Mladí vzdelaní ľudia veľmi nemajú šancu nájsť si zamestnanie na Spiši. Pre prácu preto odchádzajú do zahraničia či iných častí Slovenska. Korzár na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi zisťoval, ako sa uplatnili na trhu práce absolventi, ktorí v tomto roku skončili štúdium.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. V okresoch Spišská Nová Ves a Gelnica je bez práce 12 302 ľudí, čo predstavuje 17,99–percentnú mieru nezamestnanosti.
V porovnaní s vlaňajškom je situácia o čosi lepšia, vtedy evidovali 18,69 percenta ľudí bez práce.
Vysokoškoláci si rýchlo nájdu prácu
Čo sa týka absolventov, na úrade práce sa zaevidovalo 323 mladých ľudí so stredoškolským vzdelaním a 354 vysokoškolákov.
„Vyššie číslo vysokoškolsky vzdelaných ľudí je akoby taká menšia anomália. Hoci sa zaevidujú, prácu si zvyknú nájsť rýchlo, do konca roka ich zostane v evidencii možno sto. Výborne ovládajú svetové jazyky, podobne je to aj s prácou s počítačmi. Vedia sa veľmi dobre orientovať na trhu práce a sami si hľadajú uplatnenie, neváhajú pre výberové konanie vycestovať aj do cudziny,“ opísala správanie vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí Monika Rusnačková z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ako ďalej uviedla, v rámci Slovenska je dopyt hlavne po inžinieroch, napríklad odborníkoch v strojárstve. Odborníci v informačných technológiách to majú na trhu práce vyhrané.
„Máme v evidencii len jediného absolventa z odboru informatiky, možno aj preto, lebo má len titul Bc.,“ opísala M. Rusnačková.
Sama opisuje prípad z praxe, kedy sa takto vzdelaný absolvent zúčastnil na dvadsiatich prijímacích pohovoroch na Slovensku aj v zahraničí. Záujem zo strany zamestnávateľov bol taký veľký, že mal problém vybrať si.
Problémom je sociálna práca
V evidencii na spišskonovoveskom úrade práce stále rezonujú absolventi, ktorí vyštudovali sociálnu prácu.
„Treba však poznamenať, že z roka na rok je ich o trocha menej. Teraz ich evidujeme ôsmich,“ opísala M. Rusnačková.
Veľký problém s uplatnením na trhu práce na Spiši budú mať aj ôsmi vysokoškolsky vzdelaní ľudia so špecializáciou riadenie leteckej dopravy. V evidencii figurujú aj dvadsiati učitelia. M. Rusnačková hovorí, že v prvých dvoch mesiacoch školského roka si väčšina z nich prácu nájde.
„Pracovný trh na Spiši nie je pre vysokoškolákov veľmi zaujímavý. Pôsobia tu hlavne menšie firmy, ktoré hľadajú skôr majstrov ako manažérov. Firmy totiž šetria. Uplatnenie na Spiši nájdu skôr remeselníci,“ vysvetlila M. Rusnačková, prečo mladí ľudia nachádzajú pracovné uplatnenie mimo regiónu.
Nie je šanca dostať sa do kancelárie
V prípade stredoškolákov je veľký problém s absolventmi, ktorí študovali takzvané ekonomické odbory a chceli by pracovať v administratíve.
„Na Spiši je však opačný trend, zamestnávatelia šetria, racionalizujú a potrebujú čo najmenej takýchto zamestnancov,“ vysvetlila M. Rusnačková.
Zaujímavosťou je, že v regióne je dopyt po krajčírkach. „V evidencii však máme len jednu takúto absolventku. Dievčatá veľmi nechcú študovať tento odbor, pretože práca bola v minulosti málo platená. Staršie krajčírky majú zdravotné problémy, nemôžu už vykonávať túto prácu, situácia sa odráža potom aj na trhu práce,“ vysvetlila M. Rusnačková.
Radšej študovať, ako sedieť doma
Renáta, ktorá má 40 rokov, býva v Nemešanoch v Levočskom okrese. Jej syn Ján ukončil štúdium na priemyslovke v Spišskej Novej Vsi.
„Vedeli sme, že prácu si v regióne nenájde, preto sme mu s manželom radili študovať na vysokej škole. Je to lepšia voľba, ako by mal sedieť doma a nič nerobiť. Dnes je teda v Košiciach, ak sa bude snažiť, mal by byť z neho po ukončení vysokej školy strojný inžinier. Pre tento odbor sme sa rozhodli, pretože si ľahšie potom nájde prácu. Syn veľmi túžil po štúdiu na vysokej vojenskej škole v Liptovskom Mikuláši. Boli sme aj tam na dni otvorených dverí. Podmienky na prijatie sú však veľmi náročné, konajú sa tam fyzické previerky, musel by mať výborný zdravotný stav a záujemcov vraj bolo veľmi veľa,“ opísala nám pani Renáta.
