnou internáciou a ťažkou prácou v strašných podmienkach mnoho Rómov.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Spomienková slávnosť Ma bisteren! upozornila na aktuálne hrozby extrémizmu

Zmiznuté komunity

Slovenskí Rómovia sa aktívne zapojili do Slovenského národného povstania. Niektoré komunity boli situované v blízkosti lesa a tvorili tak spojku medzi partizánmi a obcami. Po potlačení povstania bývali rómske komunity obvinené z pomoci partizánom a niektoré po vypálení osád vymazané z regionálnych máp.

Lutila, Čierny Balog, Dúbravy, Ilija, Detva, Nemecká, Zvolen, Kremnička sú miesta, kde došlo k masovému vraždeniu.

Spisovateľ a publicista Branislav Oláh pochádza z rodiny, ktorá sa aktívne zapojila do odboja. Jeho starý otec bojoval aj so svojimi bratmi. Dvaja z nich boli zajatí a skončili v koncentračnom tábore.

Počas vojny tiež umrel jeho strýko, ktorý mal vtedy len 14 rokov. Zastrelili ho, keď niesol proviant svojmu otcovi, partizánovi. Susedia vtedy varovali ich rodinu. Podarilo sa im skryť u inej rodiny v pivnici. Nemci im za ten čas podpálili dom.

"Celý povstalecký kraj prináša príbehy Rómov, ktorí sa zúčastnili povstania, aktívne bojovali ale aj nevinne trpeli a ich jediným previnením bolo, že sú Rómovia," hovorí Branislav Oláh.

Za ostnatým drôtom

Keď sa končila práca na jednotlivých stavbách, postupne rušili aj pracovné útvary. Bývalý pracovný útvar v Dubnici nad Váhom sa zmenil na zaisťovací tábor, kam boli umiestňované celé rómske rodiny. Postupne mali byť deportované do koncentračných táborov.

Tábor v Dubnici mal kapacitu okolo dvesto osôb, no na sklonku zimy 1944 sa v ňom ocitlo asi sedemsto ľudí. Nielen rómski muži, ale aj ženy, deti, starí a chorí ľudia.

Mária Kormanová si pamätá, ako ich odviezli do mesta, kde čakali tri dni. Nakoniec ich naložili do vagónov a odviezli do Dubnice nad Váhom. V Dubnici ich sústreďovali do dlhých barakov, ktoré boli obohnané ostnatým drôtom. Mužov a ženy rozdelili. Ľudia spali aj na zemi a nemali čo jesť.

Matka pani Kormanovej dostala štvrť chleba pre osem detí. "Ženy bili a znásilňovali. Naše mamy zakúsili strašne veľa," hovorí pani Kormanová.

V tábore vypukla epidémia škvrnitého týfu. Vtedajšie vedenie nemalo záujem na riešení situácie, a tak sa epidémia šírila, ochoreli takmer všetci zaistenci. Vo februári 1945 naložili na nákladné auto dvadsaťšesť Rómov. Tvrdili im, že idú k lekárovi. V tábore do auta nastúpil aj lekár, za jeho bránami však nechal chorých Rómov napospas osudu. V údolí na nich čakala veľká jama, v ktorej všetci našli svoju smrť.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Pamätník doplnili o tabuľu s menami obetí

Ma bisteren!

V povojnovom období bol masový hrob exhumovaný. Priamo v areáli podniku ZVS Holding, hlboko v útrobách lesa, sa nachádza cintorín a pamätník Ma Bisteren!, ktorý pripomína tragické udalosti z druhej svetovej vojny.

Z tábora v Dubnici nad Váhom nedošlo k deportáciám do koncentračných táborov. Jednak sa na Slovensku vývoj oneskoroval v čase, jednak bol tábor v karanténe. K deportáciám ale dochádzalo z južných území Slovenska, ktoré v tom čase patrili pod horthyovské Maďarsko.

Zaistenci sa sústreďovali v pevnosti v Komárne, odkiaľ ich deportovali do Dachau v Nemecku, a potom do iných táborov ako Ravensbrück, Treblinka, Osvienčim.

Počas druhej svetovej vojny v Európe zahynulo tristo až päťstotisíc európskych Rómov. Česká populácia Rómov bola zlikvidovaná takmer celá.

Rómskych mužov vraždili nacisti na miestach masových popráv. To je aj príbeh mužov z rozvetvenej rodiny Klincovej z Dúbrav. V decembri 1944 ich zajali nemeckí vojaci spolu s pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy. Obvinili ich z napomáhania partizánom.

Štrnásť dospelých mužov z rodiny Klincovej zastrelili na židovskom cintoríne vo Zvolene. Po vojne chodili rómske rodiny z celého okolia identifikovať svojich rodinných príslušníkov do masového hrobu vo Zvolene.

Rodina Klincová žije v Dúbravách dodnes a Pavel Klinec inicioval doplnenie pamätníka na zvolenskom židovskom cintoríne. V decembri minulého roka tak k pamätníku Ma Bisteren! pribudla tabuľa, ktorá obsahuje mená obetí nielen z rodiny Klincovej, ale aj iných rodín.

Zuzana Kumanová a Arne Mann pokračujú v projekte Ma Bisteren!, ktorý už vyše desať rokov pripomína osudy Rómov počas druhej svetovej vojny na Slovensku. Osadili pamätníky a tabule, vydali publikácie a rozprávajú o téme rómskeho holokaustu. Holokaustu, ktorý pre mnohých ostáva stále nepoznaný.

Článok bol spracovaný pre mesačník Romano nevo ľil a publikovaný so súhlasom redakcie Združenie Jekhetane-Spolu Prešov. Autorka textu je filmová dokumentaristka.

Najčítanejšie na SME Rómovia


Inzercia - Tlačové správy


  1. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  2. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami.
  2. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  3. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  4. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  5. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  6. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  7. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  8. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  9. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  10. Cíťte sa v priestore príjemne
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 10 043
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 519
  3. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 281
  4. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 4 050
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 974
  6. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 913
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 760
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 494
  9. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 2 055
  10. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 1 753

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prečo by Plavčan nemal byť ministrom

Peter Plavčan, ktorého si vybrala SNS, mal za sebou kauzy, už keď sa stal členom vlády. Aj keď ďalšie pribúdajú, odstúpiť zatiaľ neplánuje.

KOMENTÁRE

Keď už je trápne posmievať sa ministrovi školstva

Dôležité je ukázať, kto to celé vymyslel. A či to je riadená schéma.

ŠPORT

Ružomberok potrápil favorita, s Evertonom prehral iba o gól

Jediný gól stretnutia strelil kapitán domácich Leighton Baines.

TECH

Vedci ukázali, aké majú ľudia nezvyčajné sexuálne túžby

Štúdia naznačila, že rozdiel medzi mužmi a ženami nie je veľký.

Neprehliadnite tiež

PÍŠE EVA ANDERSSON FRANKO

Ako si naše úrady poradia s rasistickými policajtmi? Príklad ponúkajú Švédi

Rasistické správanie policajtov vo Švédsku a následný zákonný proces ilustrujú, ako by sa zákonnosť mala porátať s predsudkami.

Belišová: Tradičné žalostné spevy zanikajú, Rómovia ich nahrádzajú slaďákmi

Cieľom výskumu pred 15 rokmi bolo zachrániť zanikajúci žáner.

PÍŠE MIROSLAV POLLÁK

Ako by vyzeralo rómske ministerstvo a prečo to nie je dobrý nápad

Úrad splnomocnenca by mal byť len dočasné opatrenie na vyrovnanie rozdielov.