Autorka je etnologička OZ Proti prúdu, vydavateľa časopisu Nota bene, ktoré sa dlhodobo venuje systematickým zmenám a v súčasnosti iniciuje Národnú stratégiu a program na prevenciu a riešenie bezdomovectva.
Trend vysťahovania chudobných z nájomných bytov rovno na ulicu v slovenských mestách a obciach v posledných týždňoch potvrdili v Bánovciach nad Bebravou, kde sa chystajú vysťahovať oficiálne 400, neoficiálne až 600 ľudí, z nich 176 detí.
Pre týchto občanov nemajú náhradné ubytovanie. Bytovky už nie sú obývateľné. Mesto dlhodobo neriešilo situáciu, aj keď medzi vysťahovanými sú mnohé rodiny, ktoré si poctivo platili nájomné.
V Žiline nedávno zbúrali požiarom poškodenú mestskú bytovku na Bratislavskej ulici a chystajú sa búrať ďalšie, ktoré sú ešte obývané. Vo vyhorenej bytovke žilo 116 obyvateľov.
Desiatim rodinám ponúkli po mesiaci strávenom v telocvični kontajnery s jednou izbou. Viacpočetná rodina zaplatí mestu mesačne 200 eur za 17 m2 bez WC a kúpeľne.
Mestské bezdomovectvo Rómov má nebezpečnú podobu. Na ulici sú celé rodiny Čítajte Naprieč Slovenskom
K vysťahovaniam dochádza najčastejšie v Košiciach a Prešove, ale aj v ďalších menších mestách, napr. v Čadci, Brezne, Žiari nad Hronom.
V Martine pre vysťahovaných postavili kontajnerovú osadu pri skládke tuhého odpadu. V Liptovskom Mikuláši ponúkli nájomcom nájomné miesta v azbestových kontajneroch pri cintoríne v priemyselnej časti mesta.
Žiaden hoax, iba netaktný návrh sociálno-demokratickej samosprávy Čítajte Podľa zisťovania na úradoch splnomocnenca pre rómske komunity bolo len v rokoch 2010 až 2013 na základe podnetov obyvateľov z Luníka IX vysťahovaných okolo dvetisíc osôb. Náhradné ubytovanie poskytli asi štvrtine z nich.
Ako proces prebieha?
Vysťahovania z mestských nájomných bytov, ktoré voláme aj sociálne, majú podobný scenár. Argumentuje sa neplatením za nájom a služby, či nevyhovujúcim stavom budov.
Mestá sa usilujú o to, aby nemali nájomníkov so zmluvami na dobu neurčitú, čo im pomáha dostať obyvateľov z týchto budov s čo najmenšími starosťami. Zákon im v takom prípade nekáže poskytnúť svojim občanom náhradné ubytovanie.
Keď vyprší čas zmluvy, jednoducho ju znova neobnovia. Argumentujú tiež statickými posudkami a ochranou zdravia a bezpečia obyvateľov budov. A tak ich vysťahujú na ulicu – väčšinou v jesenných a zimných mesiacoch.
Nemajú kam ísť
Pud sebazáchovy je silnejší ako uposlúchnutie výzvy na vysťahovanie. Preto často nasleduje niekoľkomesačný proces súdneho vypratávania.
Vlastník odpojí budovy od vody a elektriny a bývalí nájomníci prežívajú v chladných bytoch bez základných podmienok pre život. Potom nasleduje násilné vypratanie. Tí, čo majú viac šťastia, sa dostanú do kontajnerových buniek alebo iných bytov v getách v odľahlých častiach miest. Ostatní idú rovno na ulicu.
Nič nebráni búraniu objektov, pričom v niektorých prípadoch sa voľných pozemkov rýchlo chytia investori.
Na rodiny z Modrého domu v Petržalke zatlačili silou. Vypli ich Čítajte Kam sa podeli?
Stáva sa, že prázdne budovy ostanú stáť a ľudia sa do nich vrátia ako squateri. Iní sa nelegálne nasťahujú do nájomných bytov k svojim príbuzným, kde potom žijú v preplnených miestnostiach a opäť čakajú na vysťahovanie.
Ďalší si postavia chatrč v tzv. nelegálnej osade na predmestí, či v lesíku. Dôkazom je košická osada Mašličkovo, postavená vedľa sídliska Luník IX. Už desať rokov jeho komunita narastá, teraz v nej žije asi 250 ľudí.
Začiatkom tohto roku v Mašličkove zomreli dve niekoľkomesačné bábätká. Jedno umrzlo a druhé uhorelo v chatrči. K ďalšiemu úmrtiu len šesťtýždňového dieťaťa došlo pred pár týždňami.
Mašličkovo pri Luníku IX v Košiciach. (zdroj: ilustračné TASR)Mesto obyvateľom osady ponúklo v septembri 2016 ako riešenie byty v prázdnej bytovke na Luníku IX v dezolátnom stave – bez kúrenia, so zatečenou strechou, s porozbíjanými oknami a stenami, bez základného vybavenia, akým je napr. WC.
Navyše im položilo podmienku, že si byty musia vlastné náklady zrekonštruovať.
Sú vysťahovania riešením problémov samospráv?
“Podľa medzinárodných zmlúv, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo, nesmú hromadné vysťahovania viesť k bezdomovectvu a existuje povinnosť pre vysťahovaných zabezpečiť adekvátne náhradné bývanie.
„
„Sú to neplatiči. Je to ich chyba,“ pomyslia si mnohí.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že mestá sa týmto prístupom zbavia nepohodlných neplatičov a get s množstvom problémov. Chudobných presunú do vyčlenených lokalít, napríklad ku skládke odpadu, čím ukryjú problém pred ostatným obyvateľstvom. A ak niekto skončí na ulici, akoby sa zbavili zodpovednosti za jeho problém s bývaním.
Ľudia sa vysťahovaním nevyparia. Ich problémy nezmiznú, naopak sa len zväčšia. Mestá svoj problém s chudobnými občanmi nevyriešia, len ho premiestnia alebo zväčšia o bezdomovectvo, ktoré následne budú musieť tiež riešiť.
Zodpovednosť za občanov
Podľa medzinárodných zmlúv, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo, nesmú hromadné vysťahovania viesť k bezdomovectvu a existuje povinnosť pre vysťahovaných zabezpečiť adekvátne náhradné bývanie. Uvádza to Všeobecný komentár č. 7 Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva.
Veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva uvádza v zmysle článku 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach, že štáty sú zodpovedné za úmrtia v dôsledku nebezpečných podmienok bývania, ktoré sú im známe.
Aj podľa slovenskej legislatívy nesú samosprávy zodpovednosť za občanov, ktorí sú bez domova.
Domovníci z rómskych bytoviek vedú ľudí k slušnému bývaniu Čítajte Čo teda s neplatičmi zo schátraných get?
Aj tu platí pravidlo, že prevencia je najlepším riešením. Mestá dlhodobo zanedbávajú výstavbu verejných nájomných bytov, hoci prostriedky i možnosti na to existujú – štát ponúka dotácie i Štátny fond rozvoja bývania.
Cenovo dostupných nájomných bytov je veľmi málo, a nielen pre ľudí z get, ale aj pre všetky nízkopríjmové, či mladé rodiny, ktoré musia vynaložiť veľké úsilie na to, aby mohli bývať. Aj to spôsobuje verejnú nevôľu riešiť bytovú otázku ľudí z get.
Je alarmujúce, že nevyčerpané dotácie na výstavbu nájomných bytov sa v minulých rokoch premiestňovali na iné účely, ako napr. zatepľovanie budov.
Samosprávy by mali prevziať svoju zodpovednosť a zamerať sa na dobudovanie bytového fondu pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.
Časovaná bomba
Dlhodobé zanedbávanie podpory komunity žijúcej v getách znemožňuje obyvateľom get zapojiť sa do života bežnej spoločnosti a už vôbec nie do bežného zamestnania.
Nemajú na to sociálne, hygienické ani vzdelanostné zázemie. Najlepším riešením by bolo, keby im samosprávy dokázali vytvoriť možnosti existovať inak. Ak chcú mestá do budúcnosti predchádzať vzniku problematických oblastí a bezdomovectva, mali by hneď teraz prestať koncentrovať ľudí s problémami v separovaných getách.
Ak už getá existujú, je nevyhnutné zabezpečiť im intenzívnu podporu sociálnych a terénnych pracovníkov. Pomáhať udržiavať ich bývanie v dôstojných podmienkach, napríklad len tým, že ako prenajímatelia bytov zabezpečia odvoz odpadu či opravu budov.
Poskytnúť poradenstvo, ako predchádzať zbytočnému úniku energií či udržiavať byty v dobrom technickom stave. Umožniť vzdelávanie, zmysluplné trávenie voľného času. Zabezpečiť výraznú sociálnu podporu a predchádzať neplatičstvu.
Riešenia existujú, ak je vôľa ich vykonať. Veľmi dobrým príkladom je situácia vo Veľkom Krtíši, kde si obyvatelia v takýchto bytoch pomohli svojpomocne, za výraznej podpory miestneho komunitného centra a projektu domovníkov.
Nina Beňová
