Klára Orgovánová: Celý život som zaľúbená

Neúnavne vynakladá energiu na riešenie problémov, ktoré mnohí považujú za neriešiteľné. Súvisia s rómskou otázkou na Slovensku.

(Zdroj: Ester Erdelyi)

Pôvodne ste vyštudovali klinickú psychológiu, dokonca ste pracovali na psychiatrii. Čo vás doviedlo k rómskej problematike?

Bolo to pre mňa veľké rozhodnutie, ktoré som dlhšie zvažovala, radila sa o ňom s viacerými ľuďmi. Po osemdesiatom deviatom roku boli viacerí presvedčení, že konečne prišiel ten správny čas pozrieť sa na rómsku otázku z iného uhla, začali vznikať viaceré iniciatívy na túto tému. Na vysokej škole v Nitre vznikla katedra rómskej kultúry, kde hľadali pedagógov, vzdelaných Rómov, ktorí by tam mohli prednášať. Jednou z oslovených som bola aj ja. Napokon som tam však odučila len jeden semester. Na Úrade vlády práve vznikali odbory pre národnostné menšiny, bolo dôležité nájsť ľudí, ktorí by ich viedli. Ja som sa tam síce neprihlásila, ale tí, ktorí ma poznali, poslali môj životopis. Vtedajší podpredseda vlády ma pozval na rozhovor - a tak som sa onedlho sťahovala do Bratislavy.

rozhovor1.jpg

Klasickú rómsku osadu ste vraj prvýkrát videli v osemdesiatom deviatom roku. Ako to na vás ako dievča zo vzdelanej rodiny zapôsobilo?

Obaja moji rodičia žili v mestách, otec pochádza z Košíc a mama z Prešova, takže o tom, ako žijú Rómovia na vidieku, som naozaj dlho nič nevedela. Každý, kto to vidí prvý raz na vlastné oči, tak si zrejme položí otázku, či je vôbec možné v takých podmienkach žiť. Nemala som z toho dobrý pocit, ale zároveň som vedela, že s tým treba niečo robiť. Odmalička som v sebe mala silnú potrebu pomáhať iným, preto som aj pôvodne chcela pracovať na psychiatrii. Ale kým som našla reálny spôsob ako pracovať s rómskou témou, musela som sa s ňou najprv zžiť, veľa si naštudovať, rozprávať sa s ľuďmi o ich problémoch a potrebách.

Aké boli pre vás tieto stretnutia?

Vždy som sa pozerala na všetkých ľudí ako rovnocenných. Obyvatelia rómskych osád sú ľudia ako tí ostatní, len žijú v odlišných podmienkach. Často sú segregovaní, separovaní od ostatného sveta, a tak u nich vládnu trochu iné pravidlá, ale ich potreby sa v ničom nelíšia od našich. Možno sú len o niečo skromnejší. Keď ich lepšie spoznáte, zistíte, že sú veľmi otvorení, srdeční a úprimní, zrejme aj preto, že neovládajú hry, ktoré bežne hrá ostatná spoločnosť. Život v rómskych osadách je ťažký, ale zároveň aj v mnohom jednoduchší a priezračnejší ako ten náš.

Ale aj plný chudoby, sociálnych problémov a kriminality...

Sú, samozrejme, osady, ktoré sú na tom veľmi zle a aj ľudia, ktorí v nich žijú, sú zlí. Je s nimi ťažké vychádzať, lebo nie sú ochotní prijať iné normy, ani sa o ne nezaujímajú. Ale vo väčšine osád žijú úplne normálne rodiny, ktoré chcú žiť bežný život, len na to nemajú podmienky. Nájdete tam matky, ktoré majú množstvo detí, ale dokážu sa o ne dobre postarať a keď k nim prídete domov, zistíte, že tam majú čisto a útulne. Záleží im na tom, aby sa ich deti mali lepšie, aby mali vzdelanie a mohli sa niekam posunúť. Na druhej strane však nájdete aj rodiny, ktoré sú vyslovene kriminálne. A hoci sú v menšine, mnohí ľudia posudzujú Rómov práve podľa nich. To je obrovský problém pri riešení tejto problematiky. Často počúvam, že Rómovia kradnú, že ich deti sa v škole neučia, že im bolo niečo ponúknuté a oni to nevyužili. Viem, že je to pravda, ale zároveň mám na pamäti tých, ktorí chcú urobiť niečo pozitívne so svojím životom, ale nemôžu. Vždy sa snažím ľuďom vysvetliť, že by nemali na základe svojej negatívnej skúsenosti posudzovať všetkých Rómov.

rozhovor2.jpg

Ako sa vyrovnávate s tým, keď sa stretnete s nepochopením?

Keď som nastúpila na Úrad vlády ako splnomocnenkyňa, tak mi jeden pán povedal - dobre, že ste žena, lebo rómska otázka je taká ťažká téma, že v nej nemôžete očakávať úspechy. A ženy sa vedia skôr zmieriť s porážkou ako muži. V praxi to vyzerá asi tak, že keď urobíte päť krokov dopredu, zrazu sa stane niečo, čo vás vráti o desať krokov dozadu. Málokedy som však bola frustrovaná, lebo som si nedávala privysoké ciele. Dôležité je vedieť, čo je reálne dosiahnuť. Aby boli všetci Rómovia vzdelaní a zamestnaní? Tak to by sa podarilo asi ťažko, keďže to tak nie je ani vo väčšinovej spoločnosti. Ale dokázať, aby mali všetci základné životné podmienky, pitnú vodu a lepšie bývanie, je možné. Dokonca za posledných dvadsaťpäť rokov sme na to aj mali peniaze. Keby sa postupovalo systematicky a každá vláda by nemenila zabehnuté postupy, ale veci by sa doťahovali do konca, tak by sme už mali reálne výsledky.

Aké sú podľa vás ženy, ktoré žijú v rómskych osadách?

Vo všeobecnosti sa hovorí, že rómska žena je v rodine podriadená mužovi. V skutočnosti však práve ona vedie rodinu, nesie väčšiu mieru zodpovednosti za výchovu detí a vedenie domácnosti. Rómske ženy sú veľmi verné partnerky, milujú a uznávajú svojich mužov, nech by boli akíkoľvek. Len máloktoré z nich sa túžia emancipovať a niečo viac znamenať. Ale možno je to tak lepšie pre súdržnosť rodiny.

Čím to je, že toľko rómskych žien má rozšírený šiesty zmysel?

Myslím si, že ich schopnosti sa vyvíjali v súlade s tým, ako sa učili zvládať bežné životné situácie. Aby v nich obstáli, potrebovali kus intuície a psychológie. Keď si s vami sadne rómska kartárka ku stolu, veľmi rýchlo vás má prečítanú. Vie odhadnúť vaše slabosti a trápenia, lebo sa výborne vyzná v ľuďoch a vie pracovať s emóciami. Aj ja som napríklad v kontakte s vládnymi úradníkmi využívala rôzne emotívne prirovnania alebo sugescie, aby som im tému, o ktorej nič nevedeli, lepšie priblížila. Povedala som im - zatvorte oči a predstavte si, že ste sa narodili v rómskej osade a ste rómskym dieťaťom. Čo by ste mohli chcieť? Alebo - predstavte si, že ste splnomocnencom vlády, aké prvé tri kroky by ste urobili? Ide o to, že ľudia sa vždy viac angažujú vo veciach, ktoré sa ich citovo dotknú. Keby som stavala len na racionálnych argumentoch, zrejme by som neuspela. Rómovia žijú emóciami. Preto napríklad viacerí tak veľmi inklinujú k hudbe.

Takže vaša práca je plná emócií?

Pamätám sa na obete povodní z Jarovníc v deväťdesiatom ôsmom. Rómovia, ktorí tam vtedy zomreli, ležali v lacných truhlách a pozostalí ich otvárali. Boli totiž analfabelti a nevedeli si prečítať nápisy, na ktorých stálo, kto kde leží. Všade bolo plno plaču a zúfalstva. Aby ste zvládli takú situáciu, musíte veriť a milovať to, čo robíte, inak by vám chýbala energia.

rozhovor3.jpg

Akú úlohu zohráva vo vašom živote láska?

Ja som celý život zaľúbená. A nejde len o lásku k partnerovi, ale aj o lásku k ostatným ľuďom, k práci, ktorú robím, a o lásku k životu. To všetko mi dáva silu. Pre mňa sú Rómovia krásny národ. Bez toho, aby ste si týchto ľudí zamilovali, im nemôžete pomôcť. Oni totiž hneď vycítia, či si ich vážite a či to s nimi skutočne myslíte dobre. Myslím si, že práve toto je obrovský problém na Slovensku. Ešte stále u nás existuje niečo ako emocionálny múr voči Rómom. Nemôžeme im predsa hovoriť – prispôsobte sa nám a na druhej strane postaviť medzi nás a nich bariéru.

Ste členkou viacerých medzinárodných organizácií, veľa cestujete. Žijú Rómovia v zahraničí inak ako u nás?

Stretla som sa s kočovnými rodinami v Španielsku, Taliansku, s vešticami v malých obchodíkoch v New Yorku, v každej krajine žijú Rómovia podľa toho, aký je jej charakter, ale súdržnosť medzi nimi je po celom svete. Určite aj preto, že nás spája spoločný jazyk.

Doma ste sa rozprávali ako dieťa po rómsky?

Rómsky jazyk ma učila iba babička, rodičia hovorili po slovensky a maďarsky. Bola to veľmi jemná, ale zároveň silná žena. Dokázala držať rodinu pokope celý život, kým bola na tomto svete. Moja mama čiastočne tú silu po nej zdedila. Vychovávala nás prísne, ale s láskou, nikdy sme napríklad nesmeli klamať. Keď mala podozrenie, že nehovorím pravdu, priložila si ucho k môjmu chrbtu a hneď to zistila.

Momentálne ste riaditeľkou Rómskeho inštitútu. Vo vašom pracovnom tíme však nie sú len samí Rómovia. Je rozdiel medzi vašimi slovenskými a rómskymi kolegami?

Podľa mňa nie. Kto sa zaoberá touto témou dlhšie ako tri mesiace, stáva sa automaticky Rómom.

rozhovor4.jpg

Klára Orgovánová (57) vyštudovala psychológiu a v rokoch 1983 -1990 pôsobila ako atestovaná klinická psychologička v psychiatrickej liečebni v Prešove. V roku 1991 založila Nadáciu pre rómske dieťa a v roku 1995 Nadáciu InfoROMA. Pôsobila na Úrade vlády SR v sekcii pre národnosti a ľudské práva ako poradkyňa pre národnosti a ako programová riaditeľka Nadácie otvorenej spoločnosti v Bratislave. V roku 2001 sa stala splnomocnenkyňou vlády SR pre rómske komunity. Bola členkou Medzinárodného výboru pre práva menšín v Londýne, pôsobí v Rómskom poradnom výbore pri organizácii Projekt etnických vzťahov v Princetone a ako konzultantka pre viaceré medzinárodné organizácie. Je riaditeľkou mimovládnej neziskovej organizácie Rómsky inštitút.

Najčítanejšie na SME Rómovia


          Inzercia - Tlačové správy


          1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
          2. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
          3. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
          4. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
          5. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
          6. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
          7. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
          8. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
          9. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
          10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
          1. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
          2. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
          3. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
          4. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
          5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
          6. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
          7. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
          8. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
          9. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
          10. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
          1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 661
          2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 475
          3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 111
          4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 994
          5. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 2 506
          6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 564
          7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 553
          8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 467
          9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 450
          10. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach 1 020

          Hlavné správy zo Sme.sk

          Komentár Petra Schutza

          Gajdošovi sa pre Danka veriť nedá

          Žiaľ, nie sme v armáde, ale v Smer-SNS-Híd. Kde, všakáno, je kapitán veľkým pánom.

          EKONOMIKA

          Zákon na ochranu médií sa dá ľahko obísť

          Legislatíva zakazuje, aby majiteľ vlastnil printové aj elektronické médiá zároveň.

          DOMOV

          Oligarchovia majú novú príležitosť, Markíza má byť na predaj

          Hovorí sa aj o predaji denníka Nový čas.

          KOMENTÁRE

          Ako neprekročiť novinársky rubikon

          Tradičných vydavateľov nahrádzajú oligarchovia.

          Neprehliadnite tiež

          Prečo sú v Gemeri prázdne kostoly

          Fresky sa obnovujú, no čoskoro nebude pre koho slúžiť omše. Ak farnosti nezapoja svojich Rómov.

          Etnológ Mann: Kňazi sú schopní sotiť plačúcu Rómku do hrobu za manželom

          Rómovia sú veľmi pobožní, ale svoju vieru často praktizujú len u seba doma, tvrdí etnológ Arne Mann.

          Ministerstvo vnútra dá viac peňazí na občianske hliadky

          Najväčší záujem o zriadenie hliadok bol v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou.

          Bývalý úradník: Starostovia nevedia čerpať eurofondy, je to čisté zúfalstvo

          Rómske osady nevyrieši štát ani mimovládky, ale dobrý starosta, tvrdí bývalý zástupca riaditeľa úradu práce v Bardejove Viktor Guman.