SME
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Historik: V Česku prežilo holokaust iba 600 Rómov, nikoho nepotrestali

Po roku 1945 začali prichádzať do Čiech slovenskí Rómovia, ktorí si tu hľadali prácu.

Pamätník obetiam rómskeho holokaustu v českej obci Mirovice.Pamätník obetiam rómskeho holokaustu v českej obci Mirovice. (Zdroj: SITA/AP)

Nacistický režim v Protektoráte Čiech a Moravy prežilo približne 600 Rómov. O tom, ako vyzeral rómsky holokaust na území Protektorátu a prečo nebol nikto potrestaný, sme sa rozprávali s historikom brnenského Múzea rómskej kultúry MICHALOM SCHUSTEROM.

Ako prebiehal rómsky holokaust v Protektoráte Čiech a Moravy?

„Prenasledovanie Rómov v tomto období sa dá rozdeliť na dve etapy. Začiatkom roka 1942 začali vychádzať proticigánske opatrenia z praxe prvej republiky, potom sa začala uskutočňovať otvorená rasová politika nacistov, ktorá kopírovala vtedajšie nemecké zákony.

Okrem zákazu kočovného života a umiestňovania rómskych mužov do pracovných táborov, priniesol zásadný zlom práve rok 1942. Vtedy sa prijalo "nařízení o potláčení cikánskeho zlořádu". To znamenalo vytvorenie zoznamu Cigánov a cigánskych miešancov, ktorý celkovo obsahoval 6500 mien, a vznik cigánskych táborov v Letech u Písku a v Hodoníne u Kunštátu. Na týchto miestach bola umiestnená asi tretina rómskej populácie Protektoatu Čiech a Moravy.

Katastrofálne hygienické a stravovacie podmienky spoločne s rozšírenými infekciami mali za následok smrť štvrtiny väzňov. V týcho táboroch bola percentuálne vyššia úmrtnosť ako v koncentračnom tábore Dachau. Na základe osviečimského nariadenia vodcu jednotiek SS Heinricha Himmlera z decembra 1942 bola v priebehu nasledujúcich dvanástich mesiacov väčšina Rómov z protektorátu deportovaná a zlikvidovaná najmä v Osviečime a ostatných koncentračných táboroch.“

Prečo bolo vyvražďovanie Rómov v Protektoráte masovejšie ako na Slovensku?

„Môžeme tu hovoriť o troch hlavných dôvodoch. Takzvaní Cigáni a osoby po cigánsky žijúce boli monitorované štátom už na zákalde prvorepublikového Zákona o potulných Cigáňoch z roku 1927. Tieto zoznamy boli potom použité aj po nástupe nacistov. Druhým dôvodom bola výrazná podriadenosť českých úradov Nemeckej ríši, čo znamenalo rýchle preberanie proticigánskych zákonov z Nemecka. Tretím aspektom bolo relatívne malý počet Rómov v Česku a teda ich bolo jednoduchšie podchytiť a následne zlikvidovať.“

Kto je zodpovedný za rómsky holokaust v Protektoráte?

„V Česku došlo počas II. svetovej vojny ku genocíde Rómov pod nemeckým tlakom, ale protektorátne úrady mali silné predsudky voči rómskej komunite. Po roku 1945 bol pred súd za vyvražďovanie Rómov postavený pred súd iba Jozef Janovský, veliteľ cigánskeho tábora v Letech u Písku. Proces s ním bol o tri roky neskôr zastavený. Okrem neho boli dvaja dozorci pokarhaní.“

Počas II. svetovej vojny došlo v protektoráte prakticky k vyhladeniu Rómov. Čo nasledovalo potom?

„Nacistickú genocídu prežilo 10 percent pôvodného rómskeho obyvateľstva v Česku. Bolo to približne 500 až 600 osôb. Smerovali najmä do pohraničia a priemyselných oblastí na severe Čiech a Moravy. V roku 1948 bol oficiálne zrušený diskriminačný zákon, ale Rómovia ostali na okraji spoločnosti. Socialistický režim potom od polovice 50-tych rokov pristúpil k otvorenej asimilácii Rómov, ktorá trvala až do skončenia vtedajšieho režimu.“

Odkedy sa v Českej republike pripomína rómsky holokaust?

„Téma rómskeho holokaustu bola po roku 1945 výrazne obchádzaná a marginalizovaná a to aj v západnej Európe. Po vojne nebolo priamo povedané, že medzi rasovo prenasledované osoby patrili popri Židoch aj Rómovia, keďže sa stále brala do úvahy nacistická teória o o tom, že Cigáni sú asociálnym prvkom spoločnosti. Od 60-tých rokov sa rómskym holokaustom začali zaoberať prví odborníci ako napríklad Ctibor Nečas.

V tom čase sa aj prvykrát v Česku pripomenul rómsky holokaust v Hodoníne u Kunštátu. Až po páde režimu v 89-tom si aj verejnosť a média začali pripomínať obete rómskeho holokaustu na miestach ich utrpenia. Pietne akty sa každoročne konajú 27. januára, v marci v Múzeu rómskej kultúry, v máji a auguste v Letech u Písku a Hodoníne u Kunštátu.“

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 41 103
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 36 298
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 483
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 300
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 865
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 807
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 300
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 223
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 094
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 961
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zľava: Jozef Brhel, Milan Fiľo, Jaroslav Haščák a Juraj Široký.

Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.

21 h
Vyštudoval biológiu a robil antropologický výskum v osade pri Krupine. V súčasnosti Andrej Belák pôsobí v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV a v organizácii ministerstva zdravotníctva Zdravé regióny.

Antropológ Belák dostal Bielu vranu.

15 h
Komentár Zuzany Kepplovej

Takto sa to robí, do psej matere!

Zuzana Kepplová.

Ak ostatný skríning niekomu pomohol, boli to starostovia a primátori.

16 h

OĽaNO stratilo viac ako polovicu preferencií a Sme rodina by asi ani neprešli do parlamentu. Chá-chá!

Neprehliadnite tiež

Ocenená bola aj nezisková organizácia Projekt Dom.ov z Prešova.

10. dec

Výzva platí pre obce s rómskymi komunitami.

9. dec

Rómovia po celé generácie žili a dodnes žijú v osadách v podmienkach segregácie a extrémnej chudoby.

8. dec
Poslanec NR SR Peter Pollák ml. (OĽaNO).

Delimitáciu úradu schválila vláda v stredu.

4. dec