Slovenský premiér sa správa ako poškodená plynová bomba, z ktorej cez trhliny fučí von stlačený obsah. Z Ficovho pretlaku syčí na všetky strany nenávisť. Šíri ju na verejných fórach, na tlačových konferenciách či sneme svojej strany.
Nevadí mu, že ako vysokopostavený reprezentant krajiny je na očiach slovenských občanov i zahraničia.
Prská do kamier na novinárov a nazýva ich „špinavými protislovenskými prostitútkami“, kope do chudobou trpiacich Rómov v osadách a vyhráža sa im „urobením poriadku“ a novými reštriktívnymi opatreniami.
Uráža všetkých - pracujúcich, ktorí si s nasadením robia svoju profesiu a aj sociálne odkázaných, ktorí prácu nemajú, hoci by ju chceli a potrebovali.
Na sneme strany Smer v Prešove sa nechal počuť, že v budúcom roku pripraví občanom lepší život v dôsledku dôslednej ľavicovej politiky. „Musí to byť rok, v ktorom nás musia zaujímať naši ľudia – občania SR,“ povedal. „Najprv naši ľudia a naše problémy, potom sa venujme niečomu inému,“ citovala ho agentúra Tasr.
Kto sú tí naši ľudia, ktorí budú premiéra zaujímať? Zrejme iba jeho vyvolení, a nie bežní občania tohto štátu. Celkom určite nie chudobní Rómovia z vylúčených osád, na ktorých ukázal prstom.
Pritom štát môže urobiť pre chudobných ľudí na slovenskom vidieku aspoň to, že im vytvorí podmienky pre prácu v sociálnych podnikoch a pomôže s odbytom výsledkov ich práce. Pozitívne príklady existujú v zahraničí a niekoľko už aj u nás na Slovensku.
Predseda exekutívy a verejná autorita má povinnosť pôsobiť na zníženie napätia a radikalizácie spoločnosti. Fico naopak rozkladá svojimi vyhláseniami všeľudské hodnoty v tejto krajine, ničí medziľudské vzťahy, šíri nenávisť. Nehovoriac o krčmovom slovníku, ktorým robí hanbu našej krajine v zahraničí.
