BRATISLAVA. Prestížny britský týždenník Economist zaujali segregačné múry na Slovensku.
Ich výstavba má u nás rastúci trend, píše sa v minulotýždňovom článku na blogu s názvom "Slováci a Rómovia: Múry sa opäť stavajú".
Economist pripomína, že protirómske múry a ploty sa odlišujú svojou dĺžkou, veľkosťou, ale všetky majú za cieľ oddeliť sociálne vylúčených Rómov od ich susedov.
Líder v Európe
Zatiaľ, čo takéto múry sa nachádzajú aj v iných európskych krajinách, na Slovensku je to omnoho častejšie, uvádza Economist.
"Odráža to rétoriku my a oni, ktorá hovorí, že medzi nami musí byť jasný rozdiel," myslí si Dezideriu Gergely, výkonného riaditeľa Európskeho centra pre práva Rómov (ERRC) so sídlom v Budapešti.
Článok si všíma, že na košický múr dala samospráva 5000 eur, segregačnú stavbu v Ostrovanoch zase Economist prirovnal k Berlínskemu múru.
Protirómske múry a ploty však nie sú iba na východe Slovenska. Článok pripomína, že jeden sa nachádza aj pri Bratislave.
V Plaveckom Štvrtku žije približne 700 Rómov bez kanalizácie a tečúcej vody. Múr bol financovaný zo súkromných zdrojov, povolenie na jeho výstavbu vydala samospráva. Obyvatelia obce argumentovali tým, že sa boja o svoju bezpečnosť.
Situácia v dedine je horšia
Výsledok ale nebol taký, ako ľudia v dedine čakali. "Rómovia sú nahnevaní," priznáva starosta obce Ivan Slezák pre týždenník a dodal: "Múr problémy nevyriešil, situácia v dedine je horšia."
Osud rómskych osád na Slovensku je pritom neistý. Ministerstvo dopravy predstavilo v júli nový návrh stavebného zákona, ktorý by mal povoliť búranie nelegálne postavených stavieb do roku 2015.
"Vláda tvrdí, že áno, zbúrame takéto rómske chatrče, ale musíme im nájsť iné miesto, kde budú žiť. Nemáme na takéto riešenia dosť peňazí a politici nechávajú všetky problémy na našich pleciach," posťažoval sa Slezák pre The Economist.
Téma pre radikálov
Slovensko sa tak stalo lídrom v stavaní protirómskych múrov a plotov. Dôvody tohto javu si nevie vysvetliť ani Gergely. Prístup k rómskym komunitám na Slovensku je podľa neho podobný ako v Česku alebo Maďarsku.
ERRC varuje, že rómsky problém začala majorita vnímať ako problém bezpečnostný a nie socio-ekonomický. Gergely v tom vidí posun. "V minulosti boli rómske témy hlavnou témou krajneh pravice, dnes sú súčasťou hlavného politického prúdu," dodal na záver Gergely.
