Rómovia majú veľké možnosti, keď chcú, tvrdí kňaz z Klenovej

Pravoslávny kňaz Ján Biloruský už 26 rokov pracuje s Rómami pri Snine. O svojom pravom mene sa dozvedel, keď mu dávali občianský preukaz.

Pravoslávny kňaz Ján Biloruský (uprostred)(Zdroj: ARCHÍV - MECEM)

Otec Ján Biloruský, alebo otec Ivan, Je pravoslávny kňaz pôsobiaci v obci Klenová pri Snine. O tom, že je Ján, sa dozvedel až keď mu vydávali občiansky preukaz. Medzi svoje ovečky radí aj Rómov z Klenovej, ktorým pomáha nielen po duchovnej stránke. Do Klenovej nastúpil krátko po vysvätení za kňaza a žije tu už 26 rokov.

Po 26 rokoch pôsobenia v obci, môžete povedať, že poznáte tunajších Rómov. Aká to je komunita?

Každá okolitá dedina má Rómov tak ako má svoje zvyky, svoje typické povahy. V Klenovej sú Rómovia, ktorí sa snažia žiť lepšie, krajšie. Svoje domy si dávajú do poriadku, snažia sa, aby ich deti navštevovali školu. A aj keď nejdú niekam ďalej, pracujú na VPP, aby aspoň niečo prinášali pre túto spoločnosť. Vidieť to aj na ich zariadeniach domov, autách. A keď sa pozriete za dedinu, sú tam políčka. Rómovia si sadia, okopávajú. Naši Rómovia nepotrebujú žobrať od nikoho. Sú takí, že chcú mať aj oni. A to je veľké plus. Som rád, že chcú naši Rómovia takto žiť. Je to taká komunita, ktorá chce už mať určitý životný štandard a je to fajn.

Prečo potom výraznejšie nenapredujú?

Jedným z problémov je to, že naši rodičia nechcú dávať deti na učenie. Máloktoré dieťa ide na štúdium, aby malo nejaké vzdelanie, výučný papier, maturitu, alebo aj niečo viac. Oni však vidia, že dnes práce niet a keď niet práce, tak si hovoria: nám je zbytočné chodiť do školy lebo aj keď vyštudujeme tú školu, my si aj tak prácu nenájdeme. Ale keby si to každý hovoril, tak potom neštuduje nikto. Podľa mňa Rómovia majú veľké možnosti, keď chcú. Otvára sa im svet, ale oni ho nechcú prijať. Nechcú do toho sveta vkročiť. Chcú byť iba tu, doma, založiť si rodinu, chodiť do práce a z práce. Nevidia perspektívu. Ale málokto skúsi hľadať si prácu inde.

Viem, že sú aj u nás takí chlapi, ktorí berú aj svoje deti do práce, sú murármi, chodia po stavbách, chodia aj po zahraničí a vidno aj výsledok. Žijú inakšie. Ja si myslím, že mali by mať školu, nejaké remeslo či už to vyjde s prácou alebo nie, ale je možnosť získať niečo lepšie v tomto živote. Keď to neskúsia, nemôžu ani hovoriť, že ja nemám a ten má.

Sú podľa vás Rómovia veriaci?

Rómovia sú veľmi veriaci ľudia, majú veľmi blízko k Bohu. Máme molebne v piatok, kde deti. Sú tam iba deti a škoda, že iba rómske. Predtým chodili aj nerómske aj rómske. Ale nejako sa nerómske deti „unavili“, ale tie rómske prídu. A prídu niekedy piati, desiati, pätnásti. Máme čaj aj na rozhovor o tom, ako prežili týždeň, čo sa učili na náboženstve, čo ich zaujíma. Áno, Rómovia majú veľmi Boha v srdci. Ale boja sa smrti a mŕtvych. Takže majú úctu k mŕtvym a ku svojim nebožtíkom. A veľakrát aj chodia na cintorín, nosia kvietky a chodia sviečky zapaľovať. Lebo im chcú aj takto preukazovať lásku.

Prijímajú Rómovia pomoc?

Pokiaľ niekomu niečo dávate, tak to stále prijíma s plnou náručou. Ide o to, či dokáže aj dať. Nie iba prijímať, ale aj dávať. Píše sa v Písme svätom: daj, aby aj tebe bolo dané. A sú ľudia, ktorí chcú iba prijímať a nechcú dávať. Nerobím to však preto, aby boli vďační. Vážia si to, že im niekto pomohol. Ľudia by si mali vážiť aj to, čo im dáva štát. Ak by si to všetko ľudia vážili, tak by sa inak správali k tým, ktorí tie peniaze dávajú. Veľakrát počúvam aj vo vašich rómskych magazínoch alebo aj v televízii, kde hovoria: a z čoho máme žiť? Keď nám nedajú, tak budeme kradnúť. Ja si myslím, že tak by to nemalo byť. Sú ľudia, ktorí si vážia pomoci a sú takí, ktorí si to nebudú vážiť a ani nechcú žiť inakšie a ani nebudú. Tak im to vyhovuje.

Veľa sa hovorí sa o tzv. rómskom probléme. Je podľa vás riešiteľný?

Ja vravím, že za tej starej doby človek mal právo na prácu, musel pracovať a mal právo na oddych. To všetko sa stratilo. Dnes nemáte právo na nič. Iba na sociálku. Potom dostanete nejakých šesťdesiat eur. A to je práve to, čo je strašné. Vtedy musel každý pracovať. A to je to: pokiaľ ľudia nebudú mať prácu, nič sa nezmení.

Vedia podľa vás Rómovia niečím obohatiť spoločnosť?

Myslím si, že každý človek môže dať spoločnosti niečo. Nemôžem povedať, že Róm alebo Neróm. Každý by mal žiť tak, aby spoločnosti niečo dal. Niekto povie, že čo? Poviem taký príklad: ľudia vyhadzujú železá po poliach a Rómovia prídu, vytiahnú to horko-ťažko a dajú do zberu. A ja to vnímam tak, že čistia lesy. A tým dávajú veľa životnému prostrediu.

Je spolunažívanie Rómov a Nerómov v tejto v obci dobré?

Myslím si, že celkom tak normálne. Fajn. Aby som nepovedal, že je všetko výborné. Vychádzame spolu dobre, spoločne si pomáhame. Mali sme tu aj rómske zábavy. Boli tam hrať aj bieli, aj Rómovia a bavili sa všetci. Aj na krstiny si berú Rómovia bielych za krstných rodičov. Takže tiež vychádzajú dobre. Keď máme rómske svadby a starosta je biely, celú svadbu vedie. Ja, keď som sem prišiel, pred tými dvadsiatimi šiestimi rokom, vajda práve vtedy ženil svojho syna Mareka. Pomáhal mi, robil tu a povedal mi: Otče, príďte k nám na svadbu. Keď sme prišli, dali nám iné taniere, obsluhovali nás bieli, aby sme sa neštítili niečoho rómskeho. Sadli sme, jedli sme. No a prišli k nám chlapci s harmonikou, husľami, s bubnami. Vedeli, že hrám na gitare, tak mi povedali: Otče, zahrajte si s nami. Takže ja som si tam s nimi zabubnoval, spievali sme a oni povedali: toto je náš otec duchovný.To bola svadba, na ktorú spomínam dlhé roky a doteraz vychádzame veľmi dobre. Je to fajn, tak by to asi malo byť.

Celý rozhovor si môžete prečítať TU

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  2. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  3. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  6. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  7. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  8. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  9. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  10. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  1. Virtuálne sídlo v Bratislave
  2. Dovolenka snov či chladnička plná jedla? Oslavujte s BILLA
  3. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  4. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  5. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  6. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  7. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  8. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  9. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 089
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 981
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 485
  4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 733
  5. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 8 856
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 599
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 7 250
  8. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 6 176
  9. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 6 168
  10. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 956

Hlavné správy zo Sme.sk

Komentár Bena Cunninghama

Nasledujme Kanadu. Legalizácia marihuany je zmena k lepšiemu

Bremeno dokazovania musí teraz prejsť na tých, čo sú proti legalizácii.

ŠPORT

Vlhová má zákaz chodiť domov. Pre jej úspech sa obetujú všetci

Vlhová má nového servismana, ktorý jej robí raňajky.

Neprehliadnite tiež

Národnostné menšiny majú prístup k niektorým zákonom vo svojom jazyku

Ministerstvo chce opatrením zvýšiť komfort národnostných menšín.

Autorská strana Evy Borušovičovej

Aj Rómovia v osadách si želajú pre svoje deti lepšiu budúcnosť

Sme takí silní, ako dokážeme pomáhať najslabším.

Generálny tajomník Rady Európy navštívil Rómov v Spišskom Hrhove

Obec na Spiši je známa úspešnými projektmi integrácie Rómov.

Dnes píše Ondrej Prostredník

Sú cirkvi expertom na inklúziu Rómov?

Štátna dotácia cirkvám má byť viazaná na projekty pastoračnej práce v rómskych komunitách.

Desegregácia vzdelávacieho systému dostala konkrétne pravidlá

Ombudsmanka a splnomocnenec vlády pre rómske komunity spojili sily s inšpektorátom a psychológmi.