Sociálne siete z pohľadu Rómov

V štvorke Romano nevo ľil zaujal článok šéfredaktora Sociálne siete ako komunikácia, zábava, zdroj informácií aj ohrozenie.

Speváčka Gitana (v popredí) zverejňuje na svojom profile zážitky s priateľmi aj fanúšikmi, ktorých má asi 7 000. Sociálne siete považuje aj za zdroj reklamy.(Zdroj: Romano nevo ľil)

PREŠOV. Ak sa zaujímate o kultúru, informácie nájdete na fanúšikovskej stránke Múzea rómskej kultúry v Brne. Má vyše 3 700 lajkov. Ak sa zaujímate o spravodajské weby, medzi top weby patrí Romea.cz. Na svojej stránke má takmer 12 300 lajkov a prináša hlavne vlastné spravodajstvo.

Zo slovenských rómskych médií má najviac, takmer 12 000 fanúšikov Gipsy television, ktorá tiež prináša výhradne vlastné spravodajstvo. Monitoringu správ a vlastnej tvorbe sa venuje fanúšikovská stránka Romano nevo ľil (2 100), MECEM (4 430), DikTV (3 900) a Rádio Roma (1 100). Na sociálnych sieťach fungujú aj rómski blogeri zoskupení v Redakcii 1 (1 600).

Kontakt s fanúšikmi

Sociálne siete sú pre umelcov najlepším nástrojom, ako zostať so svojimi fanúšikmi v kontakte. Cez svoje profily zdieľajú nové klipy, koncerty, ale poodhalia aj svoje súkromie. Je však pravdou, že umelci majú zväčša dva profily – súkromný a verejný.

„S mojimi fanúšikmi sa môžem podeliť s vlastnou tvorbou a priniesť im aj niečo z mojich myšlienok,“ hovorí Adriana Dráfiová, speváčka vystupujúca pod menom Gitana.

Čas strávený na sociálnych sieťach jej denne zaberie dve hodiny. Aj ona má dva profily, súkromný pre skutočných priateľov a verejný pre virtuálnych. „Na oboch sú ľudia, ktorých z väčšej časti osobne nepoznám, ale sú to moji virtuálni priatelia, niektorí pomaly rodina,“ spresňuje Gitana.

Budúcnosť bez sociálnych sietí si predstaviť nevie. „Podľa môjho vnímania boli sociálne siete najprv cielené na uľahčenie komunikácie. Dnes to vidím ako super možnosť reklamy,“ pochválila sa.

Diskusné skupiny

Jednou z najvýraznejších diskusných skupín na sieti Facebook je Spoločenstvo multikulturálnej spoločnosti. Tvorcom je Štefan Milo z Partizánskeho, ktorý začiatkom deväťdesiatych rokov pôsobil ako novinár. Skupina je otvorená, nateraz má 5 200 členov.

„Zaujímam sa o históriu Rómov v Európe. Preto som chcel založiť odbornú skupinu, aby sme mohli postupne aj s ostatnými, ktorí sa touto témou zaoberajú, spoločne diskutovať. Po nejakom čase sa však stránka stala diskusným fórom, na ktorom sa preberajú spoločenské, politické aj občianske témy,“ hovorí Štefan Milo.

Podľa jeho slov sa v skupine postupne vytvorila aj akási poradňa, kde sa snažili Rómom radiť v sociálnej oblasti, ale aj reagovať na projekty, ktoré sa realizovali.

„Do diskusií sa začali zapájať Nerómovia, preberajú sa aj občianske témy. Takže môžem povedať, že stránka prevzala naozaj občiansku podobu, čomu som nesmierne rád,“ dodal.

Ďalšia verejná skupina s názvom Lačho džives Romale (Dobrý deň, Rómovia) bola založená pred rokom a pol. Nateraz má asi 1 700 členov. „Chcela som sa dozvedieť niečo viac o ich živote Rómov nielen doma, ale aj v zahraničí,“ hovorí iniciátorka skupiny a podnikateľka Jolana Saltiel.

V jej skupine sú hlavne informácie o Rómoch, zábavy a politiky pomenej. Saltiel je tiež známa ako iniciátorka viacerých charitatívnych akcií.

Ivan Hriczko: Doba sa zmenila

„Zažil som obdobie, keď v osadách existovali televízia a rádiomagnetofón ako jediné prostriedky kultúrneho a sociálneho vyžitia,“ hovorí Ivan Hriczko, ktorý v roku 1998 pôsobil ako televízny redaktor spravodajstva.

„Veľa som cestoval na miesta, ktoré by som inak nemal možnosť navštíviť. Išlo aj o segregované rómske osady, v ktorých som videl neskutočnú biedu, špinu, odpad. Holé deti a utrápené ženy v podmienkach, v ktorých by mestský človek nedokázal prežiť,“ spomína.

Sociálne siete a internet nezostali pred bránami osád.

„Život v rómskych osadách bol do roku 2005 veľmi podobný životu spred niekoľkých desiatok rokov počas bývalého režimu. Potom sa spoločnosť zmenila, prišla nová doba internetu, ktorá nám prináša veľa možností, ale aj hrozieb.“

Aj vďaka internetu sa podľa Hriczka stali Rómovia z osád bodom záujmu špekulantov obchodujúcich s ľuďmi. Prepuklo novodobé otrokárstvo a prostitúcia.

Virtuálna integrácia

„Na druhej strane, segregované osady a jej obyvatelia sa dostali mimo segregácie. Samozrejme, len virtuálne. Začali mať prístup k informáciám, ktoré sa týkajú života celej spoločnosti. Módne hity, účesy, mejkap, politika, biznis, to všetko internet dokáže priniesť aj do segregovaných lokalít," spresňuje Hriczko, ktorý vyštudoval marketing. 

Slovensko podľa jeho skúseností nevyužíva dostatočne priestor, ktorý mu naša krajina ponúka z marketingového hľadiska.

„Mám pocit, že naši marketéri a manažéri nevenujú dostatočne svoj záujem ponuke a dopytu vysoko heterogénneho priestoru. Máme tu viac ako 1 071 rómskych osád a Rómovia tvoria asi 9% celkovej populácie Slovenska. Nemám pocit, že marketing reflektuje na požiadavky trhu tak, ako by mohol,“ dopĺňa.

Kopec otáznikov

Rómske médiá v otázkach konkurencieschopnosti s inými mienkotvornými médiami majú podľa I. Hriczka sťaženú pozíciu.

„Rómske médiá vnímam skôr ako sociálno-osvetovú činnosť, ktorá má podporovať vymierajúcu oblasť identity, kultúry a histórie a poukazovať na ňu. Slovensko je malou krajinou a my nedokážeme reflektovať otázky konkurencieschopnosti na mediálnom trhu.

Druhá strana mince je, či rómske médiá dokážu tvoriť tak, aby boli zaujímavé pre všetkých čitateľov. To znamená, či vieme tvoriť nie pre 400-tisíc obyvateľov Slovenska, ale pre päť miliónov obyvateľov Slovenska. Venujú sa rómske redakcie témam, ktoré ľudí zaujímajú?" pýta sa Hriczko.

Jednou z odpovedí je aj zmena financovania médií.

„Bol by som neskutočne rád, ak by na Slovensku vznikla vládna aktivita smerujúca k spracovaniu stratégie priameho financovania menšinových redakcií v rámci všetkých národnostných menšín na Slovensku, a to by malo vyjsť z dielne súčasného splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny,“ myslí si.

Sociálne siete proti Rómom

„Mnohé slovenské portály na Facebooku doslova škodia Rómom dlhé roky článkami s cieľom navodiť protirómsku náladu. Neviem sa zbaviť pocitu, že je to zámerné vyzývanie k násiliu, rasizmu a xenofóbii. Našou úlohou je informovať centrály týchto sociálnych sietí a upozorniť ich na výskyt hanlivých a rasistických prejavov," pokračuje R. Tokár.

Protinárodnostnými článkami sa podľa neho pravdepodobne odpútava pozornosť od skutočných problémov krajiny, od vládnej a parlamentnej korupcie a od neschopnosti a neochoty tohto štátu riešiť problémy ľudí.

"Všimnite si na Facebooku  portál parlamentnej strany ĽS-Naše Slovensko. Celá ich stránka s extrémistickými názormi a témami bola vytvorená už pred pár rokmi a je štátnou legislatívou tolerovaná, čo malo určite vplyv na 200-tisíc ľudí, ktorí ich dostali do národnej rady. Vôbec nesúhlasím s názormi niektorých Rómov, aby sme si týchto extrémistov na sieťach nevšímali. Pokiaľ nebudeme patrične reagovať a budeme sa k nim tváriť nevšímavo, môže sa stať, že antirómske prejavy prerastú do iných, negatívnejších prejavov,“ dodal R. Tokár.

Článok bol krátený.

Romano nevo ľil č. 4 nájdete na www.issuu.com/jekhetane-spolu.

 

Najčítanejšie na SME Rómovia


          Inzercia - Tlačové správy


          1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
          2. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
          3. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
          4. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
          5. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
          6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
          7. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
          8. Rastie nám pokrivená generácia?
          9. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
          10. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
          1. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
          2. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
          3. Detské zúbky sú veda
          4. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
          5. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
          6. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
          7. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
          8. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
          9. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
          10. Rastie nám pokrivená generácia?
          1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 9 944
          2. Rastie nám pokrivená generácia? 4 330
          3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 791
          4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 239
          5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 476
          6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 262
          7. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 041
          8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 852
          9. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 851
          10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 749

          Hlavné správy zo Sme.sk

          DOMOV

          Minúta po minúte: V Bratislave sa opäť protestuje proti korupcii

          Organizátori na protikorupčný protest pozvali aj premiéra Roberta Fica.

          KOMENTÁRE

          Kto sa bojí boja proti korupcii

          Vo virtuálnom priestore sa objavujú útoky na prezidenta či protikorupčných aktivistov.

          PRIMÁR

          Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

          Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres.

          Neprehliadnite tiež

          Americký denník si všimol Spišský Hrhov. Pochválil prácu s Rómami

          Dedina založila komunitné firmy, ktoré Rómov zamestnali, a pomohla im postaviť slušné domy.

          Most navrhne znížiť požiadavky na terénnych sociálnych pracovníkov

          Za terénneho pracovníka by sa mohol prihlásiť aj človek, ktorý to ešte nevyštudoval.

          Prečo sú v Gemeri prázdne kostoly

          Fresky sa obnovujú, no čoskoro nebude pre koho slúžiť omše. Ak farnosti nezapoja svojich Rómov.

          Etnológ Mann: Kňazi sú schopní sotiť plačúcu Rómku do hrobu za manželom

          Rómovia sú veľmi pobožní, ale svoju vieru často praktizujú len u seba doma, tvrdí etnológ Arne Mann.