SME
Piatok, 19. apríl , 2019
ROZHOVOR

Prečo nebol bratislavský prieskum ľudí bez domova iba sčítaním?

Odborníci získali údaje o problémoch a potrebách ľudí bez domova. Dáta by mali poslúžiť pre rozvoj služieb v meste.

Etnologička Nina Beňová.Etnologička Nina Beňová.(Zdroj: SME - Ingrid Ďurinová)

ZÁVAŽNÁ PORUBA, BRATISLAVA. Začiatkom novembra prebehol v Bratislave historicky prvý plošný prieskum ľudí bez domova spojený so sčítaním. Získané údaje o problémoch a potrebách ľudí bez domova by mali slúžiť ako podklad pre rozvoj služieb v meste.

Či to tak naozaj bude, ukáže čas. Mesto Bratislava v tlačových výstupoch zdôrazňuje hlavne význam počtu sčítaných ľudí bez domova, ktorý zistia po spracovaní dát. Na názor sme sa spýtali etnologičky Niny Beňovej zo združenia Proti prúdu, ktorá na prieskume spolupracovala.

„Najväčší prínos vidím v tom, že prvýkrát v histórii zaznel hlas samotných ľudí bez domova a prostredníctvom prieskumu sa nám podarilo získať plošné údaje, ktoré hovoria oni sami o sebe,“ hodnotí podujatie Nina Beňová.

Nina Beňová pracuje v občianskom združení Proti prúdu na výskumoch a návrhoch systémových opatrení pri riešení bezdomovectva na Slovensku. Spolupracuje s Inštitútom pre výskum práce a rodiny pri ministerstve práce na dvojročnej výskumnej úlohe. Žije v Závažnej Porube pri Liptovskom Mikuláši.

Mesto sa nechalo počuť, že sa zrealizovalo prvé sčítanie ľudí bez domova, ktorého cieľom je zreálniť ich počet v Bratislave. Aký je váš pohľad?

„Číslo, ktoré vzíde z prieskumu a sčítania rozhodne nebude hovoriť o reálnom počte ľudí bez domova v Bratislave. Skôr verne zachytí tých, ktorí využívajú služby a naopak – takmer vôbec nezachytí tých, ktorí sa k službe nedostanú.

Bola som sklamaná, keď po veľmi dobrej spolupráci so sociálnym oddelením a vzájomnom vysvetľovaní, že prieskum je tiež dôležitý a sčítanie nemá ambície, ani možnosti napočítať všetkých ľudí bez domova v Bratislave, tlačové oddelenie mesta celé podujatie takto interpretovalo. Nebolo by dobré, keby vedenie mesta číslo preceňovalo. Zmenšovanie problému nikomu nepomôže. A najmä dúfam, že mesto pozornosť obráti aj na prieskum."

Čo vlastne v hlavnom meste prebehlo? Prieskum alebo sčítanie ľudí bez domova?

„Jedno i druhé naraz. Z môjho pohľadu bol ale dôležitejší prieskum. Pri interpretácii sčítania a čísla, ktoré z neho vzíde, musíme byť veľmi presní v tom, koho sme sčítali a koho sa sčítať nepodarilo. Vtedy to číslo môže byť užitočné. Verne sme zachytili počet ľudí, ktorí využívajú nejakú sociálnu službu. V takmer žiadnej miere sme ale nezachytili tých, ktorí služby nevyužívajú."

Kto z prieskumu vypadol?

"Najmä ľudia žijúci v zalesnených a záhradkarskych častiach – na miestach, ktoré nie sú pokryté terénnymi sociálnymi pracovníkmi. Takých je v hlavnom meste veľa. Takmer vôbec sme nezachytili ľudí na komerčných ubytovniach. Ani sme ich tam nevyhľadávali, pretože by to bolo realizačne veľmi náročné. Výnimku v tomto smere tvorila približne štyridsiatka našich predajcov Nota Bene a možno zopár klientov ďalších organizácií. Chcem tiež podotknúť, že Inštitút pre výskum práce a rodiny celú metodiku veľmi starostlivo vybral a dobre zvládol a za daných podmienok urobil maximum.“

Stretli ste sa počas prieskumu aj s ľuďmi, ktorí nechcú využívať služby? Ako rozumieť tomu, že niektorí ľudia bez domova radšej zostávajú vonku ako by šli do nocľahárne?

„Miesto v chatke alebo aj v inom úkryte im môže paradoxne poskytnúť viac, ako prístrešok v nocľahárni, kde nemajú veľmi dobré podmienky. Musia spať s mnohými ľuďmi a často sa boja, že sa nakazia, alebo ich okradnú. Ráno musia vstať o šiestej a o siedmej odísť. Abstinujúci alkoholik sa bojí, že tam spadne do partie alkoholikov.

Nechcem povedať, že nocľahárne nie sú potrebné – naopak, sú nevyhnutné najmä ako krízová intervencia, aby ľudia nemuseli prespávať na ulici, čo je mimoriadne nebezpečné najmä v zime. Nepredstavujú dôstojné miesto na život a už vôbec nie sú pre nich vhodným dlhodobým riešením."

Dobre tomu rozumiem, že miesto v lesíku je oproti nocľahárni lepšie?

„Pre človeka bez domova to môže byť útočište, poskytuje mu určité bezpečie. Nemusí sa každý deň sťahovať, byť vydaný na milosť a nemilosť pracovníka, ktorý posudzuje, či vôbec môže vstúpiť do nocľahárne. Je to prirodzená túžba každého človeka, nikomu sa predsa nepáči ani v bežnom živote, keď sa má prispôsobovať pravidlám, ktoré sú v jeho neprospech. Komu to prospieva, že musí vstať o šiestej a odísť o siedmej ráno do mrazu? Čo má potom robiť? V tej chatke môže byť aj cez deň a o sebe rozhoduje sám. Chcem však povedať, že ľudia žijúci v chatkách aj nocľahárňach sa len prispôsobujú veľmi chabým možnostiam, ktoré majú k dispozícii, aby prežili. Ani jedno, ani druhé nie je skutočným riešením ich problémov."

Čo by bolo riešením problémov pre ľudí bez domova?

"Prístup k cenovo dostupnému, stabilnému a dôstojnému bývaniu, ktoré by sme im ako vyspelá spoločnosť mali umožniť. V zahraničí už prišli na to, že riešenia bezdomovectva zamerané na bývanie sú najefektívnejšie a aj veľmi ekonomické. Najdôležitejšie však je, že sú humánne a priznávajú človeku bez domova dôstojnosť. Človek, ktorému ponúkneme lacný nájomný byt už nie je klient ani človek bez domova, ale nájomník."

Prieskumom a sčítaním sme chceli poukázať aj na to, že bezdomovectvo sa netýka len hŕstky ľudí pred hypermarketom.

Nina Beňová

Na čo ste sa pýtali v dotazníkoch?

„Otázky boli zamerané na to, či neboli napadnutí, okradnutí, ako budú riešiť nadchádzajúcu zimu, aké sú ich zdravotné problémy. Boli tam aj otázky typu, akým príjmom disponujú, alebo či majú prístup k teplej strave.“

Nehrozí po tomto prieskume, že sa na nepripočítaných ľudí zabudne a vznikne mylná predstava, že ich je menej ako v skutočnosti?

„Pokiaľ tu nebudeme mať služby, už teraz sme na nich zabudli. Iba rozvoj služieb nám ukáže, aká je potreba veľká. Nie je to naopak. Za rozvoj služieb by sa malo zasadiť najmä mesto a nemalo by sa uspokojiť s tým, že ich je málo a že je to nepopulárna téma, na ktorú sa ťažko hľadajú peniaze v rozpočte. Ľudia bez domova nám dopyt neukážu, nie je to zrovna skupina ľudí, ktorá by sa hrdo hlásila k svojmu problému a žiadala od niekoho služby."

Môžeme im vyčítať, že za seba nezabojujú?

"Mnohí z nich s veľkou ťažkosťou robia základné veci, ako je napríklad návšteva lekára či vybavovanie na úradoch – trpia depresiami, byrofóbiou, hanbia sa za svoje bezdomovectvo, takže nepôjdu sami od seba skandovať pred magistrát, že by niečo potrebovali. Správnym kľúčom k riešeniu ich problémov je prístup k bývaniu, o čom hovorí aj európska Ethos definícia, podľa ktorej sme k prieskumu i sčítaniu pristupovali. Podľa nej sa bezdomovectvo viaže najmä k strate domova a bývania."

Naša spoločnosť ale spája bezdomovectvo viac s nežiaducim sociálnym statusom, ako s bývaním.

"Áno, a to je chyba, ktorá nám neumožňuje dobre vidieť, že ľudia bez domova sú najmä tí, ktorí majú problém s bývaním a mnohé nežiaduce javy sa na nich nalepia až počas života na ulici. Ethos definícia spája bezdomovectvo výlučne s bývaním. Má rôzne kategórie – od ľudí, ktorí sú na uliciach až po tých, ktorým bezprostredne hrozí strata domova a žijú vo veľmi neistých, zlých a nedôstojných podmienkach, ako naši Rómovia v osadách."

Rómovia žijúci v osadách sa dajú charakterizovať podľa Ethos kritérií ako ľudia bez domova?

"Podľa tejto definície sú to ľudia bez domova a podľa mňa osobne tiež. Sú to ľudia bez domova v zmysle problému s bývaním, to si reálne povedzme."

Bezdomovectvo teda nie je problém iba hlavného mesta.

"Okrem hlavného mesta je bezdomovectvo koncentrované hlavne vo väčších mestách ako Košice, Prešov, Banská Bystrica, Žilina. A áno, pre našu krajinu je špecifické to, že hlavne v mestách na východe sa k bezdomovectvu musí pripočítať aj rómsky problém, najmä s mestskými nelegálnymi osadami, kde ľudia doslova prežívajú v zbitých chatrčkách, napríklad v Mašličkove. Je neodškriepiteľné, že títo ľudia nemajú len rómsky problém, ale majú aj problém s bývaním. Oni žijú na uliciach."

Vráťme sa ale k prieskumu v Bratislave. Čo viete v tejto chvíli z prieskumu povedať, kedy budú presnejšie výsledky?

"Hlbšie výsledky budú do niekoľkých mesiacov, predpokladám, že asi do konca februára. Tie ukážu najmä problémy ľudí bez domova a lepšie priblížia ich situáciu. A už v prvej polovici decembra bude známe, koľkých ľudí sa podarilo interviewovať a pravdepodobne aj niektoré demografické údaje – všetky údaje bude spracúvať Inštitút pre výskum práce a rodiny, ktorý bude o výsledkoch informovať na spoločnej tlačovej konferencii s mestom a neziskovými organizáciami."

Prečítajte si tiež: Nina Beňová: Štát sa musí zaoberať politikou sociálneho bývania

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  2. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť
  3. Až vďaka chorobe objavila svoj talent
  4. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali
  5. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou?
  6. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie
  7. Jozef Miloslav Hurban sa dostal do vesmíru
  8. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori
  9. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým?
  10. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča
  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  2. Bim Challenge 2019
  3. Čerpacie stanice OMV Slovensko budú otvorené aj počas sviatkov
  4. Z Fondu malých projektov je možné získať až 50-tisíc eur
  5. Grilovacia sezóna je zahájená!
  6. Moderné bývanie v Žiline v 30-tych rokoch 20. storočia
  7. Čerpačky OMV na Slovensku majú dvere otvorené aj počas sviatkov
  8. Funkce pro Slovensko: navigace na čísla popisná i bez ulic! Mio
  9. Projekt CEC spojil študentov ekonomických univerzít troch štátov
  10. Kúzlo pravidelného investovania
  1. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori 34 576
  2. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča 9 471
  3. Idete stavať dom? Päť vecí, ktoré potrebujete vedieť 7 472
  4. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť 7 030
  5. Čo upiecť na Veľkú noc? 5 skvelých dezertov Adriany Polákovej 6 616
  6. Jozef Miloslav Hurban sa dostal do vesmíru 4 298
  7. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým? 4 151
  8. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou? 3 945
  9. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie 3 882
  10. Volkswagen Touareg ALL INCLUSIVE je ešte príťažlivejší 3 790

Hlavné správy zo Sme.sk

Rebríček slobody tlače je zmanipulovaný, tvrdia politici Smeru

Novinári sa na Slovensku stávajú škodnou, tvrdí mediálny analytik.

Slovensko sa v aktuálnom rebríčku slobody tlače umiestnilo na 35. mieste. (ilustračné foto)
Na chronickú lymfocytovú leukémiu, čo je špecifický druh rakoviny krvi sa na Slovensku liečia desiatky pacientov.
(ilustračné foto)
Ilustračné foto.

Šesť seriálov, ktoré v sebe nesú príbehy silných žien

Tipy na seriály, ktoré majú čo povedať.

Krysten Ritterová je predstaviteľkou Jessicy Jones.

Neprehliadnite tiež

Dom V Spišskom Podhradí si Rómovia stavajú legálne.

Hlavným cieľom Ravasza bola vlani integrácia rómskych komunít

Kľúčovou pre rómske komunity za rok 2018 je aj účasť na príprave legislatívy.

Ábel Ravasz

Kiska hostil v Prezidentskom paláci rómske deti

Medzinárodný deň Rómov je 8. apríla, vyhlásený bol v roku 1990.

Prezident Andrej Kiska.

Kiska podporil kampaň proti predsudkom pri zamestnávaní Rómov

Predsudky voči zamestnávaniu Rómov sú podľa prezidenta strašné.

Prezident Andrej Kiska.

Kiska prevzal Európsku cenu za ľudské práva Sintov a Rómov

Prezident Kiska šek na 15-tisíc eur, ktorý dostal s cenou, odovzdal združeniu Cesta von.

Prezident SR Andrej Kiska si prevzal Európsku cenu za ľudské práva Sintov a Rómov počas slávnostnej ceremónie v Dome Európskej histórie v Bruseli.