Dávku berú najmä mladí, nie Rómovia

Stereotyp, že dávku v hmotnej núdzi berú najmä Rómovia, vyvrátili správy Svetovej banky a ministerstva práce.

Mnohodetné rodiny dostávajú od štátu dávky na deti, nie dávku v hmotnej núdzi.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ SME – TIBOR SOMOGY)

BRATISLAVA. Väčšina peňazí štátu určených pre najchudobnejších, ktorí dlhodobo nepracujú alebo ani nepracovali, nesmeruje do rómskych osád.

Dávku v hmotnej núdzi dostávajú najmä jednotlivci, a nie mnohopočetné rodiny. Väčšinou teda ide inam ako Rómom.

info
Dávka
Hmotná núdza
  • priemerná dávka 124,28 eura; základ pre jednotlivca 60,5 eura;
  • dostáva ju 189 653 ľudí;
  • z toho je 62 percent jednotlivcov, a len tri percentá párov s viac ako štyrmi deťmi.

Svetová banka upozorňuje Slovensko, že len tri percentá z tejto dávky platí rodinám s viac než štyrmi deťmi.

Súčasná koalícia chcela využívanie dávky kontrolovať e­pay kartami. Najviac ju pritom dostávajú osamelí chudobní, ktorí v osadách zväčša nežijú.

Predvolebná rétorika

Dávku v hmotnej núdzi určenú na základné prežitie ľudí v tiesni, chcú politici kontrolovať. Aj pred voľbami hovoria o jej zneužívaní a naznačujú, že sa rozpúšťa najmä v rómskych osadách.

Príkladom je aj projekt e­pay kariet za päť a pol milióna eur, ktorý má učiť hospodáriť poberateľov tejto dávky či brániť úžere. Pilotné projekty sa mali začať práve v rómskych osadách.

Svetová banka, ktorá na žiadosť ministerstva práce analyzovala sociálny systém, upozornila, že štruktúra poberateľov dávky v hmotnej núdzi nezodpovedá zloženiu obyvateľov v osadách.

Dávku berú jednotlivci

Experti banky potvrdili údaje ministerstva práce zo Sociálnej poisťovne, že až 62 percent poberateľov dávky v hmotnej núdzi sú bezdetní jednotlivci. Iba tri percentá príjemcov dávky sú z rodiny s viac ako štyrmi deťmi.

Z približne 283 miliónov eur vyplatených v roku 2010 v tejto dávke tak väčšina peňazí zrejme išla mimo osád.

Riaditeľ Fondu sociálneho rozvoja Marek Hojsík hovorí, že tieto zistenia vyvrátili doterajšiu predstavu, že peniaze berú vo významnej miere obyvatelia rómskych komunít. „Ukazuje sa to ako nepravdivé a je to skôr súčasť negatívneho rasistického stereotypu rozšíreného na Slovensku. Pre marginalizované rómske komunity sú totiž charakteristické mnohodetné rodiny,“ hovorí.

Hojsík vysvetľuje dôvod, prečo Rómovia nepoberajú dávku v hmotnej núdzi tým, že väčšina z nich na ňu nemusí mať nárok. Napríklad preto, že rodiny majú rodičovský príspevok a na túto dávku stratia nárok.

270-small.jpgSociologička Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied však hovorí, že chudobní prichádzajú o časti dávky napríklad aj preto, že žijú v ilegálnej chatrči, príspevok na bývanie dostane iba ten, kto má zlegalizovaný príbytok.

„Stačí, že jeden člen rodiny je v zahraničí a celá domácnosť podľa zákona stráca nárok na túto dávku,“ vysvetľuje ďalej.

Analýza ukázala, že dávku berú najmä slobodní bezdetní – až dve tretiny. Najmä mladí ľudia vo veku 25 a 26 rokov.

Táto štatistika ukazuje, že mladí sú bez práce a bez peňazí už skôr ako vo veku 25 rokov. Štát ich však ako možných adresátov dávky registruje až od tohto veku, pretože už neprihliada na príjem jeho rodičov.

„Ale nápady na obmedzovanie sociálnej pomoci sa už od čias ministrovania pána Kaníka ľahšie predávajú verejnosti, ak sa tvrdí, že sa to dotkne hlavne Rómov – stále sa kalkuluje s rasistickým naladením spoločnosti,“ hovorí Hojsík.

E­pay karty cielia mimo

Strana SaS a štátna tajomníčka ministerstva práce Lucia Nicholsonová prišla pred dvoma rokmi s nápadom e­pay kariet na kontrolu tejto dávky. Mala riešiť najmä situáciu Rómov v osadách.

Teraz Nicholsonová hovorí o e­pay karte opatrnejšie. „Navrhovala som e­pay karty pre poberateľov bez ohľadu na to, či sú, alebo nie v osade. Aj mladí nemusia vedieť hospodáriť, nielen rómske rodiny,“ povedala.

Aj štátnu tajomníčku zaskočila informácia, že dávka nejde mnohopočetným rómskym rodinám. „Aj ja sa prikláňam k tomu, že drvivá väčšina 25­ a 26­ročných poberateľov nie sú Rómovia.“

Svetová banka Slovensku odporúča, aby celý sociálny systém prepracovalo a zobralo niektoré dávky bohatším, ktorí na ne nie sú odkázaní.

Ukazuje napríklad na prídavok na dieťa, ktorý dostáva každý rodič bez ohľadu na jeho príjem.

pm.jpg
Sčítanie neprinieslo reálne výsledky, myslí si Peter Morvay
ico

V osadách jednotlivci nežijú

Bývalý novinár a šéf komunitného združenia Romano Asaben IGOR DUŽDA vyvracia, že by väčšina dávok išla do rómskych osád. Bezdetní osamelí poberatelia dávky tam podľa neho takmer nežijú.

Čo hovoríte na informáciu, že poberateľmi dávky v hmotnej núdzi sú jednotlivci bez detí?
„Štruktúra zloženia obyvateľov v osadách a segregovaných rómskych usadlostiach sa vyznačujú mnohopočetnými rodinami s viacerými deťmi. Jednotlivec má nárok na dávku väčšinou až po tom, ako mal 25 rokov. V rómskych osadách nenájdete v tomto veku slobodného rómskeho chlapca alebo dievča. Určite je zopár jednotlivcov, ale je to zanedbateľné percento.“

Ako je to v prešovskej lokalite Stará tehelňa, kde žijú Rómovia segregovane?
„Ak z tisícpäťsto obyvateľov nájdete desiatich jednotlivcov, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, aj to je veľa.“

Kto teda žije v osadách, akí obyvatelia?
„Sú to rodiny s viacerými deťmi, najmä štyrmi či piatimi, ktoré väčšinou majú príjem z rodičovského príspevku.“

Kto tvorí túto skupinu?
„Rozhodne jednotlivci, ktorí sú nezamestnaní a žijú mimo osád ako napríklad bezdomovci či absolventi strednej, či vysokej školy z chudobných rodín, ktorým dávka vyjde.“

Štatistický úrad zverejnil výsledky, podľa ktorých žijú na Slovensku iba dve percentá Rómov. Ako si to vysvetľujete?
„Mierny nárast si vysvetľujem zvyšením priemernej úrovne vzdelania a povedomia v osadách. Rómovia sú vzdelanejší ako pred dvadsiatimi rokmi. Keby som nebol vzdelaný, tak by som seba a rodinu neprihlásil k rómskej národnosti. Keby som bol Róm z osady, ktorý situáciu nechápe, prihlásil by som sa k tej národnosti, ktorú by mi poradil ščítací komisár. To číslo je však stále nízke.“

(jgl)

ico

Stále sa cítia byť viac Slovákmi a Maďarmi

Sčítanie ľudu potvrdilo obavy Rómov priznať sa k vlastnej národnosti.

BRATISLAVA. Koľko Rómov žije na Slovensku? Na túto otázku nepoznáme jasnú odpoveď ani po poslednom sčítaní obyvateľov, ktorého výsledky od stredy zverejňuje Štatistický úrad.

Kým výrazný pokles ľudí hlásiacich sa k slovenskej a maďarskej národnosti spôsobili spory o anonymitu sčítania, Rómovia sa zapierajú tradične.

„Slovenská spoločnosť Rómov neprijíma, preto priznanie k národnosti pociťujú ako zahanbujúce a obávajú sa ho,“ vraví sociologička Elena Gallová Kriglerová.

med.jpgKliknite na obrázok pre zväčšenie.

Kampaň mimovládnych organizácií napriek tomu pomohla zvýšiť podiel ľudí hlásiacich sa k rómskej národnosti aspoň mierne. Kým v sčítaní pred desiatimi rokmi sa k nim hlásilo iba necelých 90-tisíc ľudí, dnes je to vyše 105-tisíc, čo predstavuje dve percentá populácie.

Tieto čísla sú však od reality stále vzdialené a štátne úrady tak musia pri riešení rómskych problémov často vychádzať iba z odhadov. Práve sčítanie pritom mohlo poskytnúť podrobné údaje o sociálnych a ekonomických podmienkach Rómov.

Posledný pomerne presný údaj pochádza z posledného predrevolučného sčítania v roku 1980, keď komisári naposledy zbierali údaje o etnicite a pri Rómoch ju často sami určovali. Na Slovensku žilo asi 230-tisíc Rómov.

Od roku 1991 údaj o etnicite nahradila národnosť, ktorá závisí od pocitu. „Ľudia sa často neidentifikujú iba s jednou národnosťou, napríklad mnohí Maďari na južnom Slovensku sa cítia aj Slovákmi,“ upozorňuje Kriglerová.

Demograf Boris Vaňo z Infostatu odhadol v roku 2001 počet Rómov na 380-tisíc, niektoré odhady hovoria dokonca až o 430­-tisícoch.

Štatistický úrad však musí v demografických štatistikách, s ktorými úrady oficiálne pracujú, vychádzať zo sčítania. Posledný aktualizovaný údaj z roku 2010 hovorí o 107-tisíc Rómoch, z ktorých najviac žilo v okresoch Kežmarok, Michalovce a Spišská Nová Ves. Naopak, najmenej ich úrad uvádza v okrese Bytča, kde vykázal len dvoch.

V tomto okrese žije podľa oficiálnych štatistík aj najmenej Maďarov, a to štyria.

Michal Piško

Najčítanejšie na SME Rómovia


Inzercia - Tlačové správy


  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  6. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  7. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  8. Jarné prázdniny pri mori?
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  10. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  8. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  9. M.Borguľa vyzýva veľvyslanca USA k urýchlenému odstráneniu plota
  10. Ušetrite s hypotékou viac ako 1 200 eur
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 577
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 344
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 985
  4. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 6 288
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 652
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 4 748
  7. Jarné prázdniny pri mori? 4 573
  8. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 4 080
  9. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 3 502
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 415

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Bitie opaskom, fackovanie, šliapanie na chrbát, ponižovanie. To bola realita Československej ľudovej armády.

ŠPORT

Drastický šport. Prečo Slovenky nezískali medailu

Velez-Zuzulová aj Vlhová jazdia výborne.

KOMENTÁRE

A zasa sa musíme báť plotov, čo v nás vyrastú

Na obrazovkách denne vídame tupírovaný preparát pseudospasiteľa.

PLUS

Varenie v stredoveku? Kaviár prasatám, miesto vody víno

Páv chrlil oheň a mäsové guľky vyzerali ako pomaranče.

Neprehliadnite tiež

Dotáciu na sociálnu prácu a komunitné centrá dostane 150 obcí

Cieľom projektu je zvýšenie adresnosti a komplexnosti služieb poskytovaných komunitnými centrami.

Rezort vnútra schválil pomoc okrajovým rómskym komunitám

Na pomoc má ísť v nasledujúcich rokoch takmer 45 miliónov eur z európskych fondov a štátneho rozpočtu.

Bugár: Opatrenia Smeru proti Rómom cez Most neprejdú

Most-Híd presadzuje, že prácu v chudobných regiónoch musí ponúknuť štát prostredníctvom úradov práce.

Pripomíname si Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu

Deň sa pripomína pri príležitosti oslobodenia koncentračného tábora v Auschwitzi.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop