ROZHOVOR

Prečo nebol bratislavský prieskum ľudí bez domova iba sčítaním?

Odborníci získali údaje o problémoch a potrebách ľudí bez domova. Dáta by mali poslúžiť pre rozvoj služieb v meste.

Etnologička Nina Beňová.Etnologička Nina Beňová.(Zdroj: SME - Ingrid Ďurinová)

ZÁVAŽNÁ PORUBA, BRATISLAVA. Začiatkom novembra prebehol v Bratislave historicky prvý plošný prieskum ľudí bez domova spojený so sčítaním. Získané údaje o problémoch a potrebách ľudí bez domova by mali slúžiť ako podklad pre rozvoj služieb v meste.

Či to tak naozaj bude, ukáže čas. Mesto Bratislava v tlačových výstupoch zdôrazňuje hlavne význam počtu sčítaných ľudí bez domova, ktorý zistia po spracovaní dát. Na názor sme sa spýtali etnologičky Niny Beňovej zo združenia Proti prúdu, ktorá na prieskume spolupracovala.

„Najväčší prínos vidím v tom, že prvýkrát v histórii zaznel hlas samotných ľudí bez domova a prostredníctvom prieskumu sa nám podarilo získať plošné údaje, ktoré hovoria oni sami o sebe,“ hodnotí podujatie Nina Beňová.

Nina Beňová pracuje v občianskom združení Proti prúdu na výskumoch a návrhoch systémových opatrení pri riešení bezdomovectva na Slovensku. Spolupracuje s Inštitútom pre výskum práce a rodiny pri ministerstve práce na dvojročnej výskumnej úlohe. Žije v Závažnej Porube pri Liptovskom Mikuláši.

Mesto sa nechalo počuť, že sa zrealizovalo prvé sčítanie ľudí bez domova, ktorého cieľom je zreálniť ich počet v Bratislave. Aký je váš pohľad?

„Číslo, ktoré vzíde z prieskumu a sčítania rozhodne nebude hovoriť o reálnom počte ľudí bez domova v Bratislave. Skôr verne zachytí tých, ktorí využívajú služby a naopak – takmer vôbec nezachytí tých, ktorí sa k službe nedostanú.

Bola som sklamaná, keď po veľmi dobrej spolupráci so sociálnym oddelením a vzájomnom vysvetľovaní, že prieskum je tiež dôležitý a sčítanie nemá ambície, ani možnosti napočítať všetkých ľudí bez domova v Bratislave, tlačové oddelenie mesta celé podujatie takto interpretovalo. Nebolo by dobré, keby vedenie mesta číslo preceňovalo. Zmenšovanie problému nikomu nepomôže. A najmä dúfam, že mesto pozornosť obráti aj na prieskum."

Čo vlastne v hlavnom meste prebehlo? Prieskum alebo sčítanie ľudí bez domova?

„Jedno i druhé naraz. Z môjho pohľadu bol ale dôležitejší prieskum. Pri interpretácii sčítania a čísla, ktoré z neho vzíde, musíme byť veľmi presní v tom, koho sme sčítali a koho sa sčítať nepodarilo. Vtedy to číslo môže byť užitočné. Verne sme zachytili počet ľudí, ktorí využívajú nejakú sociálnu službu. V takmer žiadnej miere sme ale nezachytili tých, ktorí služby nevyužívajú."

Kto z prieskumu vypadol?

"Najmä ľudia žijúci v zalesnených a záhradkarskych častiach – na miestach, ktoré nie sú pokryté terénnymi sociálnymi pracovníkmi. Takých je v hlavnom meste veľa. Takmer vôbec sme nezachytili ľudí na komerčných ubytovniach. Ani sme ich tam nevyhľadávali, pretože by to bolo realizačne veľmi náročné. Výnimku v tomto smere tvorila približne štyridsiatka našich predajcov Nota Bene a možno zopár klientov ďalších organizácií. Chcem tiež podotknúť, že Inštitút pre výskum práce a rodiny celú metodiku veľmi starostlivo vybral a dobre zvládol a za daných podmienok urobil maximum.“

Stretli ste sa počas prieskumu aj s ľuďmi, ktorí nechcú využívať služby? Ako rozumieť tomu, že niektorí ľudia bez domova radšej zostávajú vonku ako by šli do nocľahárne?

„Miesto v chatke alebo aj v inom úkryte im môže paradoxne poskytnúť viac, ako prístrešok v nocľahárni, kde nemajú veľmi dobré podmienky. Musia spať s mnohými ľuďmi a často sa boja, že sa nakazia, alebo ich okradnú. Ráno musia vstať o šiestej a o siedmej odísť. Abstinujúci alkoholik sa bojí, že tam spadne do partie alkoholikov.

Nechcem povedať, že nocľahárne nie sú potrebné – naopak, sú nevyhnutné najmä ako krízová intervencia, aby ľudia nemuseli prespávať na ulici, čo je mimoriadne nebezpečné najmä v zime. Nepredstavujú dôstojné miesto na život a už vôbec nie sú pre nich vhodným dlhodobým riešením."

Dobre tomu rozumiem, že miesto v lesíku je oproti nocľahárni lepšie?

„Pre človeka bez domova to môže byť útočište, poskytuje mu určité bezpečie. Nemusí sa každý deň sťahovať, byť vydaný na milosť a nemilosť pracovníka, ktorý posudzuje, či vôbec môže vstúpiť do nocľahárne. Je to prirodzená túžba každého človeka, nikomu sa predsa nepáči ani v bežnom živote, keď sa má prispôsobovať pravidlám, ktoré sú v jeho neprospech. Komu to prospieva, že musí vstať o šiestej a odísť o siedmej ráno do mrazu? Čo má potom robiť? V tej chatke môže byť aj cez deň a o sebe rozhoduje sám. Chcem však povedať, že ľudia žijúci v chatkách aj nocľahárňach sa len prispôsobujú veľmi chabým možnostiam, ktoré majú k dispozícii, aby prežili. Ani jedno, ani druhé nie je skutočným riešením ich problémov."

Čo by bolo riešením problémov pre ľudí bez domova?

"Prístup k cenovo dostupnému, stabilnému a dôstojnému bývaniu, ktoré by sme im ako vyspelá spoločnosť mali umožniť. V zahraničí už prišli na to, že riešenia bezdomovectva zamerané na bývanie sú najefektívnejšie a aj veľmi ekonomické. Najdôležitejšie však je, že sú humánne a priznávajú človeku bez domova dôstojnosť. Človek, ktorému ponúkneme lacný nájomný byt už nie je klient ani človek bez domova, ale nájomník."

Prieskumom a sčítaním sme chceli poukázať aj na to, že bezdomovectvo sa netýka len hŕstky ľudí pred hypermarketom.

Nina Beňová

Na čo ste sa pýtali v dotazníkoch?

„Otázky boli zamerané na to, či neboli napadnutí, okradnutí, ako budú riešiť nadchádzajúcu zimu, aké sú ich zdravotné problémy. Boli tam aj otázky typu, akým príjmom disponujú, alebo či majú prístup k teplej strave.“

Nehrozí po tomto prieskume, že sa na nepripočítaných ľudí zabudne a vznikne mylná predstava, že ich je menej ako v skutočnosti?

„Pokiaľ tu nebudeme mať služby, už teraz sme na nich zabudli. Iba rozvoj služieb nám ukáže, aká je potreba veľká. Nie je to naopak. Za rozvoj služieb by sa malo zasadiť najmä mesto a nemalo by sa uspokojiť s tým, že ich je málo a že je to nepopulárna téma, na ktorú sa ťažko hľadajú peniaze v rozpočte. Ľudia bez domova nám dopyt neukážu, nie je to zrovna skupina ľudí, ktorá by sa hrdo hlásila k svojmu problému a žiadala od niekoho služby."

Môžeme im vyčítať, že za seba nezabojujú?

"Mnohí z nich s veľkou ťažkosťou robia základné veci, ako je napríklad návšteva lekára či vybavovanie na úradoch – trpia depresiami, byrofóbiou, hanbia sa za svoje bezdomovectvo, takže nepôjdu sami od seba skandovať pred magistrát, že by niečo potrebovali. Správnym kľúčom k riešeniu ich problémov je prístup k bývaniu, o čom hovorí aj európska Ethos definícia, podľa ktorej sme k prieskumu i sčítaniu pristupovali. Podľa nej sa bezdomovectvo viaže najmä k strate domova a bývania."

Naša spoločnosť ale spája bezdomovectvo viac s nežiaducim sociálnym statusom, ako s bývaním.

"Áno, a to je chyba, ktorá nám neumožňuje dobre vidieť, že ľudia bez domova sú najmä tí, ktorí majú problém s bývaním a mnohé nežiaduce javy sa na nich nalepia až počas života na ulici. Ethos definícia spája bezdomovectvo výlučne s bývaním. Má rôzne kategórie – od ľudí, ktorí sú na uliciach až po tých, ktorým bezprostredne hrozí strata domova a žijú vo veľmi neistých, zlých a nedôstojných podmienkach, ako naši Rómovia v osadách."

Rómovia žijúci v osadách sa dajú charakterizovať podľa Ethos kritérií ako ľudia bez domova?

"Podľa tejto definície sú to ľudia bez domova a podľa mňa osobne tiež. Sú to ľudia bez domova v zmysle problému s bývaním, to si reálne povedzme."

Bezdomovectvo teda nie je problém iba hlavného mesta.

"Okrem hlavného mesta je bezdomovectvo koncentrované hlavne vo väčších mestách ako Košice, Prešov, Banská Bystrica, Žilina. A áno, pre našu krajinu je špecifické to, že hlavne v mestách na východe sa k bezdomovectvu musí pripočítať aj rómsky problém, najmä s mestskými nelegálnymi osadami, kde ľudia doslova prežívajú v zbitých chatrčkách, napríklad v Mašličkove. Je neodškriepiteľné, že títo ľudia nemajú len rómsky problém, ale majú aj problém s bývaním. Oni žijú na uliciach."

Vráťme sa ale k prieskumu v Bratislave. Čo viete v tejto chvíli z prieskumu povedať, kedy budú presnejšie výsledky?

"Hlbšie výsledky budú do niekoľkých mesiacov, predpokladám, že asi do konca februára. Tie ukážu najmä problémy ľudí bez domova a lepšie priblížia ich situáciu. A už v prvej polovici decembra bude známe, koľkých ľudí sa podarilo interviewovať a pravdepodobne aj niektoré demografické údaje – všetky údaje bude spracúvať Inštitút pre výskum práce a rodiny, ktorý bude o výsledkoch informovať na spoločnej tlačovej konferencii s mestom a neziskovými organizáciami."

Prečítajte si tiež: Nina Beňová: Štát sa musí zaoberať politikou sociálneho bývania

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Štefánka by Pulitzer
  2. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  3. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  4. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  5. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  6. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  7. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  8. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  9. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  10. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  1. Na Slovensku sa vydáva najviac učiteľských preukazov
  2. Prihlásili ste sa ako dobrovoľník na Olympiádu v Tokiu?
  3. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  4. Štefánka by Pulitzer
  5. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  6. Konferencia - EU support for research
  7. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  8. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  9. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  10. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 24 426
  2. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 17 084
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 9 761
  4. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 6 930
  5. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 6 187
  6. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri? 5 247
  7. Štefánka by Pulitzer 5 056
  8. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 4 810
  9. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 3 584
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 2 926

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kiska: Fico ma chcel vydierať, aby som ho vymenoval za predsedu ústavného súdu

Prezident Andrej Kiska vysvetľoval daňovú kauzu firmy KTAG.

Stĺpček šéfredaktorky

Robert Fico je v rozklade

Ako do Ficovej mafiánskej scény zapadajú policajné orgány?

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Vojna Fica a Kisku vstúpila do novej fázy

Fico opäť našiel Kiskovi úžeru.

Neprehliadnite tiež

V Hrabušiciach na Weingrube si budú osadníci za vodu platiť žetónmi.

Splnomocnenec vlády pre rómske komunity bojuje proti toluénu

Osvetou chce zastaviť závislosť na nebezpečnej droge.

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz.

Rómovia majú problém nájsť si prácu pre diskrimináciu aj slabé vzdelanie

Vzdelávanie by malo začať už v predškolskom veku.

Ilustračné foto

Na trhu práce stále pretrváva diskriminácia na úkor Rómov

Kampaň združenia Divé Maky chce búrať predsudky zamestnávateľov.

Sprava zástupca z Inštitútu finančnej politiky Slavomír Hidaš, zastupkyňa Talent Acquisition Partner z Amrop Slovakia Ladislava Molnárová a správkyňa OZ Divé maky Barbora Kohútiková.

Europoslanci vyzvali krajiny EÚ na efektívnejšiu integráciu Rómov

Integrácia Rómov by sa mala zamerať najmä na deti.

Ilustračné foto.