KECEROVCE. Čakáreň pred ambulanciou obvodnej lekárky pre dospelých Márie Líškovej je skoro prázdna.
Rómsky chlapec prišiel po recept pre ťažko chorú mamu, mladú ženu trápi kašeľ, zavalitý chlap sa sťažuje na bolesti brucha.
„Týždeň, keď sú sociálne dávky, sme takmer bez práce,“ vysvetľuje s úsmevom skúsená lekárka.
V Kecerovciach pracuje dvadsať rokov, svojich pacientov má detailne zmapovaných. „Teraz majú iné problémy – celé rodiny chodia na nákupy do Košíc, chudobnejší nakupujú v tunajších obchodoch, užívajú si život.“
Do jej obvodu patrí osem okolitých obcí, eviduje okolo 2500 pacientov, z toho 75 percent Rómov.
Každý rok sa kartotéka rozrastá o sto až stodesať nových mien, okrem novonarodených pribúdajú prisťahovalci z košického Lunika IX, ktorí sa zo zbúraných panelákov sťahujú do obce s najväčšou rómskou komunitou v okrese Košice - okolie.
Umierajú výrazne mladší
Zdravie Rómov v Kecerovciach a okolitých dedinách je katastrofálne. Umierajú o osem až desať rokov skôr ako majorita. Pred piatimi rokmi sa dožívali ešte menej, rozdiel bol pätnásť až dvadsať rokov.
„Aj keď sa veková hranica úmrtí Rómov mierne zvyšuje a rozdiely v porovnaní s nerómskou populáciou sa pomaly stierajú, alarmujúca je príčina smrti. Ešte pred pár rokmi kosili obyvateľov osád infarkty, teraz je to rakovina,“ hovorí Líšková.
Doktorka si vedie vlastnú štatistiku. Do polovice mája zomrelo v obvode Keceroviec osemnásť ľudí, polovica z nich na zhubné nádorové ochorenia.
Rakovina donedávna postihovala prevažne mužov, teraz eviduje mladé ženy s nádormi na pľúcach či hrtane.
„Deti začínajú fajčiť už počas tehotenstva, ako plod v bruchu svojich mamičiek. Tie jednoducho nie sú ochotné vzdať sa zlozvykov.“
Po dôkazy netreba chodiť ďaleko. V krčme U Šimona sedí mladá žena, či skôr dievča. Jednou rukou pridržiava k prsníku dievčatko, v druhej drží zapálenú cigaretu, vášnivo si poťahuje.
Na otázku, či to malej neškodí, s úsmevom prehodí: „Ona je na to zvyknutá.“
Žijeme len raz
Donedávna umierali v dedine na infarkt aj mladé ženy, čo je u Nerómov rarita. A hoci počet úmrtí na zlyhanie srdca klesá, neznamená to, že kardiovaskulárne ochorenia v rómskej komunite sú na ústupe.
„Úmrtnosť na infarkty rapídne klesla po otvorení Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Košiciach v marci 2010. Vďaka špičkovej starostlivosti a včasným zákrokom viac pacientov prežije, priamo úmerne však stúpa počet invalidov,“ vraví Líšková.
K srdcovocievnym ochoreniam treba prirátať poruchy metabolizmu, obezitu, cukrovku.
Štyridsaťosemročný pacient po dvoch infarktoch sedí v krčme U Milky. Priznáva, že po operácii chvíľu žil striedmym životom. Uvedomoval si, že dvakrát ušiel v poslednej chvíli takmer istej smrti.
Po krátkom čase sa však vrátil k starým návykom – fajčeniu, alkoholu, nezdravej strave: „Máme len jeden život, ta ňe? Aj tak raz šicke mušime umrec.“
Ide to aj bez bôčika?
Doktorka Líšková vidí príčiny chorobnosti a predčasnej úmrtnosti Rómov v zlom sociálno-ekonomickom prostredí, spôsobe života, dedičných zvykoch, stravovacích návykoch, nedostatočnej prevencii a osvete.
„V poslednom čase častejšie ako v minulosti chodia na vyšetrenie hladiny cholesterolu v krvi. Je to pre nich strašiak. Ale to je všetko,“ konštatuje lekárka.
„Generácie žijú v presvedčení, že tučný Róm je zdravý Róm. A platí to aj o ženách. Plná postava je pre nich symbolom materstva, a hoci si mladé dievčatá dávajú pozor na líniu, matky ich väčšinou nútia konzumovať jedlá, ktoré výrazne prispievajú k obezite,“ povedala Líšková.
„Nikto nemá snahu naučiť ich, že relatívne lacné, výživné a sýte jedlo sa dá uvariť aj zo zeleniny, že žiť sa dá aj bez každodennej konzumácie bôčika, slaniny, lacnej salámy či klobásy.“
