Pohľad ako z čias afrického apartheidu skončil, žiakov začali spájať

Riaditeľ základnej školy v Šarišských Michaľanoch už spojil školský dvor aj obedy.

Do školy jazdia autobusom.(Zdroj: PRE SME – INGRID TIMKOVÁ)

Na ukončenie segregácie má škola termín do septembra. Väčšina žiakov sú Rómovia.

ŠARIŠSKÉ MICHAĽANY. Triedy s „čiernymi“ deťmi na prvom poschodí, „biele“ na prízemí, školský dvor rozdelený na „čierny“ a „biely“, v školskej jedálni chutné varené jedlo pre „bielych“, výlučne suchá strava pre „čiernych“ žiakov.

Obrázok ako z dokumentu o Juhoafrickej republike z čias apartheidu alebo Spojených štátov prvej polovice 20. storočia. Takto však fungovala Základná škola v Šarišských Michaľanoch.

Krajský súd v Prešove ju vlani historickým rozsudkom ako prvú na Slovensku odsúdil za segregáciu rómskych detí.

Hľadanie toho, čo spája

Kritika Česka
  • Rada Európy vo februári vyčítala segregáciu Rómov na školách v Česku,
  • rómske deti sú tam podľa komisára pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa často považované za mentálne postihnuté,
  • pripomenul, že rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva bolo Česko v roku 2007 za podobné praktiky odsúdené,
  • české úrady vyzval na prijatie okamžitých opatrení,
  • navrhol lepšie využívanie odborných asistentov .

„Musíme hľadať to, čo nás spája, a nie rozdeľuje,“ hovorí dnes riaditeľ školy Jaroslav Valaštiak.

Skúsený pedagóg s tridsaťročnou praxou od nástupu do školy vlani v auguste už stihol poprehadzovať triedy, deti spoločne užívajú školský dvor, do jedálne dokúpil k trinástim stolom ďalšie, aby sa mohli naobedovať všetci žiaci.

„Je najvyšší čas odštartovať proces, ktorý by deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia pomohol. Keď pomôžeme im, pomôžeme aj sebe.“

Takmer dve tretiny zo 425 žiakov základnej školy v Šarišských Michaľanoch tvoria rómske deti.

Väčšina denne dochádza z približne štyri kilometre vzdialenej osady v Ostrovanoch. Základnú školu tam zrušili ešte za bývalého režimu.

Z dvadsiatich štyroch tried sú v pätnástich výlučne deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Vytvorili ich pred niekoľkými rokmi. Osem je zmiešaných, jedna je čisto „biela“.

Škola musí podľa rozsudku od septembra tohto roku „povinne zabezpečiť prirodzené zaraďovanie detí do spoločných tried tak, aby nebol narušený pedagogický proces“.

Segregácia ničí vzťahy

Gary Orfield je profesorom na Kalifornskej univerzite v Los Angeles (UCLA). Žil v indiánskej rezervácii, venoval sa černošským školám na juhu a hispánskym na západe Spojených štátov. Na východe Slovenska sa zastavil na pozvanie americkej ambasády.

Tvrdí, že akákoľvek segregácia ničí spoločenské vzťahy. „Keď sa nedokážeme spájať, nezvratne sa dostaneme do štádia rozkladu civilizácie. Segregácia pramení zo strachu, nedôvery, predsudkov. Keď teda chcete zmeniť veci k lepšiemu, musíte sa ich zbaviť.“

Do Prešova ho pritiahli Vladimír Rafael a Igor André z občianskeho združenia eduRoma.

„Keď si pred týmto problémom budeme zakrývať oči a obchádzať ho mlčaním, skôr, či neskôr sa obráti proti všetkým,“ hovorí Rafael.

Návšteva Orfielda je súčasťou pilotného projektu inkluzívneho vzdelávania, s ktorým prišlo združenie eduRoma na pomoc riaditeľovi, učiteľom i žiakom školy v Šarišských Michaľanoch. Okrem miestnych sa na ňom podieľajú aj vysokoškolskí dobrovoľníci.

„Zmeny v americkej spoločnosti sa odohrávali nie zhora nadol, ale naopak,“ hovorí Rafael. Tvrdí, že sme tam, kde boli USA možno pred päťdesiatimi rokmi. „Ale niekde začať musíme.“

Rado Legdan študuje v 3. ročníku Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity odbor sociálna práca a charitatívna služba a je jedným zo siedmich dobrovoľníkov, ktorí v Michaľanoch budú s deťmi pracovať.

Hovorí, že Orfieldova prednáška mu dala možno viac ako tri roky štúdia. „Poznám veľa Rómov, ktorí chcú zmeniť svoj život, za ktorých som ochotný dať ruku do ohňa a ktorí sa kedykoľvek postavia za mňa. Zúfalo potrebujú pomoc.“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  2. Keď Slováci krotia morský vietor
  3. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  4. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  5. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  6. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000€
  7. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  8. Vizuálny smog je problém
  9. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  10. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou
  1. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  2. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Ochrana pred tropickou horúčavou
  5. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  6. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  7. Savills Investment Management kupuje Gdanski Business Center II
  8. Škôlka od srdca
  9. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000€
  10. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  1. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 16 037
  2. Vizuálny smog je problém 9 877
  3. Reportáž: Hranolky z McDonald’s sú zložené z 5 ingrediencií 7 363
  4. Objavte najvzácnejšiu hubu na svete. Rastie na Liptove 6 289
  5. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 4 386
  6. Spoznajte exotický Zanzibar od severu až po juh 3 913
  7. Prešovská Spinea tromfla Japoncov a spresnila roboty 3 597
  8. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 3 409
  9. Historickým vláčikom sa prichádza previezť stále viac turistov 3 133
  10. Dovolenka pri Mŕtvom mori a tipy na overené hotely 2 913

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTO

Vývojár palív v F1 pre SME: Niekedy vieme viac ako technici

Benoit Poulet už začína vyvíjať benzín na budúci rok.

EKONOMIKA

Mala Slávika aj Miss, teraz Forza končí. Aký bol jej príbeh?

Produkčný dom má finančné problémy.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Tajní mali o únose informovať, prezident o ničom nevie

Tajní si údajne splnili povinnosť. Akú?

Neprehliadnite tiež

Vlani sa realizovala väčšina plánovaných projektov na podporu Rómov

V roku 2017 sa na integráciu Rómov vyčlenilo 82 663 911,95 eur.

Rómsky holokaust má novú webstránku

Webová stránka mapuje prenasledovanie Rómov a Sintov.

Ravasz: O rómskom holokauste sa hovorí veľmi málo

Podľa Ábel Ravasza si treba pripomínať všetky obete nacistických vyhladzovacích táborov.

Nádej pre Lunik IX: Domy si začnú budovať na jar

Prihlásili sa prvé rodiny, stavať budú za svoje peniaze.