SME
Utorok, 27. júl, 2021 | Meniny má BoženaKrížovkyKrížovky

Sociálne siete z pohľadu Rómov

V štvorke Romano nevo ľil zaujal článok šéfredaktora Sociálne siete ako komunikácia, zábava, zdroj informácií aj ohrozenie.

Speváčka Gitana (v popredí) zverejňuje na svojom profile zážitky s priateľmi aj fanúšikmi, ktorých má asi 7 000. Sociálne siete považuje aj za zdroj reklamy.Speváčka Gitana (v popredí) zverejňuje na svojom profile zážitky s priateľmi aj fanúšikmi, ktorých má asi 7 000. Sociálne siete považuje aj za zdroj reklamy. (Zdroj: Romano nevo ľil)

PREŠOV. Ak sa zaujímate o kultúru, informácie nájdete na fanúšikovskej stránke Múzea rómskej kultúry v Brne. Má vyše 3 700 lajkov. Ak sa zaujímate o spravodajské weby, medzi top weby patrí Romea.cz. Na svojej stránke má takmer 12 300 lajkov a prináša hlavne vlastné spravodajstvo.

Zo slovenských rómskych médií má najviac, takmer 12 000 fanúšikov Gipsy television, ktorá tiež prináša výhradne vlastné spravodajstvo. Monitoringu správ a vlastnej tvorbe sa venuje fanúšikovská stránka Romano nevo ľil (2 100), MECEM (4 430), DikTV (3 900) a Rádio Roma (1 100). Na sociálnych sieťach fungujú aj rómski blogeri zoskupení v Redakcii 1 (1 600).

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Kontakt s fanúšikmi

Sociálne siete sú pre umelcov najlepším nástrojom, ako zostať so svojimi fanúšikmi v kontakte. Cez svoje profily zdieľajú nové klipy, koncerty, ale poodhalia aj svoje súkromie. Je však pravdou, že umelci majú zväčša dva profily – súkromný a verejný.

„S mojimi fanúšikmi sa môžem podeliť s vlastnou tvorbou a priniesť im aj niečo z mojich myšlienok,“ hovorí Adriana Dráfiová, speváčka vystupujúca pod menom Gitana.

Čas strávený na sociálnych sieťach jej denne zaberie dve hodiny. Aj ona má dva profily, súkromný pre skutočných priateľov a verejný pre virtuálnych. „Na oboch sú ľudia, ktorých z väčšej časti osobne nepoznám, ale sú to moji virtuálni priatelia, niektorí pomaly rodina,“ spresňuje Gitana.

Budúcnosť bez sociálnych sietí si predstaviť nevie. „Podľa môjho vnímania boli sociálne siete najprv cielené na uľahčenie komunikácie. Dnes to vidím ako super možnosť reklamy,“ pochválila sa.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Diskusné skupiny

Jednou z najvýraznejších diskusných skupín na sieti Facebook je Spoločenstvo multikulturálnej spoločnosti. Tvorcom je Štefan Milo z Partizánskeho, ktorý začiatkom deväťdesiatych rokov pôsobil ako novinár. Skupina je otvorená, nateraz má 5 200 členov.

„Zaujímam sa o históriu Rómov v Európe. Preto som chcel založiť odbornú skupinu, aby sme mohli postupne aj s ostatnými, ktorí sa touto témou zaoberajú, spoločne diskutovať. Po nejakom čase sa však stránka stala diskusným fórom, na ktorom sa preberajú spoločenské, politické aj občianske témy,“ hovorí Štefan Milo.

Podľa jeho slov sa v skupine postupne vytvorila aj akási poradňa, kde sa snažili Rómom radiť v sociálnej oblasti, ale aj reagovať na projekty, ktoré sa realizovali.

„Do diskusií sa začali zapájať Nerómovia, preberajú sa aj občianske témy. Takže môžem povedať, že stránka prevzala naozaj občiansku podobu, čomu som nesmierne rád,“ dodal.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Ďalšia verejná skupina s názvom Lačho džives Romale (Dobrý deň, Rómovia) bola založená pred rokom a pol. Nateraz má asi 1 700 členov. „Chcela som sa dozvedieť niečo viac o ich živote Rómov nielen doma, ale aj v zahraničí,“ hovorí iniciátorka skupiny a podnikateľka Jolana Saltiel.

V jej skupine sú hlavne informácie o Rómoch, zábavy a politiky pomenej. Saltiel je tiež známa ako iniciátorka viacerých charitatívnych akcií.

Ivan Hriczko: Doba sa zmenila

„Zažil som obdobie, keď v osadách existovali televízia a rádiomagnetofón ako jediné prostriedky kultúrneho a sociálneho vyžitia,“ hovorí Ivan Hriczko, ktorý v roku 1998 pôsobil ako televízny redaktor spravodajstva.

„Veľa som cestoval na miesta, ktoré by som inak nemal možnosť navštíviť. Išlo aj o segregované rómske osady, v ktorých som videl neskutočnú biedu, špinu, odpad. Holé deti a utrápené ženy v podmienkach, v ktorých by mestský človek nedokázal prežiť,“ spomína.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Sociálne siete a internet nezostali pred bránami osád.

„Život v rómskych osadách bol do roku 2005 veľmi podobný životu spred niekoľkých desiatok rokov počas bývalého režimu. Potom sa spoločnosť zmenila, prišla nová doba internetu, ktorá nám prináša veľa možností, ale aj hrozieb.“

Aj vďaka internetu sa podľa Hriczka stali Rómovia z osád bodom záujmu špekulantov obchodujúcich s ľuďmi. Prepuklo novodobé otrokárstvo a prostitúcia.

Virtuálna integrácia

„Na druhej strane, segregované osady a jej obyvatelia sa dostali mimo segregácie. Samozrejme, len virtuálne. Začali mať prístup k informáciám, ktoré sa týkajú života celej spoločnosti. Módne hity, účesy, mejkap, politika, biznis, to všetko internet dokáže priniesť aj do segregovaných lokalít," spresňuje Hriczko, ktorý vyštudoval marketing. 

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Slovensko podľa jeho skúseností nevyužíva dostatočne priestor, ktorý mu naša krajina ponúka z marketingového hľadiska.

„Mám pocit, že naši marketéri a manažéri nevenujú dostatočne svoj záujem ponuke a dopytu vysoko heterogénneho priestoru. Máme tu viac ako 1 071 rómskych osád a Rómovia tvoria asi 9% celkovej populácie Slovenska. Nemám pocit, že marketing reflektuje na požiadavky trhu tak, ako by mohol,“ dopĺňa.

Kopec otáznikov

Rómske médiá v otázkach konkurencieschopnosti s inými mienkotvornými médiami majú podľa I. Hriczka sťaženú pozíciu.

„Rómske médiá vnímam skôr ako sociálno-osvetovú činnosť, ktorá má podporovať vymierajúcu oblasť identity, kultúry a histórie a poukazovať na ňu. Slovensko je malou krajinou a my nedokážeme reflektovať otázky konkurencieschopnosti na mediálnom trhu.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Druhá strana mince je, či rómske médiá dokážu tvoriť tak, aby boli zaujímavé pre všetkých čitateľov. To znamená, či vieme tvoriť nie pre 400-tisíc obyvateľov Slovenska, ale pre päť miliónov obyvateľov Slovenska. Venujú sa rómske redakcie témam, ktoré ľudí zaujímajú?" pýta sa Hriczko.

Jednou z odpovedí je aj zmena financovania médií.

„Bol by som neskutočne rád, ak by na Slovensku vznikla vládna aktivita smerujúca k spracovaniu stratégie priameho financovania menšinových redakcií v rámci všetkých národnostných menšín na Slovensku, a to by malo vyjsť z dielne súčasného splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny,“ myslí si.

Sociálne siete proti Rómom

„Mnohé slovenské portály na Facebooku doslova škodia Rómom dlhé roky článkami s cieľom navodiť protirómsku náladu. Neviem sa zbaviť pocitu, že je to zámerné vyzývanie k násiliu, rasizmu a xenofóbii. Našou úlohou je informovať centrály týchto sociálnych sietí a upozorniť ich na výskyt hanlivých a rasistických prejavov," pokračuje R. Tokár.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Protinárodnostnými článkami sa podľa neho pravdepodobne odpútava pozornosť od skutočných problémov krajiny, od vládnej a parlamentnej korupcie a od neschopnosti a neochoty tohto štátu riešiť problémy ľudí.

"Všimnite si na Facebooku  portál parlamentnej strany ĽS-Naše Slovensko. Celá ich stránka s extrémistickými názormi a témami bola vytvorená už pred pár rokmi a je štátnou legislatívou tolerovaná, čo malo určite vplyv na 200-tisíc ľudí, ktorí ich dostali do národnej rady. Vôbec nesúhlasím s názormi niektorých Rómov, aby sme si týchto extrémistov na sieťach nevšímali. Pokiaľ nebudeme patrične reagovať a budeme sa k nim tváriť nevšímavo, môže sa stať, že antirómske prejavy prerastú do iných, negatívnejších prejavov,“ dodal R. Tokár.

Článok bol krátený.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Romano nevo ľil č. 4 nájdete na www.issuu.com/jekhetane-spolu.

 

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom
  2. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu
  3. M. Šmigura: Pozeráme sa smerom na Varšavu
  4. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  5. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  6. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  7. Lenivý brunch s Muchom
  8. Nekoná štát, začali súkromní investori. Sociálne byty sa stávajú
  9. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  10. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  1. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  2. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  3. Slovník investora 07: Bitcoin a jeho úloha v portfóliu investora
  4. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  5. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  6. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  7. Nekoná štát, začali súkromní investori. Sociálne byty sa stávajú
  8. Lenivý brunch s Muchom
  9. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu
  10. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 10 133
  2. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 7 043
  3. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 764
  4. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 4 305
  5. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 4 269
  6. Nekoná štát, začali súkromní investori. Sociálne byty sa stávajú 3 957
  7. Od Česka až po Jadran 3 808
  8. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti 3 109
  9. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu? 3 087
  10. M. Šmigura: Pozeráme sa smerom na Varšavu 2 153
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Predseda parlamentu Boris Kollár a poslanecký klub Sme rodina.

Peter Pčolinský žiadal splnenie požiadaviek do konca júlovej schôdze.


a 1 ďalší 5 h
Eliška Mintálová v disciplíne K1 na OH v Tokiu 2020.

Sledujte 4. deň olympijských hier v Tokiu minútu po minúte.


Sportnet 38m

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto

Cieľom je vytvoriť na školách od septembra bezpečné prostredie.


TASR 7. júl
Krajčírska dielňa Rómska ihla.

Väčšina nezriaďovaných organizácií pôsobiacich v rómskej kultúre nemá zamestnancov


SITA 15. jún
Ilustračné foto

Ľudskoprávne organizácie sú presvedčené, že bez súhlasu boli sterilizované stovky Rómiek.


SITA 4. jún
Mária Oláhová a deti.

Spája stredoslovenských Rómov.


8. apr