KECEROVCE. Desiatky ľudí sa tlačia pri zadnom vchode pošty, peniaze sa vydávajú iba cez zamrežované okno. Ak by sa dav nahrnul do vestibulu, ochromil by poštu na niekoľko hodín.
Dávky sú základným príjmom pre takmer celé Kecerovce. „Zamestnanosť je takmer na nulovom bode,“ vraví starosta Miroslav Galas-Zaufal. Bez práce je tam podľa úradu práce 825 ľudí.
Prichádzajú za prácou
V Kecerovciach sú zamestnaní väčšinou ľudia, ktorí dochádzajú z iných dedín alebo Košíc. Patrí k nim vedúci pošty, mäsiar, predavačky v potravinách, zamestnanec komunitného centra. Mnoho učiteľov kecerovskej školy dochádza tiež z Košíc, niektorí dokonca z Prešova. Dôvod je jednoduchý – v meste nebola práca.
Mladá učiteľka Erika po štúdiu pedagogiky na Prešovskej univerzite pracovala v materskej škole v Snine, neskôr zaskakovala v Košiciach. Dochádzať za obživou do Keceroviec jej vyhovuje.
„Manžel má v meste dobrú prácu, tak sme sa rozhodli ostať v Košiciach. Ďalej na východ by sme už nešli a Bratislava sa neoplatí.“ Problémom Keceroviec je aj infraštruktúra. Od zničených ciest až po zlé spoje.
Z Košíc do Keceroviec ide posledný autobus o pol deviatej večer. Kto by chcel pracovať na popoludňajšej zmene v meste, bez auta sa domov nedostane. Pri cestách autobusom zase treba počítať s nedostatkom miesta na sedenie i státie alebo s opitými spolucestujúcimi.
V krčme robia takmer zadarmo
Prácu nemajú v dedine ani mladí. Syn krčmára Dávid a jeho bratanec Maťo si nevedia nájsť uplatnenie, preto takmer zadarmo pomáhajú v pohostinstve.
Mnoho Rómov z Keceroviec priznáva, že mali problém zamestnať sa, lebo nie sú „bieli“. Jedným z nich je aj tamojší líder skautov Marián Gábor, známy pod prezývkou Bandy. Keď sa jeho brat uchádzal o prácu a v telefóne priznal pôvod, odmietli ho. Bandy ho zatajil a pozvali ho na pohovor.
Na druhej strane miestni podnikatelia tvrdia, že si k nim už chodia pýtať len potvrdenia pre úrady práce. „Prakticky si nehľadajú prácu, ide im iba o pečiatku na lístok,“ opísal situáciu v dedine Alojz Konkoľovský, majiteľ najväčšej firmy v obci.
Práca bez papierov
Rómovia aj bieli z Keceroviec si hľadajú prácu najmä načierno. Ako vravia, legálne sa im pracovať neoplatí pre minimálny rozdiel medzi platom a výškou dávky. Niektorí sú na podpore a pritom chodia na fušky do Košíc, na Západ a do Česka. Rozprávať o tom veľmi nechcú, boja sa o dávky.
Príbehy robotníkov z Keceroviec sa podobajú, niektorým nevyplatia peniaze vôbec, iným iba časť, ďalší zasemusia odrobiť viac, ako bolo dohodnuté.
Ministerstvo práce v súčasnosti predkladá návrh zákona o boji proti ilegálnej práci. Pokuty pre zamestnávateľa majú byť až 200-tisíc eur a 330 eur pre ľudí, ktorí robia načierno. Miestni neveria, že zákon niečo zmení.
