Podsadek v Starej Ľubovni ako komunita so segregačným DNA?

Žalobu Poradne pre občianske a ľudské práva na štát a mesto Stará Ľubovňa za segregáciu rómskych detí súd zamietol, právnici podávajú odvolanie.

Na snímke modulová základná škola v mestskej časti Starej Ľubovne v Podsadku, ktorú otvorili v septembri 2015.(Zdroj: TASR - Oliver Ondráš)

BRATISLAVA. V základnej škole v lokalite Stará Ľubovňa - Podsadek nie sú rómske deti segregované od ostatných detí, v tejto škole sa vzdelávajú z dôvodu ich trvalého pobytu v danom školskom obvode, a nie pre ich etnickú príslušnosť.

Vyplýva to z rozsudku Okresného súdu Bratislava III, ktorý súd poslal žalobcovi - mimovládnej organizácii Poradňa pre občianske a ľudské práva v konaní o antidiskriminačnej žalobe.

Poradňa ju podala proti štátu zastúpenom Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a Mestu Stará Ľubovňa za segregáciu rómskych detí na základnej škole v Podsadku.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Žiadali zrušiť výstavbu rómskej školy, teraz žalujú štát a mesto

Výhrady súdu

Podľa súdu žalobca neuviedol žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že sa so žiakmi na základnej škole zaobchádza menej priaznivo ako so žiakmi na iných školách, že žiaci sú znevýhodňovaní, uviedol programový koordinátor Poradne pre občianske a ľudské práva Štefan Ivanco.

Žalobca v spore nepreukázal, že vzdelávanie rómskych žiakov sa v tejto škole uskutočňuje pre ich príslušnosť k rómskemu etniku.

Poradňa nedefinovala, aké preventívne opatrenia by mali žalovaní na odstránenie diskriminácie urobiť možno aj preto, že žiadne preventívne opatrenia, ktoré by mohli v zmysle zákona patriť do kompetencie žalovaných nie sú spôsobilé ovplyvniť etnické zloženie obyvateľov danej lokality.

Etnickú rôznorodosť školy podľa súdu nemožno garantovať, ani ovplyvniť direktívnym zásahom štátu. S tým však nesúhlasia členovia poradne, ktorí sa na prípade podieľali. Poradňa sa proti rozsudku odvolala a verí v jeho zvrátenie na odvolacom súde.

Nesúlad rozhodnutia súdu s právom

Namiesto prijatia opatrení na ochranu pred diskrimináciou rozšírili kapacity školy vybudovaním modulovej prístavby.

Tlačová správa poradne z novembra 2015

Rozsudok súdu má podľa advokátov Stanislavy Liptákovej a Štefana Ivanca niekoľko nedostatkov, ktoré zakladajú jeho nesúlad s medzinárodným, ale aj vnútroštátnym právom.

Okresnému súdu preto v podanom odvolaní vytýkajú nielen nesprávny postup v konaní, ale aj nesprávnu aplikáciu ustanovení antidiskriminačného zákona.

"Zákonná povinnosť štátnych orgánov zabezpečiť rovný prístup k vzdelaniu pre každé dieťa a povinnosť predchádzať segregácii je zvnútornená prakticky v každom právnom predpise na ochranu pred diskrimináciou," uviedla Liptáková.

Dodala, že súd navyše nesprávne aplikoval platnú antidiskriminačnú legislatívu, keď vyžadoval od poradne ako od žalobcu, aby preukazoval veci, ktoré z povahy veci preukazovať nemá a mala ich dokazovať žalovaná strana.

Ivanco k rozsudku poznamenal, že súd akoby vo všeobecnosti povedal, že sociálne vylúčenie mnohých rómskych detí a všetky jeho dôsledky na ne samotné aj na spoločnosť sú vlastne súčasťou prirodzeného vývoja, ktorý nemôžeme ovplyvniť a štátne inštitúcie nie sú povinné prijímať opatrenia na odstraňovanie diskriminácie a podporu sociálnej inklúzie. S tým však nesúhlasí.

Hlava XXII?

"Z rozhodnutia sa zdá, že súd chápe segregáciu vo vzdelávaní prinajlepšom ako nútené oddeľovanie detí, ktoré sa môže udiať rozhodnutím školy. Segregácia vo vzdelávaní je však jav, ktorý môže jednoducho vzniknúť v dôsledku dlhodobej nečinnosti štátu a samospráv v oblasti odstraňovania diskriminácie a podpory inklúzie príslušníkov znevýhodnenej menšiny," vysvetlil Ivanco.

Liptáková a Ivanco sa zhodujú v tom, že predstavitelia zákonodarnej a výkonnej moci sa dlhodobo zdráhajú prijímať účinné systémové opatrenia na ochranu ľudských práv znevýhodnených menšín. Preto je veľmi dôležité, aby súdy v demokratickej spoločnosti prevzali svoj diel zodpovednosti a svojimi rozhodnutiami menšiny aktívne chránili.

Poradňa podala žalobu na Okresný súd Bratislava III v apríli 2015 ako tzv. verejnú žalobu podľa antidiskriminačného zákona.

"Namiesto prijatia opatrení na ochranu pred diskrimináciou rozšírili kapacity školy vybudovaním modulovej prístavby," napísala poradňa vo svojej tlačovej správe k žalobe ešte v novembri 2015. S modulovou prístavbou nesúhlasila podľa poradne ani majorita mesta, ktorá namieta, že takéto riešenie neprinesie osoh ani majorite, ani rómskej minorite.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Mentor Peter Gomolák: Rómovia mi zmenili život

Najčítanejšie na SME Rómovia


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  2. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  3. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  4. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  5. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  9. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  10. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 018
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 7 809
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 057
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 314
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 227
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 958
  7. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 704
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 672
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 489
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 874

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.

EKONOMIKA

Kotleba zamestnával načierno

Kraj prišiel o vyše 20 miliónov eur z eurofondov.

DOMOV

‘Kaliňák dáva peniaze na prijatie migrantov’ je hoax

Konšpirátori si vymýšľajú štátne dotácie.

Neprehliadnite tiež

Projekt rómskych občianskych hliadok bude pokračovať

Ministerstvo vnútra na jeho činnosť vyčlenilo desať miliónov eur.

Dotáciu na sociálnu prácu a komunitné centrá dostane 150 obcí

Cieľom projektu je zvýšenie adresnosti a komplexnosti služieb poskytovaných komunitnými centrami.

Rezort vnútra schválil pomoc okrajovým rómskym komunitám

Na pomoc má ísť v nasledujúcich rokoch takmer 45 miliónov eur z európskych fondov a štátneho rozpočtu.

Bugár: Opatrenia Smeru proti Rómom cez Most neprejdú

Most-Híd presadzuje, že prácu v chudobných regiónoch musí ponúknuť štát prostredníctvom úradov práce.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop