SME
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Aj veľké firmy požičiavajú za stovky percent. Polícia to ako úžeru nerieši

Vysoké úroky sú zločinom, len ak nebankovke dokážu, že zneužila nevedomosť klientov.

Polícia dokáže riešiť len úžeru v osadách, aj to len s ťažkosťami, na pôžičkové firmy dosah nemá.Polícia dokáže riešiť len úžeru v osadách, aj to len s ťažkosťami, na pôžičkové firmy dosah nemá. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

Za tri roky riešila polícia len trinásť prípadov úžery, zväčša v rómskych osadách.

BRATISLAVA. Keď Európska komisia Slovensku vyčíta, že súdy nechránia ľudí pred neférovými pôžičkami, upozorňuje aj na neprimerane vysoké úroky.

Spomína napríklad človeka, ktorý si pred piatimi rokmi požičal 20-tisíc slovenských korún, no po dvoch omeškaných splátkach narástol dlh o ďalších 20-tisíc.

Keď sa pôžičková firma obrátila na súkromný rozhodcovský súd, dlžník mal zaplatiť už 49-tisíc korún, ďalších 40-tisíc na úrokoch a 10-tisíc na súdne výdavky.

Brusel Slovensku v nedávnom napomínacom liste píše, že nebankové firmy si často účtovali za meškanie splátok úrok od 91 do 700 percent ročne. Napriek tomu polícia na Slovensku za posledné tri roky vyšetrovala len trinásť prípadov úžery.

A aj to zväčša nešlo o pôžičkové firmy, ktoré dávajú úvery desaťtisícom klientov.

Ťažké dokazovanie

„Vo väčšine prípadov dochádza k trestnému činu úžery bez akejkoľvek písomnej dokumentácie,“ vysvetľuje hovorca policajného prezídia Michal Slivka. Keď chce vyšetrovateľ riešiť úžeru, má problém ju dokázať.

„Je to postavené na výpovedi poškodeného, svedka alebo páchateľa, ktorí s nami často nespolupracujú,“ vysvetľuje.

Úžeru vidí polícia najmä v rómskych osadách, na pôžičkové firmy neútočí aj s vysvetlením, že na Slovensku nemožno za trestný čin potrestať obchodnú spoločnosť.

Predajcom, ktorí pôžičky od nebankových firiem ponúkajú, zasa vyšetrovatelia vedia zločin ťažko dokázať, pretože spoluprácu s nebankovými firmami kryjú zložitými zmluvami o spolupráci.

„Okrem toho na Slovensku nie je zločinom, ak niekto ponúka úvery s absurdne vysokým úrokom. Aby išlo o úžeru, musíme dokázať zneužitie tiesne alebo hlúposť, a to je ťažké, ak poškodený v úverovej zmluve vyhlási, že si je vedomý, čo podpisuje a zmluvu si prečítal,“ vraví policajný vyšetrovateľ pod zárukou anonymity.

Súhlasí aj partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Radovan Pala, podľa ktorého sa aj preto u nás nedá len podľa výšky úroku niečo označiť za úžeru.

Kým v Nemecku musia policajti úžerníkom dokazovať aj to, že zneužili hlúposť dlžníkov, napríklad v Španielsku stačí, aby išlo o pôžičku s úrokom „významne prevyšujúcim normálny, ktorý je vo výraznom nepomere s okolnosťami prípadu“.

Aký vysoký musí byť úrok, aby bol výrazne nad úrovňou štandardných cien pôžičiek? Pala poukazuje na rozhodnutia českých súdov, podľa ktorých úžerníckym úrokom môže byť úroková sadzba od 70 percent ročne vyššie.

cikovsky.jpg
Je správne, aby štát určoval, aký úrok je už úžera? pýta sa Konštantín Čikovský

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Stropy zaviedli a zrušili

Prvá Ficova vláda sa pokúšala skrotiť úroky pôžičkových firiem cez zákonný strop na cenu za pôžičku vrátane úrokov a poplatkov, ktorý štvrťročne určovalo ministerstvo financií podľa vývoja trhu.

Strop na ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá zohľadňuje všetky náklady na úver, nesmel byť vyšší ako 78 percent ročne.

Samotný úrok nesmel prevyšovať dvojnásobok priemernej sadzby na trhu, pri väčších úveroch bol strop úrokov 20 až 30 percent.

V roku 2008 to presadil exminister spravodlivosti Štefan Harabin, pred tromi rokmi ešte Ficova vláda strop na úroky zrušila.

Teraz ministerstvo financií hovorí, že komentovať zavedenie stropov na náklady na pôžičky by bolo predčasné.

Ročná percentuálna miera nákladov slúži dnes najmä na porovnávanie úverov, upozorňuje rezort financií. Výhodnejší je totiž ten úver, ktorý pri rovnakej sume a dĺžke splácania má nižšiu mieru nákladov.

Čo je možné pri pôžičkách

Príklady toho, čo sú schopné dať do zmlúv pôžičkové firmy, opísala Európska komisia v liste, ktorý poslala slovenskej vláde.

1. Požičiate si dvetisíc eur, no budete dva mesiace meškať so splátkou a pôžičková firma od vás chce ďalších tisíc eur len za meškanie. Úrok z omeškania podľa Európskej komisie pred štyrmi až piatimi rokmi bol pomerne bežne sto až sedemsto percent ročne.

Navyše, pôžičkové spoločnosti siahli dlžníkom na dom či byt, i keď dlhovali zopár stoviek či tisíc eur.

2. Aby sa pôžičková firma vyhla preverovaniu férovosti podmienok, za akých požičia peniaze, do zmluvy napíše obyčajným ľuďom, že im požičiava na podnikateľské aktivity.

„V niektorých prípadoch bol tento účel dokonca dopísaný poskytovateľom úveru po podpísaní zmluvy,“ tvrdí Európska komisia.

3. Keď si zákazník berie úver, pôžičková firma si vypýta vyhlásenie, že ak niekedy bude dlhovať peniaze, môže bez akýchkoľvek debát siahnuť na celú jeho mzdu.

Takýmto vyhlásením sa nebanková spoločnosť vyhne preverovaniu podmienok a exekúcii, v ktorej by muselo dlžníkovi ostať aspoň životné minimum.

4. Brusel spochybňuje aj notárske zápisnice, ktoré nebankové firmy ľuďom nanucujú a cez ktoré sa vopred vzdávajú možnosti, aby súd preveril férovosť zmluvy.

Pôžičková firma totiž môže ísť s notárskou zápisnicou rovno za exekútorom a nemusí si nechať exekúciu potvrdiť na súde.

Adam Valček

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 41 168
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 35 810
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 512
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 304
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 874
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 811
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 310
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 237
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 109
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 975
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zľava: Jozef Brhel, Milan Fiľo, Jaroslav Haščák a Juraj Široký.

Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.

21 h
Vyštudoval biológiu a robil antropologický výskum v osade pri Krupine. V súčasnosti Andrej Belák pôsobí v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV a v organizácii ministerstva zdravotníctva Zdravé regióny.

Antropológ Belák dostal Bielu vranu.

15 h
Komentár Zuzany Kepplovej

Takto sa to robí, do psej matere!

Zuzana Kepplová.

Ak ostatný skríning niekomu pomohol, boli to starostovia a primátori.

16 h

OĽaNO stratilo viac ako polovicu preferencií a Sme rodina by asi ani neprešli do parlamentu. Chá-chá!

Neprehliadnite tiež

Ocenená bola aj nezisková organizácia Projekt Dom.ov z Prešova.

10. dec

Výzva platí pre obce s rómskymi komunitami.

9. dec

Rómovia po celé generácie žili a dodnes žijú v osadách v podmienkach segregácie a extrémnej chudoby.

8. dec
Poslanec NR SR Peter Pollák ml. (OĽaNO).

Delimitáciu úradu schválila vláda v stredu.

4. dec