Dávku berú najmä mladí, nie Rómovia

Stereotyp, že dávku v hmotnej núdzi berú najmä Rómovia, vyvrátili správy Svetovej banky a ministerstva práce.

Mnohodetné rodiny dostávajú od štátu dávky na deti, nie dávku v hmotnej núdzi.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ SME – TIBOR SOMOGY)

BRATISLAVA. Väčšina peňazí štátu určených pre najchudobnejších, ktorí dlhodobo nepracujú alebo ani nepracovali, nesmeruje do rómskych osád.

Dávku v hmotnej núdzi dostávajú najmä jednotlivci, a nie mnohopočetné rodiny. Väčšinou teda ide inam ako Rómom.

info
Dávka
Hmotná núdza
  • priemerná dávka 124,28 eura; základ pre jednotlivca 60,5 eura;
  • dostáva ju 189 653 ľudí;
  • z toho je 62 percent jednotlivcov, a len tri percentá párov s viac ako štyrmi deťmi.

Svetová banka upozorňuje Slovensko, že len tri percentá z tejto dávky platí rodinám s viac než štyrmi deťmi.

Súčasná koalícia chcela využívanie dávky kontrolovať e­pay kartami. Najviac ju pritom dostávajú osamelí chudobní, ktorí v osadách zväčša nežijú.

Predvolebná rétorika

Dávku v hmotnej núdzi určenú na základné prežitie ľudí v tiesni, chcú politici kontrolovať. Aj pred voľbami hovoria o jej zneužívaní a naznačujú, že sa rozpúšťa najmä v rómskych osadách.

Príkladom je aj projekt e­pay kariet za päť a pol milióna eur, ktorý má učiť hospodáriť poberateľov tejto dávky či brániť úžere. Pilotné projekty sa mali začať práve v rómskych osadách.

Svetová banka, ktorá na žiadosť ministerstva práce analyzovala sociálny systém, upozornila, že štruktúra poberateľov dávky v hmotnej núdzi nezodpovedá zloženiu obyvateľov v osadách.

Dávku berú jednotlivci

Experti banky potvrdili údaje ministerstva práce zo Sociálnej poisťovne, že až 62 percent poberateľov dávky v hmotnej núdzi sú bezdetní jednotlivci. Iba tri percentá príjemcov dávky sú z rodiny s viac ako štyrmi deťmi.

Z približne 283 miliónov eur vyplatených v roku 2010 v tejto dávke tak väčšina peňazí zrejme išla mimo osád.

Riaditeľ Fondu sociálneho rozvoja Marek Hojsík hovorí, že tieto zistenia vyvrátili doterajšiu predstavu, že peniaze berú vo významnej miere obyvatelia rómskych komunít. „Ukazuje sa to ako nepravdivé a je to skôr súčasť negatívneho rasistického stereotypu rozšíreného na Slovensku. Pre marginalizované rómske komunity sú totiž charakteristické mnohodetné rodiny,“ hovorí.

Hojsík vysvetľuje dôvod, prečo Rómovia nepoberajú dávku v hmotnej núdzi tým, že väčšina z nich na ňu nemusí mať nárok. Napríklad preto, že rodiny majú rodičovský príspevok a na túto dávku stratia nárok.

270-small.jpgSociologička Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied však hovorí, že chudobní prichádzajú o časti dávky napríklad aj preto, že žijú v ilegálnej chatrči, príspevok na bývanie dostane iba ten, kto má zlegalizovaný príbytok.

„Stačí, že jeden člen rodiny je v zahraničí a celá domácnosť podľa zákona stráca nárok na túto dávku,“ vysvetľuje ďalej.

Analýza ukázala, že dávku berú najmä slobodní bezdetní – až dve tretiny. Najmä mladí ľudia vo veku 25 a 26 rokov.

Táto štatistika ukazuje, že mladí sú bez práce a bez peňazí už skôr ako vo veku 25 rokov. Štát ich však ako možných adresátov dávky registruje až od tohto veku, pretože už neprihliada na príjem jeho rodičov.

„Ale nápady na obmedzovanie sociálnej pomoci sa už od čias ministrovania pána Kaníka ľahšie predávajú verejnosti, ak sa tvrdí, že sa to dotkne hlavne Rómov – stále sa kalkuluje s rasistickým naladením spoločnosti,“ hovorí Hojsík.

E­pay karty cielia mimo

Strana SaS a štátna tajomníčka ministerstva práce Lucia Nicholsonová prišla pred dvoma rokmi s nápadom e­pay kariet na kontrolu tejto dávky. Mala riešiť najmä situáciu Rómov v osadách.

Teraz Nicholsonová hovorí o e­pay karte opatrnejšie. „Navrhovala som e­pay karty pre poberateľov bez ohľadu na to, či sú, alebo nie v osade. Aj mladí nemusia vedieť hospodáriť, nielen rómske rodiny,“ povedala.

Aj štátnu tajomníčku zaskočila informácia, že dávka nejde mnohopočetným rómskym rodinám. „Aj ja sa prikláňam k tomu, že drvivá väčšina 25­ a 26­ročných poberateľov nie sú Rómovia.“

Svetová banka Slovensku odporúča, aby celý sociálny systém prepracovalo a zobralo niektoré dávky bohatším, ktorí na ne nie sú odkázaní.

Ukazuje napríklad na prídavok na dieťa, ktorý dostáva každý rodič bez ohľadu na jeho príjem.

pm.jpg
Sčítanie neprinieslo reálne výsledky, myslí si Peter Morvay
ico

V osadách jednotlivci nežijú

Bývalý novinár a šéf komunitného združenia Romano Asaben IGOR DUŽDA vyvracia, že by väčšina dávok išla do rómskych osád. Bezdetní osamelí poberatelia dávky tam podľa neho takmer nežijú.

Čo hovoríte na informáciu, že poberateľmi dávky v hmotnej núdzi sú jednotlivci bez detí?
„Štruktúra zloženia obyvateľov v osadách a segregovaných rómskych usadlostiach sa vyznačujú mnohopočetnými rodinami s viacerými deťmi. Jednotlivec má nárok na dávku väčšinou až po tom, ako mal 25 rokov. V rómskych osadách nenájdete v tomto veku slobodného rómskeho chlapca alebo dievča. Určite je zopár jednotlivcov, ale je to zanedbateľné percento.“

Ako je to v prešovskej lokalite Stará tehelňa, kde žijú Rómovia segregovane?
„Ak z tisícpäťsto obyvateľov nájdete desiatich jednotlivcov, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, aj to je veľa.“

Kto teda žije v osadách, akí obyvatelia?
„Sú to rodiny s viacerými deťmi, najmä štyrmi či piatimi, ktoré väčšinou majú príjem z rodičovského príspevku.“

Kto tvorí túto skupinu?
„Rozhodne jednotlivci, ktorí sú nezamestnaní a žijú mimo osád ako napríklad bezdomovci či absolventi strednej, či vysokej školy z chudobných rodín, ktorým dávka vyjde.“

Štatistický úrad zverejnil výsledky, podľa ktorých žijú na Slovensku iba dve percentá Rómov. Ako si to vysvetľujete?
„Mierny nárast si vysvetľujem zvyšením priemernej úrovne vzdelania a povedomia v osadách. Rómovia sú vzdelanejší ako pred dvadsiatimi rokmi. Keby som nebol vzdelaný, tak by som seba a rodinu neprihlásil k rómskej národnosti. Keby som bol Róm z osady, ktorý situáciu nechápe, prihlásil by som sa k tej národnosti, ktorú by mi poradil ščítací komisár. To číslo je však stále nízke.“

(jgl)

ico

Stále sa cítia byť viac Slovákmi a Maďarmi

Sčítanie ľudu potvrdilo obavy Rómov priznať sa k vlastnej národnosti.

BRATISLAVA. Koľko Rómov žije na Slovensku? Na túto otázku nepoznáme jasnú odpoveď ani po poslednom sčítaní obyvateľov, ktorého výsledky od stredy zverejňuje Štatistický úrad.

Kým výrazný pokles ľudí hlásiacich sa k slovenskej a maďarskej národnosti spôsobili spory o anonymitu sčítania, Rómovia sa zapierajú tradične.

„Slovenská spoločnosť Rómov neprijíma, preto priznanie k národnosti pociťujú ako zahanbujúce a obávajú sa ho,“ vraví sociologička Elena Gallová Kriglerová.

med.jpgKliknite na obrázok pre zväčšenie.

Kampaň mimovládnych organizácií napriek tomu pomohla zvýšiť podiel ľudí hlásiacich sa k rómskej národnosti aspoň mierne. Kým v sčítaní pred desiatimi rokmi sa k nim hlásilo iba necelých 90-tisíc ľudí, dnes je to vyše 105-tisíc, čo predstavuje dve percentá populácie.

Tieto čísla sú však od reality stále vzdialené a štátne úrady tak musia pri riešení rómskych problémov často vychádzať iba z odhadov. Práve sčítanie pritom mohlo poskytnúť podrobné údaje o sociálnych a ekonomických podmienkach Rómov.

Posledný pomerne presný údaj pochádza z posledného predrevolučného sčítania v roku 1980, keď komisári naposledy zbierali údaje o etnicite a pri Rómoch ju často sami určovali. Na Slovensku žilo asi 230-tisíc Rómov.

Od roku 1991 údaj o etnicite nahradila národnosť, ktorá závisí od pocitu. „Ľudia sa často neidentifikujú iba s jednou národnosťou, napríklad mnohí Maďari na južnom Slovensku sa cítia aj Slovákmi,“ upozorňuje Kriglerová.

Demograf Boris Vaňo z Infostatu odhadol v roku 2001 počet Rómov na 380-tisíc, niektoré odhady hovoria dokonca až o 430­-tisícoch.

Štatistický úrad však musí v demografických štatistikách, s ktorými úrady oficiálne pracujú, vychádzať zo sčítania. Posledný aktualizovaný údaj z roku 2010 hovorí o 107-tisíc Rómoch, z ktorých najviac žilo v okresoch Kežmarok, Michalovce a Spišská Nová Ves. Naopak, najmenej ich úrad uvádza v okrese Bytča, kde vykázal len dvoch.

V tomto okrese žije podľa oficiálnych štatistík aj najmenej Maďarov, a to štyria.

Michal Piško

Najčítanejšie na SME Rómovia


Inzercia - Tlačové správy


  1. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  2. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  5. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  6. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  8. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  9. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  10. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  1. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  2. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  4. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  5. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  6. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  8. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  9. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  10. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  1. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 5 870
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 690
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 4 126
  4. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 331
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 058
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 040
  7. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 560
  8. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 557
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 074
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM® 655

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Miliónové dotácie od Plavčana dostali aj pochybné firmy

Niektoré firmy, ktoré podporilo ministerstvo školstva, aby sa venovali vývoju a inováciám, nemajú s výskumom žiadne skúsenosti.

KOMENTÁRE

Minister Plavčan už dávno nemal existovať

Na znôšku legislatívnych náhod sa už nemôže pozerať ani koalícia.

ŠPORT

Tour bola bez Sagana nudná, no ponúkla aj nový objav

Vybrali sme päť najzaujímavejších momentov z tohtoročnej Tour de France.

KOMENTÁRE

Nemému Dankovi ani vlastná hovorkyňa nerozumie

Problém je v samotnej SNS a v jej softvéri.

Neprehliadnite tiež

PÍŠE EVA ANDERSSON FRANKO

Ako si naše úrady poradia s rasistickými policajtmi? Príklad ponúkajú Švédi

Rasistické správanie policajtov vo Švédsku a následný zákonný proces ilustrujú, ako by sa zákonnosť mala porátať s predsudkami.

Belišová: Tradičné žalostné spevy zanikajú, Rómovia ich nahrádzajú slaďákmi

Cieľom výskumu pred 15 rokmi bolo zachrániť zanikajúci žáner.

PÍŠE MIROSLAV POLLÁK

Ako by vyzeralo rómske ministerstvo a prečo to nie je dobrý nápad

Úrad splnomocnenca by mal byť len dočasné opatrenie na vyrovnanie rozdielov.