Píše romista Rastislav Pivoň
O cigánskych kráľoch už verejnosť na Slovensku počula. Mali však Cigáni svojich skutočných kráľov, vodcov? Samozrejme, každá skupina svojho vodcu má, či si ho už zvolí, určí podľa pravidiel, alebo si niekto moc jednoducho uzurpuje.
V minulosti najčastejšie nazývali Cigáni svojich predstaviteľov šeralo alebo mujalo, čo by sa dalo preložiť ako vodca, hlava resp. hovorca. Najznámejším pomenovaním je však vajda, ktoré vzniklo zo slova vojvoda.
Mali azda Cigáni vojvodov a ak áno, boli práve takými vojvodami akými sú súčasní samozvaní úžernícki králi?
Podľa historických správ sa Uhorskom prehnala pomerne početná skupina Cigánov vedených vojvodami Michalom, Panuelom a Ondrejom. Ochrannou listinou sa preukazoval aj ďalší vojvoda Ladislav.
V období o ktorom hovoríme, prvá polovica 15. storočia, vládol Uhorsku Žigmund Luxemburský, líška ryšavá, a možno v jeho osobnosti sa ukrýva odpoveď na túto hádanku.
Šľachtu si musel kúpiť
Žigmund predovšetkým nebol Uhor, trón vyženil a uhorská šľachta nebola z cudzinca nadšená. Naopak, baróni vytvorili oficálnu ligu, ktorá mala vládnuť krajine bez kráľa.
Mladý kráľ si teda šľachtu musel kupovať, vydal im hrady ba i celé dediny. A v tejto situácii sa na juhu kráľovstva formovali turecké vojská.
V roku 1396 sa sám vypravil do boja, obliehal Nikopole, utrpel však zahanbujúcu porážku a sotva si zachránil život.
Pomery v Uhorsku boli polarizované a Žigmund Luxemburský to využil na posilnenie svojej moci. Začal budovať novú elitu z radov cudzincov, ktorých si zasa len musel kupovať pozemkovými darmi, titulmi a vysokými úradmi.
Žigmund sľub nedodržal
V roku 1401 bol kráľ zadržaný na budínskom hrade a prepustený len pod podmienkou, že všetkých cudzincov zo služieb prepustí. Ten však svoje slovo nedodržal, uzavrel zmluvu o nástupnictve s Albertom IV., rakúskym vojvodom a menoval ho správcom Uhorska v čase svojej neprítomnosti.
Opozícia ponúkla trón neapolskému kráľovi Ladislavovi a ten viedol proti Žigmundovi vojnu. Žigmund však v bojoch zvíťazil, svoju pozíciu obhájil a začal sa venovať napĺňaniu svojich predstáv o fungovaní kráľovstva. Obklopil sa cudzincami ešte viac ako predtým a ani nemuseli byť urodzeného pôvodu.
Azda najznámejší Stibor zo Stiboríc nebol Uhor ale Poliak z málo významného rodu.
V pomeroch, v akých Žigmund vládol, v časoch, keď nemal oporu v domácich, hľadal ju tam, kde ju nájsť mohol. A teda aj u Cigánov. Pripomeňme, že historické pramene spomínajú, že cigánsky tábor mohol mať aj cez dve tisícky živých duší, pravda, s číslami sa v stredoveku narábalo všeliako.
Titul dostali písomne
Pre Žigmunda Luxemburského teda pôvod nebol dôležitý, šľachticom bol ten, o kom to kráľ vyhlásil. Cigánoch Michalovi, Ondrejovi, Panuelovi a Ladislavovi to vyhlásil dokonca písomne.
Ťažko povedať, čo mu títo vojvodovia za listiny ponúkli. Možno len sľub vernosti a to v tej dobe nebolo málo. Naopak, vernosť panovníkovi sa cenila nadovšetko.
Akú úlohu cigánski vojvodovia v dejinách zohrali sa už nedozvieme. Možno im ochranné glejty slúžili len ako doklad o oddanosti kráľovi. A možno Žigmundovi významne pomohli, mohli byť vyzvedačmi, možno výrobcami zbraní, čo je však málo pravdepodobné, keďže sa stále ponevierali. Snáď niektorí z nich zostali slúžiť v armáde, to všetko sú len dohady.
Istá je len listina, ktorá sa zachovala a ktorá nám o existencii cigánskych šľachticov podáva správu.
Pri pátraní po nich nám veľmi pomohli historici Roman Holec, Jozef Baďurík a Pavel Dvořák. Pavel Dvořák dokonca tak, že dodnes o tom ani netuší.
