Česko nerieši segregáciu rómskych detí, kritizuje New York Times

Česká republika nevie, ako sa vyrovnať s tichou segregáciou rómskych detí v školách. Zachovať praktické školy žiadalo zachovať 76-tisíc Čechov.

(Zdroj: ARCHÍV - SITA/AP)

NEW YORK, BRATISLAVA. Denník New York Times priniesol cez víkend článok o segregovaní rómskych detí na českých školách.

Tieto deti sú aj dnes umiestňované do špeciálnych škôl, a to napriek rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2007.

Americkí novinári upozornili na štatistiky, ktoré ukázali, že v súčasnosti je neúmerne veľký počet žiakov zo sociálne vylúčených skupín, hlavne rómskych komunít, umiestňovaných do tzv. praktických škôl.

Tento typ škôl navštevujú deti s mentálnym postihnutím alebo deti s úradmi nariadenou nápravnou výchovou. Pararelne s tým však dochádza potichu k ďalšiemu o vyčleneniu rómskych detí od majority.

V roku 2010 približne tretina rómskych žiakov chodilo práve do praktických škôl, minulý rok sa ich počet zmenšil na 26 percent zo všetkých žiakov, píše New York Times.

V novembri minulého roka pritom česká vláda avizovala úplne zrušenie praktických škôl, po vlne kritiky od tohto zámeru ustúpila. Pod petíciu za zachovanie praktických škôl sa do marca tohto roka podpísalo viac ako 76-tisíc ľudí.

Pod tlakom Únie

Česká vláda je pod silným tlakom Európskej komisie, aby našla riešenie problému s praktickými školami. „Väčšinou začínajú rómske deti chodiť do normálnej základnej školy, tam je vyhodnotené ako problémové a preradia ich do praktickej školy,“ povedala pre New York Times Petra Klingerová z Programu sociálni integrace.

Tieto deti potrebujú podľa jej slov individuálny prístup učiteľov, ale české školy im ho nedokážu poskytnúť.

"Obce nechcú meniť status quo, väčšina Čechov nechce, aby ich deti chodili do školy s Rómami, Rómovia sú spokojní, lebo majú ľahšiu školu, učitelia sa zase spoliehajú na to, že môžu presunúť problémové dieťa inam," opisuje situáciu Klingerová pre New York Times.

Bez vzdelania nie je práca

Segregácia detí do praktických alebo špeciálnych skôl má však aj na ekonomiku krajiny.

„Nemať žiadne vzdelanie, znamená nemať prácu a žiť na príspevkoch od štátu,“ upozornila pre New York Times Martina Pařízková z Amnesty International.

České ministerstvo školstva sľubuje od septembra veľké zmeny. Tie zahŕňajú väčšiu podporu pri výučbe pre "problémových" žiakov a nový systém hodnotenia. Námestník tamojšieho ministerstva školstva Jiří Nantl však detaily týchto reforiem pre americký denník nepredstavil.

Segregácia na Slovensku i v Grécku

Podobný článok o segregovaní rómskych detí pritom New York Times publikoval už v máji, keď redaktori prišli do základne školy v Šarišských Michaľanoch. Okresný súd v Prešove v minulosti rozhodol, že na tejto škole dochádzalo k segregácii rómskych detí. Išlo o historické rozhodnutie v novodobej histórii Slovenska.

V máji zase Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že grécke úrady musia zastaviť segregáciu rómskych žiakov na školách. Podľa informácií Amnesty International išlo už o tretie rozhodnutie zo Štrasburgu pre grécke školstvo.

Európska komisia sa zaviazala, že bude konať, ak odhalí systematickú diskrimináciu v členskom štáte Únie. Podľa Amnesty Internation zatiaľ ale nekoná. Mimovládka preto v júni odovzdala petíciu, ktorú podpísalo 93-tisíc ľudí, na ráznejší boj proti diskriminácií.

Najčítanejšie na SME Rómovia


Inzercia - Tlačové správy


  1. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  2. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  2. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  3. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  4. Hitparáda štiav
  5. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  6. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  7. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  8. Malé knedličky, veľké dojmy
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  10. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 11 014
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 254
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 5 988
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 5 444
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 160
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 4 934
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 181
  8. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 985
  9. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 195
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 036

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Najnebezpečnejší text na facebooku napísal jeho zakladateľ

Mark Zuckerberg chce použiť silu firmy na to, aby zmenil podobu našej spoločnosti. Bol by veľmi nebezpečným spasiteľom.

BLOG TRANSPARENCY

Ombudsmanka: Lajčák opakovane porušoval ústavu

V zdôvodnení vysvetľuje, čo ministerstvo nespravilo.

EKONOMIKA

Dodávateľ nemocníc dostal pokutu za biele kone z Cypru

Prvý postih za neprehľadnú vlastnícku štruktúru je právoplatný.

KULTÚRA

V Prahe nedokážu pochopiť, čo za reláciu o folklóre máme

Šou Zem spieva hodnotí Marína Mrázková zo súboru Limbora.

Neprehliadnite tiež

Obce s rómskymi osadami môžu odstrániť nelegálne skládky a lepšie nakladať s odpadom

Výzvu na podávanie žiadostí o nenávratné finančné príspevky vyhlásilo ministerstvo.

Projekt rómskych občianskych hliadok bude pokračovať

Ministerstvo vnútra na jeho činnosť vyčlenilo desať miliónov eur.

Dotáciu na sociálnu prácu a komunitné centrá dostane 150 obcí

Cieľom projektu je zvýšenie adresnosti a komplexnosti služieb poskytovaných komunitnými centrami.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop