DUBNICA NAD VÁHOM/BRATISLAVA. Na sklonku vojny vznikol aj na území Slovenska zaisťovací tábor. Zriadilo ho Ministerstvo národnej obrany 2. novembra 1944 v Dubnici nad Váhom. Dva týždne trvalo, kým do zaisťovacieho tábora preradili všetkých rómskych zaistencov z pracovného útvaru.
“Ministerstvo národnej obrany vo vyhláške uviedlo, že v tábore sa budú zaisťovať osoby cigánskej rasy.
„
Išlo o skutočný koncentračný tábor, do ktorého boli posielaní Rómovia z celého Slovenska, muži, ženy aj deti bez ohľadu na vek a aj zdravotný stav. Zaistenci mali byť z tábora deportovaní do vyhladzovacích koncentračných táborov.
Počet Rómov bol zakrátko oveľa vyšší ako kapacita tábora.
V decembri 1944 tu bolo 729 väzňov, z nich bolo 250 detí. Mimoriadne studená zima a zlé hygienické pomery sa podpísali najmä pod zdravotný stav detí a starých ľudí. Hoci v tábore pracoval lekár, zdravotný stav zaistencov sa zhoršoval. Prispieval k tomu aj hlad, nedostatok liekov a zlá hygiena.
Hromadná vražda ako riešenie epidémie
V priebehu januára 1945 ochorelo viacero väzňov na škvrnitý týfus, nakazil sa aj jeden strážnik. Vyvolalo to nepokoje aj v blízkom meste. Do tábora zakázali posielať ďalších Rómov a na jeho území vyhlásili karanténu.
V priebehu pár týždňov v tábore zomrelo niekoľko desiatok zaistencov, prevažne detí. Kontrolu nad táborom prevzali Nemci a rozhodli sa radikálne vyriešiť aj týfovú epidémiu.
Pod zámienkou prepravy do nemocnice 23. februára 1945 naložili chorých na nákladné auto a odviezli ich do areálu miestnej zbrojovky, kde ich brutálne povraždili. V masovom hrobe boli objavené pozostatky po 26-tich zavraždených.
Za uznanie holokaustu Rómovia aj hladovali Čítajte "Asociáli" a nepotrestaní vinníci
Karanténa a epidémia škvrnitého týfusu paradoxne zabránili deportáciám do vyhladzovacích koncentračných táborov. S blížiacim sa frontom tábor ostal bez dozoru a zaistenci sa postupne rozutekali.
Po skončení vojny tieto udalosti neboli vyšetrené, ani vinníci neboli potrestaní. Možno aj preto, že verejnosť tieto perzekúcie schvaľovala, práve vzhľadom k zdanlivej snahe vysporiadať sa s asociálnosťou niektorých Rómov.
V povojnovom období akoby táto téma neexistovala a nevyvodzovali sa ani zodpovednosti. Práve ideologické prepojenie vnímania Rómov ako osôb s asociálnym správaním na dlhé obdobie determinovalo aj náhľad na perzekúcie, ktorým boli vystavení.
Muselo prejsť viac ako 60 rokov, aby z úst politikov zazneli slová ospravedlnenia za perzekúcie. A po viac ako 70-tich rokoch nám treba opäť byť ostražitými, lebo strany s rasistickou rétorikou sedia v slovenskom parlamente.
Zákony a vyhlášky, ktoré umožňovali perzekúcie Rómov
V pomeroch vojnového slovenského štátu definovala postavenie Rómov zásadným spôsobom Vyhláška ministerstva vnútra č. 127 z 18. apríla 1940, podľa ktorej sa má „pod pojmom Cigán rozumieť iba ten príslušník cigánskej rasy, pochádzajúci z nej po oboch rodičoch, ktorý žije životom kočovným alebo usadlým síce, avšak sa vyhýba práci“.
V reálnom výkone sa však týkala všetkých Rómov. Toto ešte umocnila vyhláška č.163 „O úprave niektorých pomerov Cigánov“ z 20. apríla 1941. Menej početnej skupine tzv. olašských Rómov bolo zakázané kočovanie.
Usadlí Rómovia boli povinní odstrániť svoje obydlia od štátnych a vicinálnych ciest a umiestniť ich oddelene od obce. Zároveň podľa § 5 „Cigáni, ktorí sa štítia práce, majú byť dodaní do pracovných útvarov, zriadených podľa nariadenia s mocou zákona č. 129/1940 Sl. z.“
Citovaný zákon umožňoval zriaďovať pracovné útvary, kde boli zaraďovaní muži.
Takto získaná pracovná sila bola nasadzovaná na budovanie významných priemyselných stavieb, tzv. výkladných skríň vojnového režimu - železničná trať Prešov - Strážske, Oravská priehrada a vodné diela na Váhu.
Obežníky, ktoré nariaďovali odvod zaradencov upozorňovali, že je potrebné vyberať „Cigánov už na prvý pohľad vyložene zdravých a schopných pracovať na ťažkých pozemných prácach vo veku od 18 do 40 rokov.“
Zuzana Kumanová. Autorka je etnografka a historička.
Spomienková slávnosť Ma bisteren! upozornila na aktuálne hrozby extrémizmu Čítajte
Autor: Zuzana Kumanová
