Agentúrny text sme nahradili autorským článkom
BRATISLAVA. Rozdiely medzi bohatými a chudobnými domácnosťami na Slovensku mierne stúpajú. Kým v roku 2012 bolo takzvanému riziku chudoby vystavených trinásť percent našich domácností, rok predtým to bolo zhruba dvanásť percent.
Vyplýva to z každoročného zisťovania príjmov a životných podmienok domácností v krajinách Európskej únie.
Rozdiely sa zväčšujú
Štatistický úrad podľa európskej metodiky minulý rok v apríli podrobným prieskumom zistil čisté príjmy domácností a rozdelil ich podľa výšky na polovicu a určil tak stredný príjem - medián.
Rodiny, ktoré mali mesačne príjem len 60 percent tejto sumy, označil za domácnosti v pásme rizika chudoby.
Každoročné používanie takej metodiky môže povedať, či sa príjmové rozdiely v krajine zmenšujú, alebo zväčšujú, ale nehovorí nič o tom, či sú ľudia bohatší alebo chudobnejší ako v minulosti.
Pásmo rizika chudoby sa líši aj podľa veľkosti domácnosti, napríklad jednočlenná domácnosť bola pri poslednom meraní v riziku chudoby, ak mala príjem pod 346 eur.
Rozdiely sa zväčšujú
Chudobou sú podľa tohto merania najviac ohrození nezamestnaní a najmenej pracujúci a dôchodcovia. V priemere len každý trinásty slovenský dôchodca je taký, ktorému v európskej metodike „hrozí chudoba“. Z tohto pohľadu sa situácia penzistov minimálne od roku 2006 ani nezlepšila, ani nezhoršila.
Spomedzi nezamestnaných je riziku chudoby vystavených až 45 percent ľudí. Najhoršie to bolo v krízovom roku 2009, keď to bolo až 49 percent ľudí bez práce.
Tomu zodpovedá aj fakt, že miera rizika chudoby u pracujúcich bola jednou z najnižších v krízovom roku 2009. Keď veľa ľudí prichádza o prácu, posúva sa nadol aj stredná hranica príjmu a tým rastie aj status zamestnaných ľudí.
Chudobou sú viac ohrození mladší ako starší ľudia. Deti, žiaci či študenti majú buď nízky, alebo žiadny príjem a sociálne dávky mladým rodinám to nedokážu vyrovnať tak, ako napríklad starobné dôchodky penzistom.
Pochopiteľne sú potom v priemere najchudobnejšie rodiny s viacerými deťmi alebo domácnosť iba s jedným rodičom.
Na kom (ne)šetriť
Prieskum ukazuje aj to, na ktoré dávky by vlády mohli siahnuť a nezvýšiť tým riziko chudoby výrazne, a ktorých zrušenie by bolo nebezpečné viac.
Keďže z pohľadu chudoby sú najviac ohrození nezamestnaní, je nevhodné šetriť na dávkach v hmotnej núdzi či podpore v nezamestnanosti. Ubrať bez rizika možno len z najvyšších podpôr v nezamestnanosti, čo už vláda urobila tým, že znížila hornú hranicu podpory.
Keďže medzi najmenej ohrozené skupiny patria dôchodcovia, vláda ich riziko chudoby nezvýši, ak napríklad najvyššie dôchodky budú rásť pomalšie ako doteraz. To už začína platiť. Valorizácia penzií sa podľa zákonov prijatých súčasnou vládou výraznejšie zmení od roku 2016.
