SME
Piatok, 3. december, 2021 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky

Historik: V Česku prežilo holokaust iba 600 Rómov, nikoho nepotrestali

Po roku 1945 začali prichádzať do Čiech slovenskí Rómovia, ktorí si tu hľadali prácu.

Pamätník obetiam rómskeho holokaustu v českej obci Mirovice.Pamätník obetiam rómskeho holokaustu v českej obci Mirovice. (Zdroj: SITA/AP)

Nacistický režim v Protektoráte Čiech a Moravy prežilo približne 600 Rómov. O tom, ako vyzeral rómsky holokaust na území Protektorátu a prečo nebol nikto potrestaný, sme sa rozprávali s historikom brnenského Múzea rómskej kultúry MICHALOM SCHUSTEROM.

Ako prebiehal rómsky holokaust v Protektoráte Čiech a Moravy?

„Prenasledovanie Rómov v tomto období sa dá rozdeliť na dve etapy. Začiatkom roka 1942 začali vychádzať proticigánske opatrenia z praxe prvej republiky, potom sa začala uskutočňovať otvorená rasová politika nacistov, ktorá kopírovala vtedajšie nemecké zákony.

Okrem zákazu kočovného života a umiestňovania rómskych mužov do pracovných táborov, priniesol zásadný zlom práve rok 1942. Vtedy sa prijalo "nařízení o potláčení cikánskeho zlořádu". To znamenalo vytvorenie zoznamu Cigánov a cigánskych miešancov, ktorý celkovo obsahoval 6500 mien, a vznik cigánskych táborov v Letech u Písku a v Hodoníne u Kunštátu. Na týchto miestach bola umiestnená asi tretina rómskej populácie Protektoatu Čiech a Moravy.

Katastrofálne hygienické a stravovacie podmienky spoločne s rozšírenými infekciami mali za následok smrť štvrtiny väzňov. V týcho táboroch bola percentuálne vyššia úmrtnosť ako v koncentračnom tábore Dachau. Na základe osviečimského nariadenia vodcu jednotiek SS Heinricha Himmlera z decembra 1942 bola v priebehu nasledujúcich dvanástich mesiacov väčšina Rómov z protektorátu deportovaná a zlikvidovaná najmä v Osviečime a ostatných koncentračných táboroch.“

Prečo bolo vyvražďovanie Rómov v Protektoráte masovejšie ako na Slovensku?

„Môžeme tu hovoriť o troch hlavných dôvodoch. Takzvaní Cigáni a osoby po cigánsky žijúce boli monitorované štátom už na zákalde prvorepublikového Zákona o potulných Cigáňoch z roku 1927. Tieto zoznamy boli potom použité aj po nástupe nacistov. Druhým dôvodom bola výrazná podriadenosť českých úradov Nemeckej ríši, čo znamenalo rýchle preberanie proticigánskych zákonov z Nemecka. Tretím aspektom bolo relatívne malý počet Rómov v Česku a teda ich bolo jednoduchšie podchytiť a následne zlikvidovať.“

Kto je zodpovedný za rómsky holokaust v Protektoráte?

„V Česku došlo počas II. svetovej vojny ku genocíde Rómov pod nemeckým tlakom, ale protektorátne úrady mali silné predsudky voči rómskej komunite. Po roku 1945 bol pred súd za vyvražďovanie Rómov postavený pred súd iba Jozef Janovský, veliteľ cigánskeho tábora v Letech u Písku. Proces s ním bol o tri roky neskôr zastavený. Okrem neho boli dvaja dozorci pokarhaní.“

Počas II. svetovej vojny došlo v protektoráte prakticky k vyhladeniu Rómov. Čo nasledovalo potom?

„Nacistickú genocídu prežilo 10 percent pôvodného rómskeho obyvateľstva v Česku. Bolo to približne 500 až 600 osôb. Smerovali najmä do pohraničia a priemyselných oblastí na severe Čiech a Moravy. V roku 1948 bol oficiálne zrušený diskriminačný zákon, ale Rómovia ostali na okraji spoločnosti. Socialistický režim potom od polovice 50-tych rokov pristúpil k otvorenej asimilácii Rómov, ktorá trvala až do skončenia vtedajšieho režimu.“

Odkedy sa v Českej republike pripomína rómsky holokaust?

„Téma rómskeho holokaustu bola po roku 1945 výrazne obchádzaná a marginalizovaná a to aj v západnej Európe. Po vojne nebolo priamo povedané, že medzi rasovo prenasledované osoby patrili popri Židoch aj Rómovia, keďže sa stále brala do úvahy nacistická teória o o tom, že Cigáni sú asociálnym prvkom spoločnosti. Od 60-tých rokov sa rómskym holokaustom začali zaoberať prví odborníci ako napríklad Ctibor Nečas.

V tom čase sa aj prvykrát v Česku pripomenul rómsky holokaust v Hodoníne u Kunštátu. Až po páde režimu v 89-tom si aj verejnosť a média začali pripomínať obete rómskeho holokaustu na miestach ich utrpenia. Pietne akty sa každoročne konajú 27. januára, v marci v Múzeu rómskej kultúry, v máji a auguste v Letech u Písku a Hodoníne u Kunštátu.“

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tento rok turizmu neprial
  2. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť
  3. Máš rád výzvy? Zmeň svet a urob veci inak, teraz
  4. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  5. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  6. Opäť sme na dobrej vlne
  7. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  8. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos
  9. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  10. PRIESKUM: Slováci prezradili, čo by mal spĺňať dokonalý smartfón
  1. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  2. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  3. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  4. Opäť sme na dobrej vlne
  5. Aj mikulášske balíčku môžu byť zdravé. Zistite ako na to.
  6. 365.bank sa stala bankou roka na Slovensku
  7. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Ako vychovávať deti aby boli odolnejšie
  10. Tento rok turizmu neprial
  1. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 16 422
  2. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 12 404
  3. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 10 325
  4. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 7 772
  5. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 5 820
  6. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 5 795
  7. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 5 187
  8. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 4 745
  9. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 3 853
  10. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené 2 792
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Sanitka prechádza okolo cyklistu s ochranným rúškom na tvári vo Varšave.

Kompletne zaočkovaných je v Poľsku 54 percent populácie.


16 h

Neprehliadnite tiež

Rómska osada pri Krompachoch.

Cieľom je zlepšiť dostupnosť služieb pre obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít.


TASR 29. nov
Rómska osada v Richnave.

Projekty budú podporené z Nórskych fondov aj štátneho rozpočtu.


SITA 11. nov
Ilustračné foto.

Terénni asistenti v tomto projekte pomáhajú približne 15 000 obyvateľom.


TASR 15. okt
Ondrej Dostál.

V Českej republike dostali nezákonne sterilizované Rómky odškodné v prepočte 12-tisíc eur.


SITA 7. okt
Skryť Zatvoriť reklamu