BRATISLAVA. Školenie sa nám páčilo. Každý deň nás zaviezli na farmu, kde nás učili, ako chovať ovce. Ale čo máme robiť teraz, keď sa to skončilo? Kto nám dá takúto prácu?
Aj tak opisovali odborníkom z Rozvojového programu OSN Rómovia projekty, ktoré mali za európske peniaze zvýšiť ich šance získať prácu.
Z operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia podporilo naše ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny za posledné roky takmer sedemsto projektov zameraných na najchudobnejšie rómske komunity takmer za sto miliónov eur.
Peniaze išli veľkým obciam
Rozvojový program OSN sa nedávno rozhodol preskúmať, či európske peniaze Rómom skutočne pomohli.
Experti porovnali dáta o lokalitách, kam peniaze tiekli, s údajmi o lokalitách, kde sa vyskytujú chudobné rómske osady a getá.
„Z našich analýz vyplýva, že pomoc a rozvojové projekty išli do najhorších a najsegregovanejších lokalít len minimálne,“ hovorí jeden z autorov štúdie Daniel Škobla.
Najvyšší príspevok na jedného Róma získali projekty v Trenčianskom kraji, kde žije len 1,5 percenta Rómov.
Projekty v tomto kraji boli zamerané na pomoc 8433 príjemcom, čo dvojnásobne prevyšuje počet tamojších Rómov.
Štúdia poodhalila aj ďalší problém. Až 80 percent obcí, ktoré projekty získali, bolo väčších ako priemerné obce s rómskymi komunitami.
Menšie obce s rómskymi osadami tak pomoc nečerpali takmer vôbec. Pravdepodobne nemajú ľudí, ktorí by napísali projekty a nemajú ani peniaze na najatie konzultačných firiem.
Peniaze na projekty pre obce, kde chudobné rómske komunity žijú, išli nezriedka inam.
„Obec dostala peniaze na miestnu infraštruktúru, no vydláždila chodníky pri kostole, hoci osada je pol kilometra za dedinou,“ vraví Škobla.
Všetko sa vrátilo k starému
Neefektívne sa ukázali aj niektoré projekty, ktoré mali Rómom zvýšiť zručnosti.
Starostovia si síce pochvaľovali, že zapojenie Rómov do prác zvýšilo pozitívne vnímanie komunity v obciach, po skončení projektov sa však často všetko vrátilo k starému.
„Žiaľ, najdôležitejším závažným zistením bolo, že len veľmi malo konečných prijímateľov projektov si našlo zamestnanie,“ zistili experti.
„Zo vzdelávania často profitovali najmä tí, ktorí ho poskytli, a nie koneční prijímatelia,“ napísali v štúdii.
