Pohľad ako z čias afrického apartheidu skončil, žiakov začali spájať

Riaditeľ základnej školy v Šarišských Michaľanoch už spojil školský dvor aj obedy.

Do školy jazdia autobusom.(Zdroj: PRE SME – INGRID TIMKOVÁ)

Na ukončenie segregácie má škola termín do septembra. Väčšina žiakov sú Rómovia.

ŠARIŠSKÉ MICHAĽANY. Triedy s „čiernymi“ deťmi na prvom poschodí, „biele“ na prízemí, školský dvor rozdelený na „čierny“ a „biely“, v školskej jedálni chutné varené jedlo pre „bielych“, výlučne suchá strava pre „čiernych“ žiakov.

Obrázok ako z dokumentu o Juhoafrickej republike z čias apartheidu alebo Spojených štátov prvej polovice 20. storočia. Takto však fungovala Základná škola v Šarišských Michaľanoch.

Krajský súd v Prešove ju vlani historickým rozsudkom ako prvú na Slovensku odsúdil za segregáciu rómskych detí.

Hľadanie toho, čo spája

Kritika Česka
  • Rada Európy vo februári vyčítala segregáciu Rómov na školách v Česku,
  • rómske deti sú tam podľa komisára pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa často považované za mentálne postihnuté,
  • pripomenul, že rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva bolo Česko v roku 2007 za podobné praktiky odsúdené,
  • české úrady vyzval na prijatie okamžitých opatrení,
  • navrhol lepšie využívanie odborných asistentov .

„Musíme hľadať to, čo nás spája, a nie rozdeľuje,“ hovorí dnes riaditeľ školy Jaroslav Valaštiak.

Skúsený pedagóg s tridsaťročnou praxou od nástupu do školy vlani v auguste už stihol poprehadzovať triedy, deti spoločne užívajú školský dvor, do jedálne dokúpil k trinástim stolom ďalšie, aby sa mohli naobedovať všetci žiaci.

„Je najvyšší čas odštartovať proces, ktorý by deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia pomohol. Keď pomôžeme im, pomôžeme aj sebe.“

Takmer dve tretiny zo 425 žiakov základnej školy v Šarišských Michaľanoch tvoria rómske deti.

Väčšina denne dochádza z približne štyri kilometre vzdialenej osady v Ostrovanoch. Základnú školu tam zrušili ešte za bývalého režimu.

Z dvadsiatich štyroch tried sú v pätnástich výlučne deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Vytvorili ich pred niekoľkými rokmi. Osem je zmiešaných, jedna je čisto „biela“.

Škola musí podľa rozsudku od septembra tohto roku „povinne zabezpečiť prirodzené zaraďovanie detí do spoločných tried tak, aby nebol narušený pedagogický proces“.

Segregácia ničí vzťahy

Gary Orfield je profesorom na Kalifornskej univerzite v Los Angeles (UCLA). Žil v indiánskej rezervácii, venoval sa černošským školám na juhu a hispánskym na západe Spojených štátov. Na východe Slovenska sa zastavil na pozvanie americkej ambasády.

Tvrdí, že akákoľvek segregácia ničí spoločenské vzťahy. „Keď sa nedokážeme spájať, nezvratne sa dostaneme do štádia rozkladu civilizácie. Segregácia pramení zo strachu, nedôvery, predsudkov. Keď teda chcete zmeniť veci k lepšiemu, musíte sa ich zbaviť.“

Do Prešova ho pritiahli Vladimír Rafael a Igor André z občianskeho združenia eduRoma.

„Keď si pred týmto problémom budeme zakrývať oči a obchádzať ho mlčaním, skôr, či neskôr sa obráti proti všetkým,“ hovorí Rafael.

Návšteva Orfielda je súčasťou pilotného projektu inkluzívneho vzdelávania, s ktorým prišlo združenie eduRoma na pomoc riaditeľovi, učiteľom i žiakom školy v Šarišských Michaľanoch. Okrem miestnych sa na ňom podieľajú aj vysokoškolskí dobrovoľníci.

„Zmeny v americkej spoločnosti sa odohrávali nie zhora nadol, ale naopak,“ hovorí Rafael. Tvrdí, že sme tam, kde boli USA možno pred päťdesiatimi rokmi. „Ale niekde začať musíme.“

Rado Legdan študuje v 3. ročníku Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity odbor sociálna práca a charitatívna služba a je jedným zo siedmich dobrovoľníkov, ktorí v Michaľanoch budú s deťmi pracovať.

Hovorí, že Orfieldova prednáška mu dala možno viac ako tri roky štúdia. „Poznám veľa Rómov, ktorí chcú zmeniť svoj život, za ktorých som ochotný dať ruku do ohňa a ktorí sa kedykoľvek postavia za mňa. Zúfalo potrebujú pomoc.“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  2. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  3. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  4. Dva rekordy na druhý pokus
  5. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  6. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  7. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  8. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  9. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  10. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  1. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  2. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  3. Company´s autumn in the High Tatras
  4. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  5. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  6. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  7. Dva rekordy na druhý pokus
  8. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  9. Objednali ste sa už u zubára? Preventívne ...
  10. Virtuálne sídlo v Bratislave
  1. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 19 786
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 18 478
  3. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 977
  4. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 995
  5. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 767
  6. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 462
  7. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 626
  8. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 527
  9. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 6 976
  10. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 5 915

Hlavné správy zo Sme.sk

Stĺpček Beaty Balogovej

Aktivity bývalých siskárov nie sú variáciou slobody slova

Tóth ukázal, aký mizerný je "analytik".

DOMOV

Návrat do čias mečiarizmu. Reakcie redakcií na sledovanie novinárov

Reagujú Aktuality.sk i týždenník .týždeň.

Neprehliadnite tiež

Národnostné menšiny majú prístup k niektorým zákonom vo svojom jazyku

Ministerstvo chce opatrením zvýšiť komfort národnostných menšín.

Autorská strana Evy Borušovičovej

Aj Rómovia v osadách si želajú pre svoje deti lepšiu budúcnosť

Sme takí silní, ako dokážeme pomáhať najslabším.

Generálny tajomník Rady Európy navštívil Rómov v Spišskom Hrhove

Obec na Spiši je známa úspešnými projektmi integrácie Rómov.

Dnes píše Ondrej Prostredník

Sú cirkvi expertom na inklúziu Rómov?

Štátna dotácia cirkvám má byť viazaná na projekty pastoračnej práce v rómskych komunitách.

Desegregácia vzdelávacieho systému dostala konkrétne pravidlá

Ombudsmanka a splnomocnenec vlády pre rómske komunity spojili sily s inšpektorátom a psychológmi.