Rómovia majú veľké možnosti, keď chcú, tvrdí kňaz z Klenovej

Pravoslávny kňaz Ján Biloruský už 26 rokov pracuje s Rómami pri Snine. O svojom pravom mene sa dozvedel, keď mu dávali občianský preukaz.

Pravoslávny kňaz Ján Biloruský (uprostred)(Zdroj: ARCHÍV - MECEM)

Otec Ján Biloruský, alebo otec Ivan, Je pravoslávny kňaz pôsobiaci v obci Klenová pri Snine. O tom, že je Ján, sa dozvedel až keď mu vydávali občiansky preukaz. Medzi svoje ovečky radí aj Rómov z Klenovej, ktorým pomáha nielen po duchovnej stránke. Do Klenovej nastúpil krátko po vysvätení za kňaza a žije tu už 26 rokov.

Po 26 rokoch pôsobenia v obci, môžete povedať, že poznáte tunajších Rómov. Aká to je komunita?

Každá okolitá dedina má Rómov tak ako má svoje zvyky, svoje typické povahy. V Klenovej sú Rómovia, ktorí sa snažia žiť lepšie, krajšie. Svoje domy si dávajú do poriadku, snažia sa, aby ich deti navštevovali školu. A aj keď nejdú niekam ďalej, pracujú na VPP, aby aspoň niečo prinášali pre túto spoločnosť. Vidieť to aj na ich zariadeniach domov, autách. A keď sa pozriete za dedinu, sú tam políčka. Rómovia si sadia, okopávajú. Naši Rómovia nepotrebujú žobrať od nikoho. Sú takí, že chcú mať aj oni. A to je veľké plus. Som rád, že chcú naši Rómovia takto žiť. Je to taká komunita, ktorá chce už mať určitý životný štandard a je to fajn.

Prečo potom výraznejšie nenapredujú?

Jedným z problémov je to, že naši rodičia nechcú dávať deti na učenie. Máloktoré dieťa ide na štúdium, aby malo nejaké vzdelanie, výučný papier, maturitu, alebo aj niečo viac. Oni však vidia, že dnes práce niet a keď niet práce, tak si hovoria: nám je zbytočné chodiť do školy lebo aj keď vyštudujeme tú školu, my si aj tak prácu nenájdeme. Ale keby si to každý hovoril, tak potom neštuduje nikto. Podľa mňa Rómovia majú veľké možnosti, keď chcú. Otvára sa im svet, ale oni ho nechcú prijať. Nechcú do toho sveta vkročiť. Chcú byť iba tu, doma, založiť si rodinu, chodiť do práce a z práce. Nevidia perspektívu. Ale málokto skúsi hľadať si prácu inde.

Viem, že sú aj u nás takí chlapi, ktorí berú aj svoje deti do práce, sú murármi, chodia po stavbách, chodia aj po zahraničí a vidno aj výsledok. Žijú inakšie. Ja si myslím, že mali by mať školu, nejaké remeslo či už to vyjde s prácou alebo nie, ale je možnosť získať niečo lepšie v tomto živote. Keď to neskúsia, nemôžu ani hovoriť, že ja nemám a ten má.

Sú podľa vás Rómovia veriaci?

Rómovia sú veľmi veriaci ľudia, majú veľmi blízko k Bohu. Máme molebne v piatok, kde deti. Sú tam iba deti a škoda, že iba rómske. Predtým chodili aj nerómske aj rómske. Ale nejako sa nerómske deti „unavili“, ale tie rómske prídu. A prídu niekedy piati, desiati, pätnásti. Máme čaj aj na rozhovor o tom, ako prežili týždeň, čo sa učili na náboženstve, čo ich zaujíma. Áno, Rómovia majú veľmi Boha v srdci. Ale boja sa smrti a mŕtvych. Takže majú úctu k mŕtvym a ku svojim nebožtíkom. A veľakrát aj chodia na cintorín, nosia kvietky a chodia sviečky zapaľovať. Lebo im chcú aj takto preukazovať lásku.

Prijímajú Rómovia pomoc?

Pokiaľ niekomu niečo dávate, tak to stále prijíma s plnou náručou. Ide o to, či dokáže aj dať. Nie iba prijímať, ale aj dávať. Píše sa v Písme svätom: daj, aby aj tebe bolo dané. A sú ľudia, ktorí chcú iba prijímať a nechcú dávať. Nerobím to však preto, aby boli vďační. Vážia si to, že im niekto pomohol. Ľudia by si mali vážiť aj to, čo im dáva štát. Ak by si to všetko ľudia vážili, tak by sa inak správali k tým, ktorí tie peniaze dávajú. Veľakrát počúvam aj vo vašich rómskych magazínoch alebo aj v televízii, kde hovoria: a z čoho máme žiť? Keď nám nedajú, tak budeme kradnúť. Ja si myslím, že tak by to nemalo byť. Sú ľudia, ktorí si vážia pomoci a sú takí, ktorí si to nebudú vážiť a ani nechcú žiť inakšie a ani nebudú. Tak im to vyhovuje.

Veľa sa hovorí sa o tzv. rómskom probléme. Je podľa vás riešiteľný?

Ja vravím, že za tej starej doby človek mal právo na prácu, musel pracovať a mal právo na oddych. To všetko sa stratilo. Dnes nemáte právo na nič. Iba na sociálku. Potom dostanete nejakých šesťdesiat eur. A to je práve to, čo je strašné. Vtedy musel každý pracovať. A to je to: pokiaľ ľudia nebudú mať prácu, nič sa nezmení.

Vedia podľa vás Rómovia niečím obohatiť spoločnosť?

Myslím si, že každý človek môže dať spoločnosti niečo. Nemôžem povedať, že Róm alebo Neróm. Každý by mal žiť tak, aby spoločnosti niečo dal. Niekto povie, že čo? Poviem taký príklad: ľudia vyhadzujú železá po poliach a Rómovia prídu, vytiahnú to horko-ťažko a dajú do zberu. A ja to vnímam tak, že čistia lesy. A tým dávajú veľa životnému prostrediu.

Je spolunažívanie Rómov a Nerómov v tejto v obci dobré?

Myslím si, že celkom tak normálne. Fajn. Aby som nepovedal, že je všetko výborné. Vychádzame spolu dobre, spoločne si pomáhame. Mali sme tu aj rómske zábavy. Boli tam hrať aj bieli, aj Rómovia a bavili sa všetci. Aj na krstiny si berú Rómovia bielych za krstných rodičov. Takže tiež vychádzajú dobre. Keď máme rómske svadby a starosta je biely, celú svadbu vedie. Ja, keď som sem prišiel, pred tými dvadsiatimi šiestimi rokom, vajda práve vtedy ženil svojho syna Mareka. Pomáhal mi, robil tu a povedal mi: Otče, príďte k nám na svadbu. Keď sme prišli, dali nám iné taniere, obsluhovali nás bieli, aby sme sa neštítili niečoho rómskeho. Sadli sme, jedli sme. No a prišli k nám chlapci s harmonikou, husľami, s bubnami. Vedeli, že hrám na gitare, tak mi povedali: Otče, zahrajte si s nami. Takže ja som si tam s nimi zabubnoval, spievali sme a oni povedali: toto je náš otec duchovný.To bola svadba, na ktorú spomínam dlhé roky a doteraz vychádzame veľmi dobre. Je to fajn, tak by to asi malo byť.

Celý rozhovor si môžete prečítať TU

Najčítanejšie na SME Rómovia


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 443
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 362
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 362
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 7 001
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 965
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 107
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 005
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 541
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 900
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 558

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Na hliadky v rómskych komunitách má ísť desať miliónov eur

Výzva na podporu projektu Miestne občianske poriadkové služby by mala byť zverejnená v apríli.

Projekt rómskych občianskych hliadok bude pokračovať

Ministerstvo vnútra na jeho činnosť vyčlenilo desať miliónov eur.

Dotáciu na sociálnu prácu a komunitné centrá dostane 150 obcí

Cieľom projektu je zvýšenie adresnosti a komplexnosti služieb poskytovaných komunitnými centrami.

Rezort vnútra schválil pomoc okrajovým rómskym komunitám

Na pomoc má ísť v nasledujúcich rokoch takmer 45 miliónov eur z európskych fondov a štátneho rozpočtu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop