BRATISLAVA. Vyše 400-tisíc ľudí bolo ku koncu augusta v evidencii úradov práce. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnilo ústredie práce.
Oproti júlu počet nezamestnaných klesol. Medziročne už čísla vyzerajú horšie. Vlani koncom augusta bolo bez práce takmer o 4000 ľudí menej ako v tomto roku.
Vývoj nezamestnanosti kopírujú ponuky na najväčšom pracovnom portáli Profesia.sk. „V auguste sme mali o niečo viac ponúk ako v júli. Keď sa však pozrieme na stav oproti minulému roku, počet ponúk medziročne klesol o jedenásť percent,“ hovorí Marcela Glevická z Profesie.
Zmeny nečakajú
Výrazný pokles nezamestnanosti vláda, firmy ani odbory nečakajú. Ministerstvo financií ráta s tým, že v tomto roku dosiahne 14,5 percenta. Svoj názor nezmenilo ani tento týždeň, keď predpoveď aktualizovalo. O rok sa má nezamestnanosť znížiť, no ostane nad 14 percentami.
Ministerstvo práce verí, že ľudí bez práce výraznejšie ubudne v roku 2015. Očakáva, že lepšie sa bude dariť ekonomike, čo by pre firmy znamenalo viac zákaziek a mohli by zamestnať viac ľudí.
Ministerstvo dodalo, že ani v časoch, keď sa našej ekonomike darilo najlepšie, nezamestnanosť až tak neklesla. Medzi regiónmi sú veľké rozdiely a kým v jednom odvetví je prebytok pracovných síl, v inom je ich nedostatok.
„Nemáme signály, že by ľudí bez práce malo výrazne ubúdať,“ hovorí Darina Mokráňová z agentúry Index Nosluš. Medzimesačný pokles podľa nej mohli spôsobiť absolventi, ktorí si už v auguste našli prácu. Výraznejší záujem cítia aj od subdodávateľov v elektrotechnickom priemysle.
Napriek tomu nečaká, že by sa trh práce nasledujúce mesiace výrazne menil. „Nezamestnanosť sa podľa mňa bude meniť medzimesačne len minimálne,“ hovorí.
Podobne to vidia aj odborári. Zlepšenie očakávajú o tri až štyri mesiace. „Vtedy by mohla začať klesať nezamestnanosť výraznejšie,“ hovorí Jozef Kollár, šéf Konfederácie odborových zväzov.
Pomôžu nulové odvody?
Odborári si veľa sľubujú najmä od odpustenia odvodov pre firmy, čo zamestnajú ľudí, ktorí boli bez práce viac ako rok. Za takýchto zamestnancov budú firmy platiť iba úrazové a garančné poistenie, čo je 1,05 percenta z hrubej mzdy zamestnanca.
Tak by sa podľa odborov mohlo zamestnať až desaťtisíc ľudí. Vláda vo svojich plánoch uvažuje, že by si prácu mohlo nájsť ešte o päťtisíc ľudí viac.
Odvody však vláda zamýšľa odpúšťať len na rok. Rizikom je, že firma takého zamestnanca po roku prepustí a nahradí ho iným zvýhodneným zamestnancom. Alebo ho nenahradí nikým, lebo nebude mať dosť zákaziek.
„Nikto sa nespýta, čo bude po roku,“ naznačuje krátkozrakosť vládneho plánu Ľudovít Gábor, šéf firmy EM MCA, ktorá vyrába vrecká do vysávačov. Problém vidí aj v tom, že medzi zamestnancami budú vznikať rozpory. Keď dvaja budú robiť to isté, ich čistá mzda bude rozdielna.
Aj napriek tomu to vidí Kollár ako pozitívny krok. Odhaduje, že vyše pätina z možných desaťtisíc ľudí si môže nájsť trvalú prácu . Najviac budú toto opatrenie podľa neho využívať firmy, ktoré podnikajú v službách či tretí sektor. Veľké firmy totiž nebudú mať chuť venovať sa ľuďom, ktorí nemali dlho prácu a pravdepodobne im chýbajú aj pracovné návyky.
Analytik Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník si myslí, že nulové odvody pomôžu len v regiónoch, ktoré sú aj dnes na tom lepšie. Rimavskej Sobote či Veľkému Krtíšu až tak nepomôžu.
