SME
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Dávky na Západe nedostane každý, niektorí Rómovia potom žijú horšie ako doma

Rómom z chudobných regiónov východnej Európy je treba vysvetliť, že útekom na Západ sa automaticky nestanú bohatými.

(Zdroj: ARCHÍV - GABRIEL KUCHTA)

VIEDEŇ. Keď si charita v Salzburgu nevie pomôcť s imigrantom, ktorý žije na ulici, kúpi mu jednosmerný lístok do Viedne. Až 70 percent z bezdomovcov v Mozartovom rodisku sú Rómovia z Bulharska a Rumunska, priznala sociálna pracovníčka Edda Bohn - Ingram z Charity v Salzburgu.

Na piatkovom stretnutí vo Viedni hľadali odborníci na problematiku imigrantov spôsob, ako riešiť vlnu rómskych bezdomovcov na Západe.

Salzburská charita sa pritom pokúša o vytvorenie plánu B - minimálnej siete pomoci pre imigrantov, ktorí žijú na ulici.

Problémy s rómskymi prisťahovalcami najmä zo Slovenska, Maďarska, Bulharska a Rumunska denne riešia aj v Mníchove. Hlavné mesto Bavorska má zásadu, že v zime nesmie byť nikto na ulici, ale dnes je počet prisťahovalcov v meste tak vysoký, že táto zásada v praxi neplatí.

Smetiarov v Mníchove netreba

Rakúsko ani Nemecko nie sú povinné prisťahovalcom platiť žiadne sociálne dávky. Títo ľudia pracujú väčšinou iba v stavebníctve a ako upratovačky.

Bez vzdelania nemáte na Západe šancu, upozorňuje Nedailko Kalinov z mníchovskej charity, sám imigrant z Bulharska.

„Keď príde mladý Róm k nám, tak hovorí, že chce byť smetiarom. Ale nevie, že v Mníchove nemáme smetiarov, iba stroje, ktoré čistia ulice. Alebo chce byť hviezdou. Nikto z nich však nepríde s tým, že by chcel byť doktorom alebo inžinierom,“ upozorňuje Kalinov.

V Mníchove sú ročné až dvojročné kurzy na hľadanie si práce.

„V Nemecku je teraz takmer 2000 voľných miest pre zdravotníkov. Vzdelaný človek nemá problém si do niekoľkých mesiacov nájsť prácu. Problém je, že prácu chcú, ale vzdelanie už nie,“ priblížil Kalinov jeden z problémov s východoeurópskymi prisťahovalcami.

Nemecko je sociálny štát, ale ...

Povesti o štedrom sociálnom systéme v Nemecku Kalinov odmieta, podľa neho ide len o výmysly, keď sa samotní Rómovia hanbia priznať, že žijú na ulici, alebo sa dostanú do rúk obchodníkov s ľuďmi. „Nemecko je síce sociálny štát, ale vlna prisťahovalcov z východnej Európy je mimoriadne veľká."

Riešenie podľa sociálneho pracovníka z Bavorska leží na úrovni vlád. "Integračné stratégie pre Rómov do roku 2020 v domovských krajinách nefungujú. Jednotlivé štáty ich často od seba iba odpísali."

Rómom v chudobných regiónoch na východe Európy je treba vysvetliť, že útekom na Západ sa automaticky nestanú bohatými, často dokonca žijú v horších podmienkach ako doma.

Špeciálne marketingové osvetové kampane podľa odborníkov nemajú šancu.

„Treba im priamo povedať: Keď pôjdeš do Rakúska, tak ti nepadnú pečené holuby z neba," hovorí Jarmila Vaňová z Rómskeho mediálneho centra v Košiciach.

Po rokoch sledovania rómskej komunity vie, že aj Róm, ktorý žije v zahraničí na ulici a žobre tam, to doma zatají a hovorí, aký je úspešný hudobník. Niektorí Rómovia pritom žijú v zahraničí horšie ako doma, dodáva Vaňová.

Nikto nechce ísť späť

Najhoršie podľa Kalinova je, že prídu do charity Rómovia a tvrdia, že im doma hovorili, ako budú v Nemecku hneď po príchode poberať sociálne dávky.

"Slovenskí a maďarskí Rómovia sú na tom o niečo lepšie, ale do Bulharska a Rumunska sa nikto nechce vrátiť. Napriek peniazom z Bruselu," hnevá sa Kalinov.

Desiatky zbytočných projektov pre Rómov, ktoré zaplatila Únia za posledných sedem rokov, pozná aj Camilo Antonio, konzultant Nadácie Erste pre rómske projekty vo východnej Európe.

„Doterajší prístup bol iba alibi. Veľmi veľa peňazí sa prelialo bez akéhokoľvek efektu. Projekty sa musia adresovať na najnižšiu úroveň priamo do obcí,“ navrhuje Antonio. Školiace a motivačné kurzy nemajú v rómskych osadách podľa jeho skúseností význam. Lepšie riešenie vidí v mikrofabrikách, chránených dielňach alebo potravinových farmách, ktoré by priamo dali Rómom prácu.

Chýba mu najmä systémové riešenie zo strany vlád, aby sa projekty nesnažili Rómov zmeniť podľa vzoru majority, ale integrovať do spoločnosti.

"Ráno je vidieť, ako sa vyhadzujú odpadky z okna pri dome. To nie je pohľad do krajín tretieho sveta, toto sa deje každý deň tu v Európe. Treba začať robiť niečo konkrétne," vyzýva Camilo.

Rómovia sa sami diskriminujú, tvrdí Rumunka na Slovensku

Dvadsaťosemročná Ioana z Rumunska pracuje na Slovensku už druhý rok. Podľa nej sa Rómovia diskriminujú sami, keď nemajú vzdelanie.

Prečo ste prišli z Rumunska na Slovensko?

Do sveta za prácou som odišla preto, že na trhu práce v Rumunsku je dnes veľký nepomer medzi vzdelaním a platom pre zamestnanca. Väčšina Rumunov hovorí aspoň dvomi jazykmi, absolventi univerzity tromi. Prvý cudzí jazyk sa začína v Rumunsku učiť v druhom ročníku na základnej škole, druhý v šiestej triede. Bohužiaľ, väčšina zamestnávateľov hľadá vzdelaných ľudí s praxou. Ak prax nemáte, musíte vziať nižšiu pracovnú pozíciu a dúfať, že vás časom povýšia. Požiadavky firiem sú vysoké, ale plat už nie.

Je ťažké nájsť si v Rumunsku prácu?

Áno, ak chcete robiť kvalifikovanú prácu, musíte mať veľmi pôsobivý životopis.

Aká je priemerná mzda v Rumunsku?

Záleží na tom, kde pracujete. V Bukurešti si ľahko nájdete prácu aj za 700 eur mesačne, v regiónoch do 350 eur.

Nebáli ste sa prísť pracovať na Slovensko?

Nie, firmu som si pred odchodom preverila cez internet.

Čo je najdôležitejšie, keď chce ísť niekto pracovať na Západ? Vzdelanie, kontakty, šťastie?

Myslím, že z každého trochu. Potrebujete vzdelanie, aby ste robili kvalifikovanú prácu, tiež známosti, aby ste mali informácie, kam idete a šťastie, aby ste stretli "správnu osobu v správny moment".

V čom je najväčší problém s Rómami v Rumunsku?

Myslím si, že osobitný problém s rumunskými Rómami nie je. Problémom nie je pôvod, ale akí sú, ich správanie a mentalita. Naša spoločnosť nie je diskriminačná, ale sami sa diskriminujú tým, že nemajú vzdelanie. Mnohí nevedia čítať ani písať. Nemajú potom prácu a žijú zo štátnych prídavkov na deti. Našli si priestor v systéme bez toho, aby niečím prispievali spoločnosti. Podľa mňa je toto dôvodom ich odmietnutia majoritou.

Rudolf Sivý

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 41 103
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 36 298
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 483
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 300
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 865
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 807
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 300
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 223
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 094
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 961
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zľava: Jozef Brhel, Milan Fiľo, Jaroslav Haščák a Juraj Široký.

Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.

21 h
Vyštudoval biológiu a robil antropologický výskum v osade pri Krupine. V súčasnosti Andrej Belák pôsobí v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV a v organizácii ministerstva zdravotníctva Zdravé regióny.

Antropológ Belák dostal Bielu vranu.

15 h
Komentár Zuzany Kepplovej

Takto sa to robí, do psej matere!

Zuzana Kepplová.

Ak ostatný skríning niekomu pomohol, boli to starostovia a primátori.

16 h

OĽaNO stratilo viac ako polovicu preferencií a Sme rodina by asi ani neprešli do parlamentu. Chá-chá!

Neprehliadnite tiež

Ocenená bola aj nezisková organizácia Projekt Dom.ov z Prešova.

10. dec

Výzva platí pre obce s rómskymi komunitami.

9. dec

Rómovia po celé generácie žili a dodnes žijú v osadách v podmienkach segregácie a extrémnej chudoby.

8. dec
Poslanec NR SR Peter Pollák ml. (OĽaNO).

Delimitáciu úradu schválila vláda v stredu.

4. dec