Fyzika v cirkuse, siločiary, mikroskopy. V Rudňanoch sa skúmali prírodné javy

RUDŇANY. Holými rukami prehrabávali obsah akvária naplnený kamienkami, riasami a inými prírodninami v triede s označením Biológia I. Potom si zobrali do rúk pinzety. Deti dostali zdanlivo jednoduché zadanie: nájsť zvieratká z miestneho potoka, ktoré vidia voľným okom.

Do petriho misky si pinzetou vyberali vodné bezstavovce vylovené z dna potoka pri škole – larvy potočníkov, pošvatky, malé pijavičky.

„Najprv sa boja, potom sa postupne osmelia a už sa s tým začnú hrať. Veľkú pošvatku si dajú na ruku, a potom sa o ňu trhajú. Musíme dávať pozor, aby tým pošvatkám neublížili,“ opisuje ekológ Tomáš Derka.

Docent Tomáš Derka priniesol z katedry ekológie mikroskop, aby bol zážitok z pozorovania hmyzu naozaj vedecký. Škola v Rudňanoch takúto techniku nemá. (zdroj: SME - Ingrid Ďurinová)

Rad na mikroskop

Menšie deti sa takto na potok doteraz nepozerali. Vodné živočíchy sa počas dňa nedajú tak ľahko vidieť. Vysokoškolský pedagóg im vysvetlil stratégie prežitia drobného hmyzu.

"Tento potok pri škole je plný života, je čistučký,“ hovorí Derka a otočí kameň z dna akvária, kde sa to len tak hmýri životom. „Pod kameňom sa ukrývajú pred rybami. Na opačnú stranu vyliezajú väčšinou v noci, keď je tma. To sú také ich finty.“

Žiakov priťahoval mikroskop ako magnet. Každý si v ňom mohol prezrieť zväčšené živé organizmy, ktoré vylovil z nádoby s prírodninami. Bol to zážitok – od mikroskopu ich temer nebolo možné odtrhnúť.

Pozorovanie cez mikroskop pritiahlo v osade aj rodičov a malých súrodencov školákov. (zdroj: SME - Ingrid Ďurinová)

Doktorandka Katarína Gregušová bola s výsledkom aktivity Zvieratká v našom potoku spokojná. „Jeden chlapec nám povedal, že sa v tejto triede veľa naučil."

Cirkus, to je čistá veda!

„Bola som veľmi prekvapená, ako sa podarilo spojiť fyziku s cirkusom. Keď toto deti zažijú a vidia, zapamätajú si aj pojmy ako odstredivá sila a zotrvačnosť,“ uviedla k novej aktivite organizátorka Lýdia Šuchová z OZ Equity. „Zapadlo to do konceptu v spojení s fyzikou,“ dodala.

Čo urobí tanier, keď prestaneme točiť paličkou v ruke? Spadne? Nespadne? Katarína Akáčová a dievčatá, ktoré sa osmelili pokusom overiť tvrdenie, že tanier nespadne. (zdroj: SME - I. D)

Riaditeľka občianskeho združenia CirKus-Kus Katarína Akáčová vítala žiacke skupiny vo svojej triede v cirkusovom oblečení. To bolo zo zábavy všetko, ostatné bola veda o pôsobení síl, vtipne zabalená do skúsenosti s pohybom.

Deťom nedovolila iba sedieť, rozhýbala ich a počas žonglovania či narúšania stability názorne vysvetľovala pojmy ako zotrvačnosť, rovnováha, dostredivá či odstredivá sila.

Akáčová vedie školu cirkusu v Bratislave, pričom využíva cirkusové umenia na dosiahnutie kladných výsledkov v rozvoji sociálne vylúčených detí. Vo svete sa to volá sociálny cirkus.

„Vďaka tréningu deti pracujú na fyzickej zdatnosti, no tiež na osobnostnom a mentálnom rozvoji. Sociálny cirkus sa vo svete ukázal ako úspešný koncept začlenenia sociálne znevýhodnených detí do spoločnosti a dokonca ako možný prostriedok prevencie kriminality a iných socio-patologických javov,“ uvádza na webovej stránke organizácie.

Katarína Akáčová bola obliehaná deťmi aj v osade.

Nie je kameň ako kameň

Do Základnej školy v Rudňanoch prišlo v piatok 30. septembra sedem vysokoškolských pedagógov a vedeckých pracovníkov Univerzity Komenského. Spolu s nimi aj piati doktorandi.

Peter Šottník z Katedry ložiskovej geológie PF UK sa ako geológ pohybuje v baníckych oblastiach Spiša. V Rudňanoch a na Poráči robia výskum často, a tak pozná aj svet izolovaných osád.

„Vidím, že s deťmi sa ešte dá niečo robiť. Tie deti reagujú tak isto, ako moje deti a oslovovať ich mi príde rozumnejšie, ako dospelých. Má to význam nielen pre tie deti, ale aj pre nás.“ Pedagóg vidí prínos v tom, že sa na chvíľu vzdialia z vysokej školy a zmenia level vzdelávania.

Geológovia Peter Šottník a Peter Sekula zaujali vysvetľovaním základných odlišností jednotlivých rúd. Deti už zo školy vedeli, prečo sa ich obec sa volá Rudňany. (zdroj: SME - I. D)

Šottník sa aktivity Noc výskumníkov v rómskej osade zúčastnil už štvrtýkrát a podľa jeho skúseností sa väčšina detí o výklad zaujíma. Ďalším zmyslom je pre ne samotný záujem ľudí z hlavného mesta. 

„Možno majú z toho pocit, že aspoň niekto si dal tú námahu a prišiel sa za nimi pozrieť. Druhá vec je to, že možno jedno dieťa z toho niečo zaujme a v tej škole sa trošku posnaží. Ak by len jedno dieťa získalo pocit, že môže niečo robiť, už aj to bude úspech," myslí si vysokoškolský učiteľ.

Osada v Rudňanoch

Starý závod na spracovanie rudy na vstupe do obce od Spišskej Novej Vsi je už iba atrapou. Ťažba železnej rudy a medi vo veľkom je v tejto lokalite dávno minulosťou, aj keď v súčasnosti ešte funguje malá baňa na barit, kde pracuje asi 20 ľudí. Z banskej činnosti zostali Rudňanom staré environmentálne záťaže.

Obrovský zával dlhý skoro štyri kilometre najviac ohrozoval rómsku osadu Pätorácke. V novembri 2001 odovzdali Rómom z tejto osady byty v zrekonštruovaných budovách bývalého banského závodu 5 RP II.

Väčšina obyvateľov sa nasťahovala do novovytvorenej osady, kde je postavená aj materská škola. V jednej z prízemných bytoviek žije najstarší obyvateľ osady, 86-ročný Ján Horváth. Dnes je imobilný a odkázaný na pomoc rodiny. Pred rokmi bol baníkom v Rudňanoch a v neďalekom Poráči.

V tom čase sa podľa neho baníctvom živilo asi 70 miestnych Rómov. Ťažkú prácu vraj robili z veľkej časti ručne, na vozíky nakladali obrovské balvany vyťaženej rudy.

Baník Ján Horváth sa do Rudňan priženil z Horehronia. Je šťastný zo svojich pravnučiek, ktoré ho obskakujú a s láskou oslovujú papu. (zdroj: SME - I. D)

Pravnučka Kristína je siedmačka a narodila sa už v novej osade. Chce byť policajtkou. Aj ona je jednou zo stovky rómskych žiakov z miestnej základnej školy, ktorých volajú Angličania. Zapísaná je raz tu, raz v Anglicku, odkiaľ sa práve po letných prázdninách vrátila aj s rodičmi.

Kristína hovorí, že do školy v Sheffielde prišiel rómsky policajt Petr Torák, ktorý dostal ocenenie od kráľovnej Alžbety.

Na otázku, koľko detí chce byť od tej chvíle policajtmi z nej okamžite vyletelo: „Celá budova. Keď prišiel, rozprával nám, ako sa tam dostal. Najprv urobil strednú školu, potom vysokú, šiel do Anglicka a stal sa policajtom. Dostal ocenenie," opisuje priebeh udalosti, ktorá jej zostala v pamäti.

Škola s náročným manažmentom

Riaditeľka Základnej školy v Rudňanoch Anna Ogurčáková musí neustále evidovať žiakov, ktorí jej prichádzajú zo zahraničia alebo odchádzajú. Tento trend znižuje kvalitu vzdelania žiakov školy.

"Niektorí sú tam dlhšie, ale keď sa vrátia, nevedia ani po anglicky, ani po slovensky. Napríklad odídu na tri-štyri roky a po návrate robia komisionálne skúšky, ktoré nezvládajú. Neviem, ako tam škola funguje," hovorí riaditeľka s tým, že sa od žiakov veľa o priebehu vyučovania v anglickej škole nedozvie. 

Ak sa vráti zo zahraničia ôsmak, robí skúšky za siedmy ročník a ak ich neurobí, nastúpi do šiesteho ročníka. Pri nezvládnutí učiva sa vráti do piateho. Výsledkom je, že veľa rómskych žiakov školy nedokončí základné vzdelanie.

(zdroj: SME - I. D)

Noc výskumníkov privítali

"Pre žiakov je to oživenie, vidia niečo iné a učia sa hravou formou. Možno si viac z toho zapamätajú," hovorí riaditeľka školy s tým, že so školskými výsledkami starších rómskych žiakov školy nie je spokojná. "Pravda je taká, že ešte na prvom stupni majú deti bližší vzťah ku škole, ale na druhom stupni je to už horšie. Začína sa ozývať matka príroda." 

V puberte sa podľa nej nechcú učiť a aj spolupráca s rodičmi je takmer nulová.

Učiteľka fyziky a matematiky Danka Kunstová slová riaditeľky potvrdzuje s tým, že keď robia celoškolské rodičovské združenie, príde menej rodičov ako učiteľov.

"Všetky projekty, ktoré sú smerované ku školám sa míňajú účinku, pretože deti prídu domov a rodičia im povedia, že sa im netreba učiť. Deti prídu opätovne nepripravené, necítia tlak zo strany rodiny," povedala Kunstová.

Pedagógovia školy sú hlavne mladí ľudia. Vyučujúci geografie Adrián Antal sa o spôsob výkladu vedcov z univerzity zaujímal. "Určite je to pre decká zaujímavé, treba ich učiť zábavnejšou formou," povedal. Na otázku, akí sú jeho žiaci odpovedal: "Vynikajúci".

Fyzika je aj o mydlových bublinách. (zdroj: SME - Ingrid Ďurinová)

Equity

Občianske združenie Equity organizuje v rámci Európskej noci výskumníka podujatie Veda v osade už siedmy rok.

„Z roka na rok nás je viac. Teším sa, že s ostrieľanými výskumníkmi začali chodiť doktorandi. Máme už stabilnú partiu, ale tento rok sa k nám pridali tri nové skupiny – geografia, ešte jedna biológia a cirkus, ktorý sme predtým nemali," priblížila predsedníčka OZ Equity Lýdia Šuchová.

Lýdia Šuchová: Výskumníci mali z detí veľmi dobrý dojem. Hovorili, že ich mnohé prekvapili tým, čo vedeli. Veľmi dobre sa im s nimi pracovalo. Bavilo ich to a bolo to radostné. (zdroj: SME - I. D)

V tomto roku uskutočnilo OZ Equity stretnutie so žiakmi v Markušovciach a Rudňanoch. V minulých rokoch boli v Moldave nad Bodvou, Ostrovanoch, Jelšave, Muránskej Dlhej Lúke a ďalších rómskych komunitách Slovenska.

Noc výskumníkov prebieha v 33 krajinách Európy. Lýdia Šuchová tento fakt zdôraznila v osade deťom a rodičom.

"Na začiatku som sa im snažila vysvetliť, že je to v celej Európe, aby mali pocit, že sú rovnocenní a podujatie sa uskutočnilo nielen v mestách, ale aj u nich v osade."