NEKROLÓG

Róma z Klenovca uznával celý svet, doma nikto

Ján Cibuľa patril k najvýraznejším Slovákom v 20. storočí. Komunistický režim jeho úspechy tajil.

Ján Cibuľa patril k excelentným diplomatom a vynikajúcim lekárom.(Zdroj: ARCHÍV - J. C. ml.)

Z osady sa vypracoval až k vlastnej lekárskej praxi vo Švajčiarsku a keď mu v Berne udelili Kultúrnu cenu, bola to pocta, akej sa predtým dostalo len Albertovi Einsteinovi. Kanadskí Rómovia ho v roku 2001 navrhli na Nobelovu cenu za mier.

Jána Cibuľu z Klenovca pozná na Slovensku málokto, pritom patril k najvýznamnejším Rómom 20. storočia.

Prvý študent univerzity

Bol najstarší z piatich súrodencov, vyrastal v skromných podmienkach. Matka bola ženou v domácnosti a otec hrával na husliach. Po ňom zdedil lásku k hudbe a k samotným husliam. Po ukončení štúdia na Gymnáziu v Rimavskej Sobote ho ako prvého Róma na Slovensku prijali v roku 1951 na Univerzitu Komenského v Bratislave, kde sa venoval štúdiu medicíny.

„Vďaka tomu sa stal známym, veľa sa o ňom hovorilo,“ vysvetľuje jeho sestra Želmíra Kňažeková, ktorá dodnes žije v Klenovci. Svojho brata v detstve videla málokedy. „Viete, bola som malá, on už študoval na univerzite,“ spomína.

Ako absolventa medicíny ho režim poslal pracovať do NDR, kde pôsobil do roku 1967. Po návrate domov pracoval v Bratislave a Novákoch, o rok neskôr už opustil svoju rodnú krajinu navždy.

„Nebolo to z politických dôvodov. Jeho manželka vtedy odišla do Rakúska a on išiel za ňou. Nakoniec sa nenašli a tak putoval ďalej do Švajčiarska,“ opisuje Kňažeková.

Vo Švajčiarsku najskôr pracoval ako laborant vo farmaceutickom komplexe a od roku 2001 si otvoril v Berne vlastnú lekársku prax. Počas tohto obdobia externe vyštudoval univerzitu vo Viedni a začal sa venovať aj akupunktúre.

Cibuľa sa však aj vo Švajčiarsku stretol s predsudkami voči Rómom. Veril, že iba združovanie rómskych elít pomôže tieto bariéry v spoločnosti zbúrať.

dr_med_jan_cibula_03_res.jpg

Medzi politickou elitou

S rodinou si najmä písal, občas zavolal. Ako pripomína jeho sestra Želmíra, vždy posielal domov výstrižky zo zahraničných novín.

Do Švajčiarska mohol cestovať iba jeho otec ako dôchodca, po roku 1989 za ním každoročne chodila aj Želmíra. O významnom postavení svojho brata počas totality veľa nevedeli.

Cibuľa sa pritom ako aktivista často stretával s poprednými osobnosťami svetového politického a kultúrneho života ako Indirou Ghándhíovou, lovcom nacistov Simonom Wiesenthalom, švédskym premiérom Olafom Palmem alebo francúzskym prezidentom Jacquesom Chiracom. V krajine pod Alpami nezabudol ani na priateľov zo školy.

„S Jankom som sa zoznámila už v roku 1954, keď sme spoločne pracovali na výskume Rómov na Gemeri - obaja ešte ako študenti. Odvtedy sa z nás stali priatelia a spolupracovníci,“ hovorí česká fotografka Eva Davidová.

Najradšej spomína na výlet do francúzskeho mesta Saint Maries de-la Mer v máji 1970, kde sa konala medzinárodná púť Rómov. Tam sa spoločne zabávali a zaznamenávali tradičné rómske zvyky, hudbu a piesne.

O rok neskôr čakala na Cibuľu oveľa zásadnejšia udalosť. Práve on sa výraznou mierou pričinil, aby sa v roku 1971 stretli rómske elity v anglickom meste Orpington. Išlo o prvé stretnutie Medzinárodnej rómskej únie (IRU) a svet si ho pripomína ako Medzinárodný deň Rómov. Slovenský lekár sa tak dostal do čela dovtedy najsilnejšieho rómskeho hnutia v histórii.

Po šiestich rokoch bol zvolaný ďalší kongres - priamo v Ženeve. Tam Cibuľu ako uznávaného lekára a diplomata osobne spoznala aj Košičanka Anna Koptová.

cibula_familie_1_res.jpg

Jedno stretnutie jej zmenilo život

„Stretnutie s ním mi zmenilo život,“ hovorí Koptová, riaditeľka rómskeho gymnázia v Košiciach. Priznáva, že jej cesta do Švajčiarska bola komplikovaná, pozvánku dostala z Prahy. „Najskôr som Cibuľovi napísala, že v Košiciach pracuje jedna Rómka ako novinárka a bolo by zaujímavé, keby prišla. Cibuľa mi neskôr poslal list priamo do košickej redakcie Východoslovenských novín. No vtedy bolo nepredstaviteľné, aby sa niekto z Slovenska a obzvlášť novinár akreditoval do zahraničia na takéto podujatie.“

Koptovej napokon pomohol vtedajší šéfredaktor Východoslovenských novín, ktorý sa režimu nezľakol.

„Prišla som za Andrejom Hlaváčom s listom a on mi hovorí: Keď chceš, tak choď. Ja to vybavím. Do dvoch týždňov som mala devízový prísľub a ostatné doklady na vycestovanie.“

Na mladú novinárku z východného Slovenska Cibuľa prvýkrát veľmi zapôsobil. Jediné stretnutie s ním si pamätá, akoby to bolo včera. „Bol to mimoriadne charizmatický človek. Vedel, aká je situácia na Slovensku a v Čechách. Veľmi ma presviedčal, nech necestujem späť na Slovensko, lebo mi to môže spôsobiť problémy. Vtedy som mu neverila, bola som ešte len absolventka a mojím snom bolo pracovať v novinách.“

Zrážku s režimom pocítila hneď týždeň po návrate do Košíc. „Na prvom výsluchu som bola prekvapená, že popri príslušníkoch verejnej bezpečnosti tam boli aj iní ľudia, pravdepodobne tajní. Chceli, aby som s nimi spolupracovala. V žiadnom prípade, odpovedala som a tak sa zo mňa stal ´nepriateľ socialistického ľudu´.“

554928_4767058337551_1023632070_n_res.jpg

V nemilosti režimu

Cesta na Západ stála Koptovú nakoniec miesto v redakcii, ale návrat domov nikdy neľutovala. „Prvýkrát v živote som si uvedomila, aké naivné názory som mala na svet, život a jeho cenu. Odvtedy sa ešte viac venujem problematike Rómov,“ hovorí.

Vymenili si ešte päť listov, kde mu písala, že musí ukončiť ich komunikáciu. Bála sa o svojich súrodencov, aby ich vládna moc nepotrestala. „Vládol tu iný režim a tieto veci neboli na Slovensku nikdy verejne interpretované. Informácie o jeho práci sa dostali iba úzkemu kruhu ľudí. Problém je aj v tom, že Rómovia s moderným myslením a novými myšlienkami boli vždy v nemilosti režimu. Nech bol akýkoľvek,“ vysvetľuje Koptová.

Kandidát na Nobelovu cenu

Po rokoch v emigrácii sa Cibuľa vrátil na Slovensko prvýkrát až v roku 1990. Veľké úspechy Slováka v exile si všimli paradoxne najskôr v Kanade. Tamojšie združenie česko-slovenských Rómov ho nominovalo v roku 2001 na Nobelovu cenu mieru a bol oficiálne zaradený medzi kandidátov.

Slovensko si do roku 2008 jeho prácu nijak výrazne nevšímalo. Až potom mu Úrad vlády udelil Cenu za ľudskosť. V tom čase však už Ján Cibuľa trpel ťažkou chorobou.

Napriek komplikáciám bol stále aktívnym diplomatom, ktorý bojoval za odškodnenie obetí rómskeho holokaustu. Chcel, aby Rómov odškodnili ako Židov. V Bratislave sa vtedy s Cibuľom stretol aj Csaba Horváth z Rimavskej Soboty. „Rozprávali sme sa iba krátko, pretože už bol veľmi chorý. Jeho práca bola veľmi užitočná pre našu generáciu a mali by sme ísť po jeho ceste,“ myslí si Horváth.

Hoci už bol pripútaný na invalidný vozík, do roku 2009 sa pravidelne zúčastňoval aj podujatí organizovaných veľvyslanectvom SR v Berne. „Jána Cibuľu vnímame ako významného rómskeho predstaviteľa a aktivistu, ktorý najmä v slobodných podmienkach po emigrácii vyvinul veľké úsilie o posilnenie identity Rómov,“ napísal Juraj Solčány z veľvyslanectva v Berne.

Dva týždne pred jeho smrťou prišla do Bernu Cibuľova sestra. Počas piatich dní sa bavili najmä o rodine. „Mal veľmi živé spomienky na Klenovec a Slovensko, túžba po domove bola silná. Najradšej chodil tam, kde sa hrávala cigánska muzika,“ dodáva Želmíra Kňažeková.

Vizitka

Ján Cibuľa sa narodil 7. januára 1932 v Klenovci. Patril k najúspešnejším slovenským diplomatom a najvýraznejším Slovákom, ktorí bojovali za práva Rómov.

V roku 1968 bol spoluzakladateľom Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku. Po emigrácii pôsobil ako člen parlamentu rómskej organizácie, ktorá v roku 1971 pripravovala vznik Medzinárodnej rómskej únie.

Vrcholom jeho kariéry bola cesta do sídla Organizácie spojených národov v roku 1971.

Cibuľa osobne viedol dvanásť zástupcov rómskych komunít z celej Európy a na prelomovom stretnutí sa mu podarilo získať uznanie OSN. Medzinárodné spoločenstvo priznalo pre IRU štatút pozorovateľa a legitimizovalo existenciu rómskeho národa. Ťažkej chorobe podľahol 18. augusta vo svojom dome.

Najčítanejšie na SME Rómovia


          Inzercia - Tlačové správy


          1. Košická Klinika detí a dorastu je opäť krajšia
          2. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk?
          3. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta
          4. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín
          5. S novou optikou máte v Poprade rýchlosť a kvalitu zaručenú
          6. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi
          7. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“!
          8. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý
          9. Získajte špičkovú klimatizáciu a toto leto ušetrite na elektrine
          10. ZOC MAX Prešov má za sebou úspešnú desaťročnicu
          1. Poľovníkom sa nestaneš, musíš sa ním narodiť!
          2. Bratislava začína s výstavbou bulváru Mlynské nivy
          3. Tréningové moduly HACCP online
          4. Kuba má záujem o spoluprácu s SPU v Nitre
          5. Návštevníkov Gardenie zaujali expozície SPU v Nitre
          6. Slováci si nevedia predstaviť svoj deň bez chleba a pečiva
          7. Vieme, čo môže spôsobovať neplodnosť u mužov a žien
          8. Košická Klinika detí a dorastu je opäť krajšia
          9. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta
          10. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk?
          1. Toto sú zdravotné problémy, o ktorých muži nehovoria 20 422
          2. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý 14 620
          3. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín 14 380
          4. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta 10 151
          5. Jordánsko: Najkrajšie miesta kráľovstva v púšti 7 045
          6. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk? 6 704
          7. Miesta v Rakúsku, ktoré by ste mali vidieť. Kúsok za Bratislavou 5 518
          8. Vajíčka, chlebíky či niečo sladké? Kam v Bratislave na raňajky? 5 242
          9. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi 4 990
          10. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“! 3 733

          Téma: Víkend


          Hlavné správy zo Sme.sk

          PLUS

          Prečo má charizmu len pár vyvolených. Aká je tá vaša?

          Buď sa s ňou narodíte, alebo nie. Je to dar od Boha, čaro, ktoré sa nedá získať, alebo platí, že stačí dobrý tréning a charizma naskočí ako motor?

          EKONOMIKA

          Firmy začnú zverejňovať základný plat už v inzeráte

          Povinnosť zverejňovať základnú zložku mzdy sa netýka verejnej správy.

          KOMENTÁRE

          Rozdeľuje nás chudoba, nie nevedomosť

          Dlhodobý nedostatok peňazí je nesmierne poučná skúsenosť

          SVET

          Ako Skripaľovci prežili? Šťastie, tekutiny, rýchla pomoc

          Miesta v Salisbury, kde objavili novičok, budú niekoľko mesiacov čistiť.

          Neprehliadnite tiež

          Obroda Lunika IX: Môže byť atraktívny nielen pre Rómov

          Ak by sa naplnila vízia, môže byť sídlisko modelovým, ako ho chceli mať pri vzniku.

          Kauza šikanovania rómskych detí: Na verdikt sa stále čaká

          Krajský súd sa zaoberá odvolaním voči oslobodzujúcemu rozsudku.

          Dnes píše Zuzana Števulová

          Aj Rómom patrí táto krajina

          Kým nebudú úspešní aj oni, nebude úspešná ani naša spoločnosť.

          Mladí Rómovia chcú zlepšiť vnímanie menšiny, podpísali deklaráciu

          Mladí Rómovia vyzývali k zodpovednosti svojich rovestníkov a k aktívnej účasti vo všetkých oblastiach spoločnosti.

          OĽANO tvrdí, že biznis na rómskych deťoch je reálnou skutočnosťou

          Na neoprávnené umiestňovanie detí do špeciálnych škôl hnutie upozorňovalo už v roku 2015.