SME
Piatok, 9. jún, 2023 | Meniny má Stanislava

Mestské bezdomovectvo Rómov má nebezpečnú podobu. Na ulici sú celé rodiny

Bezdomovectvo bolo u Rómov donedávna ojedinelým javom. Široká rodina sa o svojich príslušníkov vždy postarala. Už to ale prestáva platiť.

Rómovia z domu hrôzy v Brezne si vodu nosia z pramienka za hlavnou cestou, kanalizáciu nemajú. Trpia črevnými ochoreniami, byty sú plné hmyzu, okolo sa množia potkany. Čoskoro ich čaká vysťahovanie na ulicu.Rómovia z domu hrôzy v Brezne si vodu nosia z pramienka za hlavnou cestou, kanalizáciu nemajú. Trpia črevnými ochoreniami, byty sú plné hmyzu, okolo sa množia potkany. Čoskoro ich čaká vysťahovanie na ulicu. (Zdroj: SME - Ingrid Ďurinová)

V posledných rokoch narastá počet ľudí z rómskej menšiny žijúcich na ulici slovenských miest. Vzhľadom na kultúrne zvyky Rómov postarať sa za každých okolností o širokú rodinu je to jav, ktorý poukazuje na prepad vylúčených Rómov do podoby absolútnej chudoby.

Kapacity pomoci a súdržnosť medzi rodinami končia, už ide o holé prežitie.

Bezdomovectvo u Rómov má oveľa nebezpečnejšiu podobu, na ulici sa ocitajú mladé manželské páry s maloletými, celé rodiny s deťmi, s čím sa u majority bez domova spoločnosť stretáva iba výnimočne.

InzerciaSkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Nina Beňová: Štát sa musí zaoberať politikou sociálneho bývania Čítajte 

Mestské bývanie končí

Na Slovensku disponujeme veľmi malým počtom sociálnych bytov, máme ich 1,8% zo všetkých obývaných bytov podľa sčítania z roku 2011. To je zanedbateľné percento. U nás sa všetky verejné nájomné byty, ktoré boli postavené s pomocou nejakého štátneho príspevku považujú zároveň aj za sociálne. Robí to chaos v porovnávaní, v mnohých krajinách EÚ to majú rozčlenené - verejné nájomné byty sú niečo iné ako sociálne byty a riadia sa inými pravidlami ako regulované nájomné a podobne.

Nina Beňová

Pred niekoľkými desiatkami rokov žila mestská populácia Rómov v centrách, v bytoch druhej a tretej kategórie. O nájomný vzťah v starých bytoch bez kúrenia a teplej vody vtedy majoritné obyvateľstvo nemalo záujem. Volili bývanie v družstevných či štátnych bytoch prvej kategórie na sídliskách.

Po nežnej revolúcii sa situácia prudko zmenila a nastal boj o budovy v centrálnych zónach miest, ktoré získali späť svoju majetkovú hodnotu a vlastnícky status. Na lukratívne pozemky sa začali tlačiť aj developerské projekty.

Zo starých a zničených bytov presunuli nájomníkov štátnych, neskôr obecných bytov do stavieb dočasného charakteru na okraj mesta. V Martine takto vznikli kontajnerové Bambusky pri mestskej skládke TKO, v Brezne Rómov z centra presťahovali do dnešného domu hrôzy.

InzerciaSkryťVypnúť reklamu

V Liptovskom Mikuláši vystavali zo starých azbestových unimobuniek sídlisko pri cintoríne pre najchudobnejších Rómov z mesta. Tých lepšie situovaných presunuli do osady Hlboké, kde získali pomocou eurofondov a vlastnej práce kvalitnejšie bývanie, dokonca aj komunitné centrum.

Prečítajte si tiež: Žiaden hoax, iba netaktný návrh sociálno-demokratickej samosprávy Čítajte 

Košický Luník IX je osobitnou kapitolou, od začiatku pomýlený a nevhodný projekt si počkal desiatky rokov na svoje dnešné finále v podobe búrania bytových domov a mestskej osady Mašličkovo v lese pri sídlisku.

Etnologička Nina Beňová, ktorá sa zaoberá problematikou bezdomovectva uvádza údaje Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity za roky 2010 až 2013. Mesto Košice poskytlo náhradné bývanie približne štvrtine ľudí vysťahovaných z nájomných bytov. Ostatní si postavili prístrešok na predmestí, časť z nich odišla k svojim príbuzným do iných osád a časť z nich skončila vo zvyšných nájomných bytoch na Luníku IX.

InzerciaSkryťVypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu

"Tam niet inej možnosti. Čiže mesto tým, že vysťahuje ľudí a neponúkne im všetkým adekvátne náhradné bývanie si v podstate len zväčšuje problém. Teraz ho majú s nelegálnymi chatrčami a s preplnenými a vybývanými bytmi, ale do niekoľkých rokov môžu mať všetkých Rómov na uliciach," povedala Beňová v rozhovore pre SME.

Právnická finta na chudobných

V Brezne končí svoju životnú púť bytovka pri hlavnej ceste, ktorú domáci nazývajú dom hrôzy. Kedysi zaujímavá stavba, v ktorej bývali solventní miestni obyvatelia z majority sa premenila po rokoch na hrôzostrašný vizuálny úkaz.

Dom je už niekoľko rokov odpojený od vody a kanalizácie, napriek tomu v ňom býva 140 Rómov, ktorí boli ešte donedávna v nájomnom vzťahu, ale pred desiatimi rokmi vlastník byty daroval nájomníkom za niekoľko eur.

InzerciaSkryťVypnúť reklamu

O perspektívach bývania sa s nimi samospráva už nechcela baviť. Zodpovednosť za vlastné bývanie prešla na komunitu. Tá si v rámci svojich schopností a nulových finančných možností s bývaním neporadila.

Rómovia z domu hrôzy v tejto situácii prijali ponuku firmy o odkúpenie bytov za hotovosť. Dostali na ruku peniaze, ktoré im zalepili oči. Dvetisíc eur za byt, ale začali zároveň platiť nájomné stovku mesačne. Po roku a pol, keď sa zrejme firme investované peniaze v podobe nájmu vrátili, končia. Zostanú na ulici, dom sa ide prebudovať.

Mladé obete

Ďalšia sociálna skupina potenciálnych bezdomovcov sa tvorí z mladých ľudí, ktorí vyrástli v detských domovoch, v pestúnskych rodinách, absolvovali špeciálnu základnú školu.

Väzby s biologickou rodinou stratili, zvyčajne sa nemajú kam vrátiť. Spoločnosť o týchto ľudí nemá záujem, a tak sa túlajú a hľadajú príležitosť, ako sa uživiť na ulici.

InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Rizikoví sú absolventi špeciálnych škôl, ktorí už v pätnástich zostávajú doma v prostredí, ktoré im nemá čo ponúknuť okrem strechy nad hlavou. Rodičia majú zvyčajne podobné vzdelanie, mnohí sú už negramotní. Zabudli písať aj čítať. Šestnásťroční chlapci majú ruky plné mozoľov od kopáčskej práce načierno, ktorú im príbuzní najčastejšie zoženú. Dievčatá sú vlastnou rodinou nútené do viacnásobného materstva, hoci to už ony samotné nechcú.

Mladé rodiny sa túlajú v komunite, putujú po mestách na Slovensku, občas vycestujú do zahraničia, aby sa zase vrátili. Stávajú sa obeťami kriminálneho prostredia, obchodovania s ľuďmi či otrokmi gangov. Vracajú sa domov, ale realita na Slovensku ich do tohto kolotoča vrhá znova.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku?
  2. V Bratislave vznikla nová stomatologická klinika
  3. Ako zvládnuť zápal močových ciest bez antibiotík?
  4. Zláka vás vôňa Atlantiku či krásy vnútrozemia Portugalska?
  5. Viac kusov hydiny do každej rodiny
  6. Ako znížiť vysoký cholesterol?
  7. Najskôr boli nitrianskymi kniežatami, potom uhorskými kráľmi
  8. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  1. Hráči získali päťtisíc eur a stretnú sa s Ronaldom
  2. Ojazdených elektromobilov je v SR 3x viac než pred covidom
  3. V Bratislave vznikla nová stomatologická klinika
  4. Zláka vás vôňa Atlantiku či krásy vnútrozemia Portugalska?
  5. Ostré videnie vďaka špeciálnym biometrickým šošovkám
  6. Viac kusov hydiny do každej rodiny
  7. Super zábava, super deň
  8. Špecialisti na úspory sa zastavili v Prešove
  1. Čierne zlato zeme premenili v Lipanoch na aquaparkové potešenie 15 900
  2. Prečo sa oplatí nakupovať na online trhovisku? Poznáme dôvody 6 753
  3. Hodnotenie profesionála: testovali sme hotely v Side a Beleku 6 708
  4. Staršie domy zatepľujú druhýkrát. Majitelia urobili chybu 5 742
  5. Ak si teraz predplatíte mesačník INDEX, získate knihu zadarmo 5 155
  6. Ako znížiť vysoký cholesterol? 4 811
  7. Dovolenkový raj kúsok za hranicami 4 594
  8. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku? 4 500
InzerciaSkryťVypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Sucho má vplyv aj na úrodu.

Tento rok prší viac ako vlani.


8. jún
Zničené mesto Buča po ústupe ruských vojakov.

Ak ich nezastavíme, vrátia sa znova.


Visegrad Insight a 1 ďalší 10 h
Erling Haaland a Lautaro Martínez.

V sobotu sa hrá finále Ligy majstrov 2022/2023 medzi Manchestrom City a Interom Miláno.


8 h

Zvýšený cholesterol sa zvyčajne odhalí v krvi náhodne.


Zuzana Javorková 8. jún

Neprehliadnite tiež

Fedor Blaščák.

Segregácia rómskych detí sa stala nepriznanou, no faktickou štátnou doktrínou.


10. máj
Vladimír Ledecký.

Komisia by mala byť zložená z ministerských úradníkov, zástupcov krajov, ale aj akademickej obce.


TASR 10. máj
Minister školstva Ján Horecký.

Eurokomisia viedla konanie voči Slovensku od roku 2015.


TASR 26. apr
Janka Zacharová.

Pozrite si rozhovor z projektu Akana.


18. apr
SkryťZatvoriť reklamu