BRATISLAVA. Združenie miest a obcí Slovenska sa obáva, že celý princíp obojstranného prospechu pri vyplácaní dávok v hmotnej núdzi ostane po novom na pleciach samospráv.
Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi totiž hovorí o tom, že dávka sa znižuje o 60,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ak sa˙nezúčastní menších obecných služieb v˙rozsahu najmenej 32 hodín mesačne alebo dobrovoľníckej činnosti.
K tomuto stanoveniu podalo združenie zásadnú pripomienku. Tvrdí, že bez riadneho zabezpečenia miest a obcí nebude novela v niektorých lokalitách vykonateľná.
Viac ako 180-tisíc ľudí
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) považuje viazanie poberania dávky pomoci v hmotnej núdzi na výkon určitej recipročnej činnosti zo strany plnoletých príjemcov minimálneho hmotného zabezpečenia za celospoločenskú požiadavku a celospoločenskú úlohu, teda nielen úlohu samosprávy, píše sa v pripomienke.
Reč je o viac ako 180-tisíc ľuďoch, čo je celkový počet osôb v hmotnej núdzi po odpočítaní detí a poberateľov ochranného príspevku. ZMOS chce, aby štát zabezpečil pre menšie obecné služby potrebné materiálne, personálne a finančné podmienky.
Vidia konflikt s ústavou
Zaviedol by tiež povinnosť ohlásiť úradom druh a rozsah činností, ktoré možno zabezpečiť dobrovoľníckou službou. Úrady by mali povinnosť takéto zoznamy viesť. Ďalej by tiež umožnil, aby si poberatelia mohli vyplatenie dávky odpracovať pre ktorýkoľvek subjekt verejnej správy.
Za splnenie celospoločenskej objednávky ZMOS považuje, aby sa na tvorbe príležitostí pre odpracovanie alebo odslúženie si dávok podieľali riadne aj orgány a organizácie štátu.
"Presunutie týchto celospoločenských úloh len samospráve bez náležitých podmienok považujeme za nesúladné s ústavou a ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti," píše ZMOS.
