Klára Orgovánová: Celý život som zaľúbená

Neúnavne vynakladá energiu na riešenie problémov, ktoré mnohí považujú za neriešiteľné. Súvisia s rómskou otázkou na Slovensku.

(Zdroj: Ester Erdelyi)

Pôvodne ste vyštudovali klinickú psychológiu, dokonca ste pracovali na psychiatrii. Čo vás doviedlo k rómskej problematike?

Bolo to pre mňa veľké rozhodnutie, ktoré som dlhšie zvažovala, radila sa o ňom s viacerými ľuďmi. Po osemdesiatom deviatom roku boli viacerí presvedčení, že konečne prišiel ten správny čas pozrieť sa na rómsku otázku z iného uhla, začali vznikať viaceré iniciatívy na túto tému. Na vysokej škole v Nitre vznikla katedra rómskej kultúry, kde hľadali pedagógov, vzdelaných Rómov, ktorí by tam mohli prednášať. Jednou z oslovených som bola aj ja. Napokon som tam však odučila len jeden semester. Na Úrade vlády práve vznikali odbory pre národnostné menšiny, bolo dôležité nájsť ľudí, ktorí by ich viedli. Ja som sa tam síce neprihlásila, ale tí, ktorí ma poznali, poslali môj životopis. Vtedajší podpredseda vlády ma pozval na rozhovor - a tak som sa onedlho sťahovala do Bratislavy.

rozhovor1.jpg

Klasickú rómsku osadu ste vraj prvýkrát videli v osemdesiatom deviatom roku. Ako to na vás ako dievča zo vzdelanej rodiny zapôsobilo?

Obaja moji rodičia žili v mestách, otec pochádza z Košíc a mama z Prešova, takže o tom, ako žijú Rómovia na vidieku, som naozaj dlho nič nevedela. Každý, kto to vidí prvý raz na vlastné oči, tak si zrejme položí otázku, či je vôbec možné v takých podmienkach žiť. Nemala som z toho dobrý pocit, ale zároveň som vedela, že s tým treba niečo robiť. Odmalička som v sebe mala silnú potrebu pomáhať iným, preto som aj pôvodne chcela pracovať na psychiatrii. Ale kým som našla reálny spôsob ako pracovať s rómskou témou, musela som sa s ňou najprv zžiť, veľa si naštudovať, rozprávať sa s ľuďmi o ich problémoch a potrebách.

Aké boli pre vás tieto stretnutia?

Vždy som sa pozerala na všetkých ľudí ako rovnocenných. Obyvatelia rómskych osád sú ľudia ako tí ostatní, len žijú v odlišných podmienkach. Často sú segregovaní, separovaní od ostatného sveta, a tak u nich vládnu trochu iné pravidlá, ale ich potreby sa v ničom nelíšia od našich. Možno sú len o niečo skromnejší. Keď ich lepšie spoznáte, zistíte, že sú veľmi otvorení, srdeční a úprimní, zrejme aj preto, že neovládajú hry, ktoré bežne hrá ostatná spoločnosť. Život v rómskych osadách je ťažký, ale zároveň aj v mnohom jednoduchší a priezračnejší ako ten náš.

Ale aj plný chudoby, sociálnych problémov a kriminality...

Sú, samozrejme, osady, ktoré sú na tom veľmi zle a aj ľudia, ktorí v nich žijú, sú zlí. Je s nimi ťažké vychádzať, lebo nie sú ochotní prijať iné normy, ani sa o ne nezaujímajú. Ale vo väčšine osád žijú úplne normálne rodiny, ktoré chcú žiť bežný život, len na to nemajú podmienky. Nájdete tam matky, ktoré majú množstvo detí, ale dokážu sa o ne dobre postarať a keď k nim prídete domov, zistíte, že tam majú čisto a útulne. Záleží im na tom, aby sa ich deti mali lepšie, aby mali vzdelanie a mohli sa niekam posunúť. Na druhej strane však nájdete aj rodiny, ktoré sú vyslovene kriminálne. A hoci sú v menšine, mnohí ľudia posudzujú Rómov práve podľa nich. To je obrovský problém pri riešení tejto problematiky. Často počúvam, že Rómovia kradnú, že ich deti sa v škole neučia, že im bolo niečo ponúknuté a oni to nevyužili. Viem, že je to pravda, ale zároveň mám na pamäti tých, ktorí chcú urobiť niečo pozitívne so svojím životom, ale nemôžu. Vždy sa snažím ľuďom vysvetliť, že by nemali na základe svojej negatívnej skúsenosti posudzovať všetkých Rómov.

rozhovor2.jpg

Ako sa vyrovnávate s tým, keď sa stretnete s nepochopením?

Keď som nastúpila na Úrad vlády ako splnomocnenkyňa, tak mi jeden pán povedal - dobre, že ste žena, lebo rómska otázka je taká ťažká téma, že v nej nemôžete očakávať úspechy. A ženy sa vedia skôr zmieriť s porážkou ako muži. V praxi to vyzerá asi tak, že keď urobíte päť krokov dopredu, zrazu sa stane niečo, čo vás vráti o desať krokov dozadu. Málokedy som však bola frustrovaná, lebo som si nedávala privysoké ciele. Dôležité je vedieť, čo je reálne dosiahnuť. Aby boli všetci Rómovia vzdelaní a zamestnaní? Tak to by sa podarilo asi ťažko, keďže to tak nie je ani vo väčšinovej spoločnosti. Ale dokázať, aby mali všetci základné životné podmienky, pitnú vodu a lepšie bývanie, je možné. Dokonca za posledných dvadsaťpäť rokov sme na to aj mali peniaze. Keby sa postupovalo systematicky a každá vláda by nemenila zabehnuté postupy, ale veci by sa doťahovali do konca, tak by sme už mali reálne výsledky.

Aké sú podľa vás ženy, ktoré žijú v rómskych osadách?

Vo všeobecnosti sa hovorí, že rómska žena je v rodine podriadená mužovi. V skutočnosti však práve ona vedie rodinu, nesie väčšiu mieru zodpovednosti za výchovu detí a vedenie domácnosti. Rómske ženy sú veľmi verné partnerky, milujú a uznávajú svojich mužov, nech by boli akíkoľvek. Len máloktoré z nich sa túžia emancipovať a niečo viac znamenať. Ale možno je to tak lepšie pre súdržnosť rodiny.

Čím to je, že toľko rómskych žien má rozšírený šiesty zmysel?

Myslím si, že ich schopnosti sa vyvíjali v súlade s tým, ako sa učili zvládať bežné životné situácie. Aby v nich obstáli, potrebovali kus intuície a psychológie. Keď si s vami sadne rómska kartárka ku stolu, veľmi rýchlo vás má prečítanú. Vie odhadnúť vaše slabosti a trápenia, lebo sa výborne vyzná v ľuďoch a vie pracovať s emóciami. Aj ja som napríklad v kontakte s vládnymi úradníkmi využívala rôzne emotívne prirovnania alebo sugescie, aby som im tému, o ktorej nič nevedeli, lepšie priblížila. Povedala som im - zatvorte oči a predstavte si, že ste sa narodili v rómskej osade a ste rómskym dieťaťom. Čo by ste mohli chcieť? Alebo - predstavte si, že ste splnomocnencom vlády, aké prvé tri kroky by ste urobili? Ide o to, že ľudia sa vždy viac angažujú vo veciach, ktoré sa ich citovo dotknú. Keby som stavala len na racionálnych argumentoch, zrejme by som neuspela. Rómovia žijú emóciami. Preto napríklad viacerí tak veľmi inklinujú k hudbe.

Takže vaša práca je plná emócií?

Pamätám sa na obete povodní z Jarovníc v deväťdesiatom ôsmom. Rómovia, ktorí tam vtedy zomreli, ležali v lacných truhlách a pozostalí ich otvárali. Boli totiž analfabelti a nevedeli si prečítať nápisy, na ktorých stálo, kto kde leží. Všade bolo plno plaču a zúfalstva. Aby ste zvládli takú situáciu, musíte veriť a milovať to, čo robíte, inak by vám chýbala energia.

rozhovor3.jpg

Akú úlohu zohráva vo vašom živote láska?

Ja som celý život zaľúbená. A nejde len o lásku k partnerovi, ale aj o lásku k ostatným ľuďom, k práci, ktorú robím, a o lásku k životu. To všetko mi dáva silu. Pre mňa sú Rómovia krásny národ. Bez toho, aby ste si týchto ľudí zamilovali, im nemôžete pomôcť. Oni totiž hneď vycítia, či si ich vážite a či to s nimi skutočne myslíte dobre. Myslím si, že práve toto je obrovský problém na Slovensku. Ešte stále u nás existuje niečo ako emocionálny múr voči Rómom. Nemôžeme im predsa hovoriť – prispôsobte sa nám a na druhej strane postaviť medzi nás a nich bariéru.

Ste členkou viacerých medzinárodných organizácií, veľa cestujete. Žijú Rómovia v zahraničí inak ako u nás?

Stretla som sa s kočovnými rodinami v Španielsku, Taliansku, s vešticami v malých obchodíkoch v New Yorku, v každej krajine žijú Rómovia podľa toho, aký je jej charakter, ale súdržnosť medzi nimi je po celom svete. Určite aj preto, že nás spája spoločný jazyk.

Doma ste sa rozprávali ako dieťa po rómsky?

Rómsky jazyk ma učila iba babička, rodičia hovorili po slovensky a maďarsky. Bola to veľmi jemná, ale zároveň silná žena. Dokázala držať rodinu pokope celý život, kým bola na tomto svete. Moja mama čiastočne tú silu po nej zdedila. Vychovávala nás prísne, ale s láskou, nikdy sme napríklad nesmeli klamať. Keď mala podozrenie, že nehovorím pravdu, priložila si ucho k môjmu chrbtu a hneď to zistila.

Momentálne ste riaditeľkou Rómskeho inštitútu. Vo vašom pracovnom tíme však nie sú len samí Rómovia. Je rozdiel medzi vašimi slovenskými a rómskymi kolegami?

Podľa mňa nie. Kto sa zaoberá touto témou dlhšie ako tri mesiace, stáva sa automaticky Rómom.

rozhovor4.jpg

Klára Orgovánová (57) vyštudovala psychológiu a v rokoch 1983 -1990 pôsobila ako atestovaná klinická psychologička v psychiatrickej liečebni v Prešove. V roku 1991 založila Nadáciu pre rómske dieťa a v roku 1995 Nadáciu InfoROMA. Pôsobila na Úrade vlády SR v sekcii pre národnosti a ľudské práva ako poradkyňa pre národnosti a ako programová riaditeľka Nadácie otvorenej spoločnosti v Bratislave. V roku 2001 sa stala splnomocnenkyňou vlády SR pre rómske komunity. Bola členkou Medzinárodného výboru pre práva menšín v Londýne, pôsobí v Rómskom poradnom výbore pri organizácii Projekt etnických vzťahov v Princetone a ako konzultantka pre viaceré medzinárodné organizácie. Je riaditeľkou mimovládnej neziskovej organizácie Rómsky inštitút.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  2. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  3. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  4. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  5. Investment Advisory Guide for Slovakia
  6. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross!
  7. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka
  8. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019
  9. Máte pri čítaní „krátke ruky“? Vitajte vo svete štyridsiatnikov
  10. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali
  1. Vaše umenie bude hýbať Tatrami. Zapojte sa do súťaže ZSSK
  2. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  3. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  4. Recenze youtubera JeezyJ: jak dopadla autokamera Mio MiVue 785 ?
  5. Burza pracovných príležitostí opäť na Stavebnej fakulte STU
  6. Počet ochorení na rakovinu stále stúpa. Nepodceňujte prevenciu
  7. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  8. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  9. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou
  10. Slávnostná inaugurácia rektora a dekanov fakúlt EU v Bratislave
  1. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov 24 946
  2. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 20 899
  3. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci 20 406
  4. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky 17 432
  5. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 15 915
  6. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 12 492
  7. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou 6 881
  8. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 4 933
  9. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019 4 924
  10. Máte pri čítaní „krátke ruky“? Vitajte vo svete štyridsiatnikov 4 635

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.

Neprehliadnite tiež

Kiska podporil kampaň proti predsudkom pri zamestnávaní Rómov

Predsudky voči zamestnávaniu Rómov sú podľa prezidenta strašné.

Prezident Andrej Kiska.

Kiska prevzal Európsku cenu za ľudské práva Sintov a Rómov

Prezident Kiska šek na 15-tisíc eur, ktorý dostal s cenou, odovzdal združeniu Cesta von.

Prezident SR Andrej Kiska si prevzal Európsku cenu za ľudské práva Sintov a Rómov počas slávnostnej ceremónie v Dome Európskej histórie v Bruseli.

Pomocné profesie prispejú k pozitívnej zmene životných podmienok Rómov

Správu o podpore pomocných profesií vláda na poslednej schôdzi vzala na vedomie.

Rómovia pracujú na výkopových prácach pre rodinné domy nižšieho štandardu.

Bola to obludná vražda. Nezabúdajú

Na sklonku vojny v Dubnici povraždili chorých Rómov.

Symbolický kríž na mieste tragédie je zhotovený z projektilov delostreleckých nábojov.

Jourová navštívila Rómov, z vlády na stretnutie neprišiel nikto

Prezident Andrej Kiska tvrdí, že na riešenie problémov vylúčených rómskych komunít čerpáme málo eurofondov.

Európska komisárka pre spravodlivosť ochranu spotrebiteľov a otázky pohlaví Věra Jourová na stretnutí s prezidentom Andrejom Kiskom.