Dávky na Západe nedostane každý, niektorí Rómovia potom žijú horšie ako doma

Rómom z chudobných regiónov východnej Európy je treba vysvetliť, že útekom na Západ sa automaticky nestanú bohatými.

(Zdroj: ARCHÍV - GABRIEL KUCHTA)

VIEDEŇ. Keď si charita v Salzburgu nevie pomôcť s imigrantom, ktorý žije na ulici, kúpi mu jednosmerný lístok do Viedne. Až 70 percent z bezdomovcov v Mozartovom rodisku sú Rómovia z Bulharska a Rumunska, priznala sociálna pracovníčka Edda Bohn - Ingram z Charity v Salzburgu.

Na piatkovom stretnutí vo Viedni hľadali odborníci na problematiku imigrantov spôsob, ako riešiť vlnu rómskych bezdomovcov na Západe.

Salzburská charita sa pritom pokúša o vytvorenie plánu B - minimálnej siete pomoci pre imigrantov, ktorí žijú na ulici.

Problémy s rómskymi prisťahovalcami najmä zo Slovenska, Maďarska, Bulharska a Rumunska denne riešia aj v Mníchove. Hlavné mesto Bavorska má zásadu, že v zime nesmie byť nikto na ulici, ale dnes je počet prisťahovalcov v meste tak vysoký, že táto zásada v praxi neplatí.

Smetiarov v Mníchove netreba

Rakúsko ani Nemecko nie sú povinné prisťahovalcom platiť žiadne sociálne dávky. Títo ľudia pracujú väčšinou iba v stavebníctve a ako upratovačky.

Bez vzdelania nemáte na Západe šancu, upozorňuje Nedailko Kalinov z mníchovskej charity, sám imigrant z Bulharska.

„Keď príde mladý Róm k nám, tak hovorí, že chce byť smetiarom. Ale nevie, že v Mníchove nemáme smetiarov, iba stroje, ktoré čistia ulice. Alebo chce byť hviezdou. Nikto z nich však nepríde s tým, že by chcel byť doktorom alebo inžinierom,“ upozorňuje Kalinov.

V Mníchove sú ročné až dvojročné kurzy na hľadanie si práce.

„V Nemecku je teraz takmer 2000 voľných miest pre zdravotníkov. Vzdelaný človek nemá problém si do niekoľkých mesiacov nájsť prácu. Problém je, že prácu chcú, ale vzdelanie už nie,“ priblížil Kalinov jeden z problémov s východoeurópskymi prisťahovalcami.

Nemecko je sociálny štát, ale ...

Povesti o štedrom sociálnom systéme v Nemecku Kalinov odmieta, podľa neho ide len o výmysly, keď sa samotní Rómovia hanbia priznať, že žijú na ulici, alebo sa dostanú do rúk obchodníkov s ľuďmi. „Nemecko je síce sociálny štát, ale vlna prisťahovalcov z východnej Európy je mimoriadne veľká."

Riešenie podľa sociálneho pracovníka z Bavorska leží na úrovni vlád. "Integračné stratégie pre Rómov do roku 2020 v domovských krajinách nefungujú. Jednotlivé štáty ich často od seba iba odpísali."

Rómom v chudobných regiónoch na východe Európy je treba vysvetliť, že útekom na Západ sa automaticky nestanú bohatými, často dokonca žijú v horších podmienkach ako doma.

Špeciálne marketingové osvetové kampane podľa odborníkov nemajú šancu.

„Treba im priamo povedať: Keď pôjdeš do Rakúska, tak ti nepadnú pečené holuby z neba," hovorí Jarmila Vaňová z Rómskeho mediálneho centra v Košiciach.

Po rokoch sledovania rómskej komunity vie, že aj Róm, ktorý žije v zahraničí na ulici a žobre tam, to doma zatají a hovorí, aký je úspešný hudobník. Niektorí Rómovia pritom žijú v zahraničí horšie ako doma, dodáva Vaňová.

Nikto nechce ísť späť

Najhoršie podľa Kalinova je, že prídu do charity Rómovia a tvrdia, že im doma hovorili, ako budú v Nemecku hneď po príchode poberať sociálne dávky.

"Slovenskí a maďarskí Rómovia sú na tom o niečo lepšie, ale do Bulharska a Rumunska sa nikto nechce vrátiť. Napriek peniazom z Bruselu," hnevá sa Kalinov.

Desiatky zbytočných projektov pre Rómov, ktoré zaplatila Únia za posledných sedem rokov, pozná aj Camilo Antonio, konzultant Nadácie Erste pre rómske projekty vo východnej Európe.

„Doterajší prístup bol iba alibi. Veľmi veľa peňazí sa prelialo bez akéhokoľvek efektu. Projekty sa musia adresovať na najnižšiu úroveň priamo do obcí,“ navrhuje Antonio. Školiace a motivačné kurzy nemajú v rómskych osadách podľa jeho skúseností význam. Lepšie riešenie vidí v mikrofabrikách, chránených dielňach alebo potravinových farmách, ktoré by priamo dali Rómom prácu.

Chýba mu najmä systémové riešenie zo strany vlád, aby sa projekty nesnažili Rómov zmeniť podľa vzoru majority, ale integrovať do spoločnosti.

"Ráno je vidieť, ako sa vyhadzujú odpadky z okna pri dome. To nie je pohľad do krajín tretieho sveta, toto sa deje každý deň tu v Európe. Treba začať robiť niečo konkrétne," vyzýva Camilo.

Rómovia sa sami diskriminujú, tvrdí Rumunka na Slovensku

Dvadsaťosemročná Ioana z Rumunska pracuje na Slovensku už druhý rok. Podľa nej sa Rómovia diskriminujú sami, keď nemajú vzdelanie.

Prečo ste prišli z Rumunska na Slovensko?

Do sveta za prácou som odišla preto, že na trhu práce v Rumunsku je dnes veľký nepomer medzi vzdelaním a platom pre zamestnanca. Väčšina Rumunov hovorí aspoň dvomi jazykmi, absolventi univerzity tromi. Prvý cudzí jazyk sa začína v Rumunsku učiť v druhom ročníku na základnej škole, druhý v šiestej triede. Bohužiaľ, väčšina zamestnávateľov hľadá vzdelaných ľudí s praxou. Ak prax nemáte, musíte vziať nižšiu pracovnú pozíciu a dúfať, že vás časom povýšia. Požiadavky firiem sú vysoké, ale plat už nie.

Je ťažké nájsť si v Rumunsku prácu?

Áno, ak chcete robiť kvalifikovanú prácu, musíte mať veľmi pôsobivý životopis.

Aká je priemerná mzda v Rumunsku?

Záleží na tom, kde pracujete. V Bukurešti si ľahko nájdete prácu aj za 700 eur mesačne, v regiónoch do 350 eur.

Nebáli ste sa prísť pracovať na Slovensko?

Nie, firmu som si pred odchodom preverila cez internet.

Čo je najdôležitejšie, keď chce ísť niekto pracovať na Západ? Vzdelanie, kontakty, šťastie?

Myslím, že z každého trochu. Potrebujete vzdelanie, aby ste robili kvalifikovanú prácu, tiež známosti, aby ste mali informácie, kam idete a šťastie, aby ste stretli "správnu osobu v správny moment".

V čom je najväčší problém s Rómami v Rumunsku?

Myslím si, že osobitný problém s rumunskými Rómami nie je. Problémom nie je pôvod, ale akí sú, ich správanie a mentalita. Naša spoločnosť nie je diskriminačná, ale sami sa diskriminujú tým, že nemajú vzdelanie. Mnohí nevedia čítať ani písať. Nemajú potom prácu a žijú zo štátnych prídavkov na deti. Našli si priestor v systéme bez toho, aby niečím prispievali spoločnosti. Podľa mňa je toto dôvodom ich odmietnutia majoritou.

Rudolf Sivý

Najčítanejšie na SME Rómovia


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 788
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 604
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 332
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 132
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 584
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 591
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 243
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 001
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 793
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 723

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?

AUTO

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie.

ROZHOVOR

Zosnulá Jaroslava Blažková: V Kanade som žila náhradný život

V tomto smutnom svete treba vyhľadávať jagavé momenty.

Neprehliadnite tiež

Na hliadky v rómskych komunitách má ísť desať miliónov eur

Výzva na podporu projektu Miestne občianske poriadkové služby by mala byť zverejnená v apríli.

Projekt rómskych občianskych hliadok bude pokračovať

Ministerstvo vnútra na jeho činnosť vyčlenilo desať miliónov eur.

Dotáciu na sociálnu prácu a komunitné centrá dostane 150 obcí

Cieľom projektu je zvýšenie adresnosti a komplexnosti služieb poskytovaných komunitnými centrami.

Rezort vnútra schválil pomoc okrajovým rómskym komunitám

Na pomoc má ísť v nasledujúcich rokoch takmer 45 miliónov eur z európskych fondov a štátneho rozpočtu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop