RÓMOVIA A CIGÁNSKA OTÁZKA V MAĎARSKU PO ZMENE POLITICKÉHO SYSTÉMU

2. Etnografia, demografia

V súčasnom Maďarsku sa výrazy „Cigán“ a „Róm“ používajú ako synonymá vo verejnom živote, ako aj v oficiálnych dokumentoch a vo vede.

Rómska žena doma s príbuznými, severovýchodné Maďarsko, 2006. Stará dáma je maďarská Rómka, čiže Rómka s maďarským materinským jazykom. Väčšina tej časti populácie, ktorú v Maďarsku považujú za rómskou, približne 70 – 85%, patrí k maďarským Rómom (t.j(Zdroj: Mátyás Binder)

Slovo Róm sa rozšírilo koncom 80. rokov vďaka iniciatíve intelektuálov, ktorí boli solidárni s Rómami. Mnohé rómske komunity však odmietajú používanie slova Róm, lebo to je výrazom olašských Rómov a v archaickom rumunskom jazyku, ktorý používajú beáši (jedna z rómskych komunít žijúcich prevažne v juhozápadnom Maďarsku), spomenutý výraz neexistuje. Je však potrebné poznamenať, že obe pomenovania stierajú rozdiely jestvujúce medzi jednotlivými etnickými skupinami Rómov (Szuhay, 2005).

Rómovia sa v Maďarsku delia na tri väčšie etnické skupiny, ktoré majú samostatné skupinové povedomie: väčšinu tvoria maďarskí Rómovia (86,9 %), po nich nasledujú olašskí Rómovia hovoriaci rómskym jazykom (romani – 7,7 %) a treťou skupinou sú beáši, ktorí hovoria archaickým rumunským jazykom (4,6 %) (Kemény, 2005, 65 – 66.).

Pri poslednom sčítaní ľudu v roku 2001 sa k Rómom hlásilo 190 046 osôb, ale podľa odhadu odborníkov žije v Maďarsku v skutočnosti 600 000 Rómov. Výrazný rozdiel medzi týmito dvoma údajmi je typický aj pre iné krajiny regiónu: na Slovensku sa pri poslednom sčítaní ľudu v roku 2001 hlásilo k rómskej národnosti 89 920 osôb, kým podľa odhadu odborníkov v skutočnosti ide o 300 000 – 500 000 osôb (Vaňo – Haviarová, 2003).

V pozadí tohto výrazného rozdielu nestojí iba strach z negatívnej „nálepky Cigán“ či zlé spomienky viažuce sa k predchádzajúcim sčítaniam, ale prejavuje sa v ňom aj asimilácia a integrácia, ktorá vyplýva zo vzájomného spolužitia Rómov a väčšinového obyvateľstva. Jednotlivé výskumy sa snažia o registráciu takých osôb, ktoré sú považované za Rómov v prostredí, v ktorom žijú.

Ich počet je vždy väčší než počet tých, ktorí sami seba považujú za Rómov. Keďže dotazník pri sčítaní ľudu neumožňuje vyznačenie pluralitnej identity, mnohí si zvolia kategóriu „Maďar“, čím sa zahalí dvojitá či trojitá identita.

Častou témou maďarskej tlače je nárast počtu rómskeho obyvateľstva: názory týkajúce sa „rozmnožovania sa“ Rómov sa objavujú aj vo vedeckých publikáciách, ktoré by mali byť objektívne. Podľa prognózy jednej štúdie bude v roku 2050 v Maďarsku 900 000 Rómov, čo predstavuje 10 % predpokladaného počtu obyvateľstva.

Treba však uviesť na pravú mieru, že rómska populácia aj v týchto demografických výpočtoch je „klasifikovanou“ populáciou, to znamená, že to bude jeho prostredie, ktoré o vybranom jedincovi rozhodne, či je alebo nie je Rómom.

Uvedené „dramatické“ demografické prognózy budú teda platné, ak súčasné segregačné tendencie pretrvajú aj v budúcnosti. Nárast pomeru rómskeho obyvateľstva k nerómskej populácii spôsobuje rozdiel ukazovateľov pôrodnosti v týchto dvoch skupinách obyvateľstva: pôrodnosť v oboch skupinách klesá, u Rómov však v nižšej miere ako v prípade nerómov (Hablicsek, 2000).

Problém samozrejme nespočíva v počte obyvateľov, ktorí sú považovaní, resp. nepovažovaní za Rómov: skutočným problémom je miera chudoby. A čo sa týka chudoby v Maďarsku, dochádza k jej etnicizácii, a to podobným spôsobom ako v iných krajinách regiónu. Znamená to, že dostáva určitú „rómsku tvár“ (por. Kligman, 2001), napriek tomu, že z rodín, ktoré žijú pod úrovňou životného minima, je iba 25 – 30 % rómskeho pôvodu a z rodín žijúcich v krajnej chudobe patrí k populácii rómskeho pôvodu maximálne polovica.

Ukázalo sa, že hospodárska a spoločenská integrácia v období socializmu nebola dostatočná a na rómske komunity vo veľkej miere doľahlo všeobecné schudobnenie, súvisiace s prechodom na trhové hospodárstvo. V roku 1971 malo 85,2 % rómskych mužov v produktívnom veku v Maďarsku zamestnanie. Tento pomer bol iba o niekoľko percent nižší ako celoštátny ukazovateľ.

grafikon.jpg

V dôsledku úpadku priemyselnej výroby prichádzali v závratnom tempe o svoje zamestnanie najmä tí Rómovia, ktorí pracovali v priemysle a stupeň ich vzdelania bol nízky. Spomenutý proces sa začal už v 80. rokoch, ale skutočným zlomom bola zmena politického systému: kým v roku 1987 malo spomedzi rómskych mužov v produktívnom veku 74,6 % zamestnanie, v roku 1993 to bolo už iba 28,8 %. (Rovnaký ukazovateľ v prípade celého obyvateľstva dosiahol 64 %.)

V priebehu nasledujúceho desaťročia nenastali zmeny na celoštátnej úrovni, ale na regionálnej úrovni sa rozdiely ešte viac zvýraznili: v roku 2003 malo zamestnanie 57,7 % budapeštianskych rómskych mužov, kým vo východných častiach krajiny to bolo len 14,2 %.

Kto je Róm?

Podľa Judith Okelyovej patrí časť potomkov anglických Rómov k takým gadžom (nerómom), ktorí sa v dobe rozkladu feudalizmu dostali na perifériu spoločnosti a v záujme prežitia prešli na kočovný spôsob života (Okely, 1983). Podobné procesy sa dajú predpokladať aj vo východnej Európe, ale kvôli nedostatku údajov je možné iba formulovať hypotézy a prezentovať len konkrétne príklady.

Ohľadom definovania Rómov na spoločenskej báze môže byť dobrým príkladom malé maďarské mesto Siklós. Podľa prameňov z 18. – 19. storočia tu došlo k tomu, že z niektorých Rómov sa stali gadžovia (čiže nerómovia, latinsky: neo-colonus), kým ochudobnení gadžovia sa „premenili“ na Rómov (Nagy, 2000). „Dvojaké“ (etnické a spoločenské) posudzovanie Rómov sa objavuje aj v iných historických prameňoch: v niektorých latinských listinách je základom definovania Rómov výraz natio, resp. gens (národ, rod), v iných v tejto pozícii nachádzame slová conditio alebo professio (spoločenské postavenie, povolanie) (Nagy, 2007).

Avšak nemožno povedať, že iba u Rómov dochádza k asimilácii vo väčšinovej spoločnosti. V regiónoch Maďarska, ktoré sú vo viacnásobne nevýhodnom položení, nájdeme aj príklady „asimilácie“ opačným smerom: po tom, čo sa zámožnejšie rómske a nerómske rodiny odsťahovali, u nerómskeho obyvateľstva, ktoré zostalo žiť na danom mieste, došlo k asimilácii v rómskej väčšine (Baranyi – G. Fekete – Koncz, 2003).

Je teda zrejmé, že náhle schudobnenie Rómov je vo veľkej miere ovplyvnené nielen štrukturálnymi zmenami a faktormi (zmeny na trhu pracovných síl, nízky stupeň školskej vzdelanosti, diskriminácia), ale aj nevýhodnou geografickou polohou územia, ktoré obývajú.

Rómske obyvateľstvo v Maďarsku – a podobne to platí aj pre Slovensko – je v nepomerne veľkej miere zastúpené v periférnych regiónoch na severovýchode a severozápade Maďarska, kde je aj vyššia nezamestnanosť (Kemény – Janky, 2005; Jurová, 2005).

Situáciu sťažuje aj fakt, že Rómovia – žijúci v rozhodujúcej miere na vidieku – sa po zmene politického systému, na rozdiel od majoritného obyvateľstva, nestali vlastníkmi pôdy.

Mapa.R.jpg

Rómska populácia v Maďarsku okolo roku 2000.
Autor: László Sebők

Mátyás Binder (1981)

historik, kultúrny antropológ, učiteľ. Bol doktorandom v rámci programu História východnej Európy v 19. - 20. storočí na Univerzite Eötvösa Loránda v Budapešti. Viedol antropologické výskumy v rómskych komunitách v Sedmohradsku (Rumunsko) a v juhozápadnom Maďarsku. Skúma hlavne vývoj spoločenského, kultúrneho a politického života Rómov, obraz Rómov a jeho premeny a zaoberá sa komparatívnou analýzou rómskych štúdií. Učí na alternatívnej základnej škole, je spolupracovníkom Nadácie Terra Recognita.

Preklad: László G. Kovács

Redakcia: Csaba Zahorán

Jazyková a odborná redakcia: Slávka Otčenášová

Najčítanejšie na SME Rómovia


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 009
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 672
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 329
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 328
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 671
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 530
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 221
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 831
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 561
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 699

Téma: Projekt Neznámy sused


Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Na hliadky v rómskych komunitách má ísť desať miliónov eur

Výzva na podporu projektu Miestne občianske poriadkové služby by mala byť zverejnená v apríli.

Projekt rómskych občianskych hliadok bude pokračovať

Ministerstvo vnútra na jeho činnosť vyčlenilo desať miliónov eur.

Dotáciu na sociálnu prácu a komunitné centrá dostane 150 obcí

Cieľom projektu je zvýšenie adresnosti a komplexnosti služieb poskytovaných komunitnými centrami.

Rezort vnútra schválil pomoc okrajovým rómskym komunitám

Na pomoc má ísť v nasledujúcich rokoch takmer 45 miliónov eur z európskych fondov a štátneho rozpočtu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop