SME

Film urobil krásne, hovorí Kelarová o Kudrnovom dokumente O čo ide Ide

Na deti je tvrdá, hrá s nimi výchovné hry a trénuje ich odolnosť k nepriazni okolia. Opakuje: Musíte na sebe stále pracovať.

Detský zbor Čhavorenge po premiére dokumentu spieval a tancoval čapáš pre Idu.Detský zbor Čhavorenge po premiére dokumentu spieval a tancoval čapáš pre Idu. (Zdroj: SME - Ingrid Ďurinová)

PRAHA. Na premiéru dokumentárneho filmu o Ide Kelarovej prišli do pražského kina Světozor priatelia hlavnej protagonistky, hudobníci Českej filharmónie s rodinami, kolegovia zo združenia Miret a ľudia, ktorí dlhodobo fandia jej práci s deťmi.

Prečítajte si tiež: Ida Kelarová: Nikto by sa nemal hanbiť za to, kým je Čítajte 

„Náš spolok má cieľ a víziu tvoriť rómske vzory, pretože ich je málo. Čhavorenge je už dnes vzorom mladým Rómom  v Čechách aj na Slovensku,“ povedala publiku Ida Kelarová s tým, že Kudrnov film dokázal zachytiť podstatu a že verí, že poslúži hlavne mladej generácii.

InzerciaSkryťVypnúť reklamu

„Dúfam, že ten film je dosť zrozumiteľný a že tam nie som úplne za čarodejnicu. Myslím, že to tam bolo povedané, o čo ide Ide,“ dodala.

Prísnosť a vysoké nároky vyvažuje humorom a láskou k deťom. Zbormajsterke prišiel v stredu 5. októbra do kina Světozor poďakovať aj celý zbor Čhavorenge. V Prahe boli speváci celý týždeň, aby odohrali štyri koncerty s Českou študentskou filharmóniou v Rudolfine.

O čo ide Ide?

Režisér dokumentárneho filmu Tomáš Kudrna strávil dva týždne so súborom Čhavorenge v tábore v Mníchovskom Potoku. Podľa jeho slov štáb spočiatku nevedel, čo vlastne ide nakrúcať. Ponuka sfilmovať tábor Romano drom prišla len mesiac pred jeho začiatkom.

„Takže sme nevedeli či to bude o tom, ako filharmonici spolupracujú s rómskymi deťmi, alebo to bude muzikál alebo čo vlastne. Práve preto sme toho chceli natočiť čo najviac, vrátane rozcvičiek a čistenia zubov, aby sme potom mali materiál, z ktorého budeme vyberať,“ povedal Kudrna.

InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Film sa rodil až v strižni a trvalo to celý rok. Aj jeho názov hľadali dlho. Po hodinách tímového brainstormingu prišiel nápad. „Raz, keď si sa tak rozčuľovala, stála za mnou Boženka a hovorí: O čo ide Ide?,“ spomenul si režisér.

„Takže názov filmu vymyslela Boženka Balážová,“ potvrdila Ida Kelarová.

Čhavorenge

„Na tábore sme už skoro týždeň, ale stále nedokážeme dobre zaspievať ani jednu pesničku. Tiež sa navzájom pekne štveme. Aby toho nebolo málo, filharmonici sú už na ceste. Som zvedavá, čo im asi tak predvedieme,“ opisuje pocity detí sprievodný hlas dievčatka vo filme.

Čhavorenge tvorí päťdesiatka detí, ktoré Ida Kelarová vytiahla zo slovenských a českých osád či mestských get, aby rozvíjala ich talent a ukázala im iný život, než ten v chudobných komunitách. Dnes už tí členovia súboru, ktorí dosiahli vek pätnásť rokov študujú na stredných školách, niektorí na konzervatóriách.

InzerciaSkryťVypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu

„Čhavorenge je obrovskou motiváciou, pretože podmienka je, aby sa dobre učili, aby neprepadávali, mali dobré známky, nevymeškávali a aby ich školy púšťali na koncerty v priebehu roka,“ vysvetlila Ida Kelarová.

Zmyslom celého projektu je, aby tieto deti neskončili v pätnástich, ale pokračovali vo vzdelávaní a vytvárali si predpoklady pre lepší život.

Pokiaľ nepôjdu študovať, urobia si aspoň výučný list. Kelarovej tím ich pripravuje aj na to, aby si zakladali funkčné rodiny a dokázali sa zodpovedne rozhodovať vo svojich životoch.

Projekt Idy Kelarovej v jednom momente zarezonoval s prácou hudobného publicistu Petra Kadleca a vznikla úzka spolupráca Čhavorenge s Českou filharmóniou, ktorá trvá už tretí rok.

Monika

„Ida je na nás prísna, ale je jasné, že jej na nás záleží a myslí to s nami dobre. Má nás rada všetkých, aj keď Jožka z Poštárky trochu viac ako ostatných. Pozná ho už dlhší čas, rovnako ako jeho mamu a babku,“ hovorí detský hlas vo filme svoj komentár.

InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Časť deja sa odohráva v Lenartove v okrese Bardejov. Z tejto obce pochádza pätnásťročná Monika Giňová. Do súboru prišla pred rokom ako jediná z tejto obce, hoci tam Kelarová našla viac ako desiatku talentov. Zvyšné deti rodičia na tábor nepustili.  

„U nás je normálne, že keď má dievča šestnásť rokov, tak už musí byť vydaté alebo mať muža. Rodičia chceli, aby som si zobrala muža a žila v Lenartove až do smrti. Ale keďže som to ja nechcela, tak som bojovala,“ povedala Monika prítomným v plnej pražskej kinosále.

Podľa jej slov bojovala všetkými silami, aby to zvládla. „A keby nie tety Idy, tak to nezvládnem, bez nej by to nebolo.“ Monika sa dokázala dostatočne pripraviť na skúšky - prijali ju na konzervatórium v Košiciach.

„Takže sme dali dohromady korunky, aby sme jej mohli každý mesiac posielať na štúdium, pretože rodičia by si to finančne nemohli dovoliť,“ doplnila ju Ida Kelarová.

InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Projekt pokračuje

Ida Kelarová si za dvadsať rokov vychovala spolupracovníkov zo súborových spevákov. Jedným z nich je 25-ročný Michal Mižigár, ktorý v tomto roku doštudoval romistiku na Karlovej univerzite v Prahe.

V spolku Miret pracuje ako koordinátor vzdelávacích projektov. Keď treba, vozí deti z osád do Prahy a späť. Na táboroch Romano drom im prednáša o rómskych dejinách, jazyku, holokauste.

Mižu, ako ho všetci volajú, je dôležitý aj svojím večným pokojom a úsmevom na tvári. Ten je potrebný v momentoch, keď Ida stráca vieru v úspech projektu Romano drom. Film zachytáva dosť zreteľne aj takéto situácie.

„Vy všetci, tak ako tu sedíte, máte šancu, pretože som vám ju dala. A keď vy, jednotlivci, nás za tento tábor nedokážete presvedčiť, že si Čhavorenge zaslúžite, tak už vás nepozveme. To nemáte isté, že ste v tomto zbore,“ opakuje Kelarová detským spevákom v snahe donútiť ich k čo najlepšiemu výkonu.

InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Keď je zbormajsterka nespokojná s prácou zverencov, dokáže vyvinúť riadny tlak a dusno, aby dosiahla výsledok. Je náročná na seba aj na druhých.

„Chcem vám povedať jednu vec. Strašne rušíte, nesústredíte sa. Máte pred sebou kus práce a až prídu filharmonici, tak sa pred nimi nebudete baviť, pretože ja pred nimi na vás kričať nebudem,“ približuje kamera sklonené hlavy detí.

Napriek všetkému projekt úspešne pokračuje. Deti to nevzdali a majú chuť na sebe pracovať.

„Chcú a ja verím, že to je jediná cesta, ktorou môžeme niečo zmeniť,“ hovorí zbormajsterka Ida Kelarová.

 

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 706
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 683
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 538
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 825
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 014
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 010
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 663
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 6 192
InzerciaSkryťVypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podľa Ledeckého je problémom komunít absencia stavebných pozemkov.

Ide o diskrimináciu na základe etnicity, upozornila Ingrid Kosová.


SITA
Ilustračné foto

S neľudským zaobchádzaním sa taktiež stretli utečenci či migrujúci.


SITA
Škola v obci Ostrovany pri Sabinove.

Kritizujú podporu dvojzmennej prevádzky v základnej škole v Ostrovanoch.


SITA
Rómovia bývajú v Pobedime na rovnakom mieste ako pred sto rokmi.

Obce si napríklad nemôžu dovoliť platiť poriadkové služby z vlastného rozpočtu.


SITA
SkryťZatvoriť reklamu