BRATISLAVA. Nezamestnanosť Rómov nikto poriadne nerieši, hoci nápadov, ako ich zamestnať, je mnoho.
Problémom dlhodobo nezamestnaných Rómov je vzdelanie a fakt, že sa im pracovať za minimálnu mzdu neoplatí. To však nie je problém iba Rómov, ale drvivej väčšiny dlhodobo nezamestnaných a sociálne znevyhodnených skupín.
Kecerovce, v ktorých redaktori Denníka SME strávili päť dní, ukázali, že system štátnych sociálnych dávok a aktivačné práce zlyhávajú. Chýba riadna kontrola a hodnotenie efektivity.
Do obce išlo od roku 2008 celkovo 103 221,96 eur, kontrol bolo desať. Tamojšiemu starostovi nevadí, že reálne nemá 179 ľudí, čo robiť. „Práce v obci nie je až tak veľa, snažím sa ju aj umelo vytvárať. Aj keby mali štyri hodiny prehadzovať sneh z kopy na kopu, má to význam. Získajú aspoň pracovné návyky,“ uviedol starosta Miroslav Galas-Zaufal.
Úplne odlišný pohľad na aktivačné práce predstavujú manželia Ladislav a Rozália Vidličkovci. Tí od od roku 2005 pracovali na rôznych aktivačných a dobrovoľníckych prácach v susednej dedine Opiná. Štát im zmenou zákona skomplikoval život. Po novele Zákona o pomoci v hmotnej núdzi nemôžu pracovať v susednej obci, ale iba v Kecerovciach, kde majú trvalý pobyt.
Tam je dnes bez práce 825 ľudí zo všetkých 3353 obyvateľov. Minuloročný zákon č. 393 upravil podmienky získania aktivačného príspevku len za práce vykonané v mieste, kde majú prihlásený pobyt. Päťdesiatdeväťročný Vidlička má dnes len minimálnu šancu nájsť prácu, do Opinej chodí stále pomáhať bez nároku na mzdu.
Brusel si všimol problém s aktivačkami
Štát ale ponúka šancu pracovať nezamestnaným na kultúrnych pamiatkách ako hrady, kaštiele, historické parky, hradby. Ide o projekt "Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva," do ktorého sa od roku 2012 zapojí podľa údajov ÚPSVaR 840 ľudí bez práce.
Chybu pri "aktivačkách" si všimol aj Brusel. V májovej správe odporúča Slovensku posilniť ich prepojenie so sociálnou pomocou.
Aktivačné práce by podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti mali vytlačiť sociálne podniky alebo tzv. inkluzívny trh, ktorý by fungoval na podobnom systéme. Inkluzívne podniky by mali povinnosť zamestnávať najmenej 75 percent ľudí, ktorí sú dlhodobo bez práce. Rizikom je ich možné zneužitie, ako tomu bolo pri sociálnych podnikoch. K aprílu sa do aktivačných prác zapojilo 52 607 ľudí
Prehodnotiť štátnu Aktívnu politiku na trhu práce odporúča Sofia Daskalová z mimovládnej organizácie Rómsky inštitút. Jednou z možností je podľa nej prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení. Tie by sa mali osobitne zaoberať najmä rómskymi ženámi.
Mimovládka tiež doporučuje novelizovať zákon o verejnom obstarávaní na podporu zamestnávania Rómov, zaradiť sociálne vylúčené rómske komunity do zoznamu znevýhodnených skupín a začať s evidovaním nezamestnaných aj podľa etnicity. Vznik štatistík nezamestnanosti, ktoré by boli vedené na základe etnicity odporúča aj Lucia Nicholsonová z SaS. Strana Rómskej únie Slovenska pochodmi spred niekoľkých týždňov žiadala vznik Rómskej pracovnej agentúry.
Ako zamestnávať Rómov, ukázala obec Spišský Hrhov v okrese Levoča. Obecný podnik takmer 13 rokov z obecných peňazí a eurofondov zamestnáva dvanásť ľudí, najmä Rómov.
Fico vidí Rómov v číslach
Nezamestnanosť na Slovensku dosiahla v apríli tohto roku 14,41 percenta. Premiér Robert Ficoverí, že štatistické čísla skresľujú neprispôsobiví Rómovia.
"Celá eurozóna hovorí o rekordnej nezamestnanosti, nie je to fenomén jednej krajiny. Keby nebola na Slovensku zdeformovaná miera nezamestnanosti veľkým počtom rómskych spoluobčanov, tak Slovensko má dnes 8- či 9-percentnú nezamestnanosť," vyhlásil tento týždeň Fico.
"Ak rozdelíme pracovné ponuky podľa toho, akú kvalifikáciu práca bude vyžadovať, platí, že najvyššia konkurencia medzi uchádzačmi je pri pozíciách s najnižšou kvalifikáciou," uviedla pre SME z portálu Marcela Glevická z portálu Profesia.sk. O pomocné práce sa uchádza najviac nezamestnaných, dodala.
Ministerstvo práce tento rok predstavilo projekt pre dlhodobo nezamestnaných a znevýhodnených ľudí. Udržateľnosť miest by mal zabezpečiť aj systém vyplácania odmien. Spoločne s rezortom kultúry dohliada na projekt "Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva". Zároveň plánuje zmeny v aktivačných prácach. Navrhuje, aby sa príspevok za aktivačné práce mohol aj z dobrovoľníctva.
Prekážkou pri zvýšení zamestnanosti medzi sociálne vylúčenými skupinami je nízka minimálna mzda - 337,7 eur. Priemerná rómska marginalizovaná domácnosť na Slovensku má mesačný príjem 597,6 eur, píše tohtoročná štúdia Rozvojového programu OSN. Mesačný priemerný príjem na jedného člena takejto domácnosti je 112,75 eur. Sociálne dávky tvorili až 63 percent, zvyšné príjmy boli dary a pôžičky.
Exminister práce Jozef Mihál (SaS) si myslí, že by pomohlo zavedenie dočasného obdobia, kedy by mohol dlhodobo nezamestnaný poberať zníženú dávku v hmotnej núdzi aj plat. Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS) žiada zavedenie tzv. medzitrhu práce. Nízko príjmové skupiny by mohli poberať dávky aj plat. Podmienkou je, aby aspoň jedna osoba z rodiny bola zamestnaná.
Aké sú minimálne mzdy v Európe
Pomôcť nezamestnaným by mohli aj peniaze z Bruselu, marginalizované rómskych komunít sú jednou z ich priorít eurofondov. "Projekty Európskeho sociálneho fondu mali veľmi malý dopad na zvýšenie zamestnanosti Rómov," upozorňuje Rómsky inštitút. Ako Daskalová dodala, dôvodom je často neschopnosť starostov čerpať peniaze z Bruselu.
Minulý rok rezort práce naštartoval nový program na podporu nezamestnaných do 29 rokov. Miera podpory Rómov v tomto programe nie je známa.
