Rozsiahly požiar pripravil osemčlennú rodinu Tišerovcov z Hrabušíc o strechu nad hlavou. Tá ľahla popolom. Rodina bola vystavená chladu, vetru, dažďu. O to väčšiu radosť mali, keď sa našiel dobrodinec, ktorý im novú strechu osobne prišiel urobiť. Domácim dal iba jednu podmienku, aby si torzo zhorenej strechy zhodili sami.
HRABUŠICE. „Bolo okolo piatej, šiestej hodiny poobede. Sedeli sme v izbe a pozerali televízor. Zrazu som videl, že z druhej izby vychádza dym. Prišiel som k peci a priestor pred tým bol celý v plameňoch,“ zaspomínal na osudný deň otec rodiny Róbert Tišer.
Deti vynášal z domu cez okno
Oheň sa v drevenom dome šíril veľmi rýchlo. Duchaprítomný Róbert stačil vybiť sklo na okne v susednej izbe a odtiaľ vynášať deti z domu. Dvermi sa ísť nedalo, tam už všetko bolo v plameňoch.
„Našťastie sa mi podarilo všetky deti dať von. Aj ja som vyšiel. Snažil som sa ešte hasiť, no ani hasičom, ktorí prišli, sa nepodarilo strechu zachrániť. Oheň bol už na bratovom dome. Naša časť domu zhorela, z druhej, bratovej ostali len múry a časť strechy,“ doplnil Róbert.
A tak jeho osemčlenná rodina spolu s bratovou rodinou ostali bývať v poškodenej časti domu. V daždi, zime, vetre najviac trpeli deti. Navyše Tišerovci prišli o všetko postele, nábytok, oblečenie.
S odstupom času však prišla prekvapujúca i potešujúca správa zároveň. Osud tejto rodiny nenechal chladným jedného Žilinčana. Ten sa skontaktoval so starostkou z Hrabušíc a všetko prebehlo v spolupráci s obecným komunitným centrom.
Ako nám miestni ľudia povedali, v osade už vyhorelo veľa domov, no s takýmto skutkom sa tu ešte nestretli.
„Ten pán k nám osobne prišiel, prisľúbil, že nám dá novú strechu a aj sám to urobil. Nám povedal, aby sme si poškodenú strechu zhodili dole, a tak sme aj urobili. Pomohol mi brat i švagor a za jeden deň bola stará strecha dole,“ vysvetlil R. Tišer.
Kúria v peci bez dvierok
Že sa niekto nájde, kto mu dá novú strechu, sa mu vraj ani nesnívalo.
„Keď k nám ten darca prišiel, bol som nesmierne rád. Osobne som sa mu mohol poďakovať v menej celej mojej rodiny. Neviem si predstaviť, ako by sme bývali bez strechy nad hlavou. Nemali by sme kam ísť,“ netajil radosť otec šiestich detí.
Tišerovci dnes už majú znova svoj domov, strechu nad hlavou. Dobrodinec, ktorému sú za to všetko vďační, si želal ostať v anonymite.
Zima sa blíži, a tak nová strecha prišla do rodiny ako na zavolanie. V dome sa už kúri, no majú len provizórny komín. Kúria i varia si na starej piecke bez dvierok. Po požiari domu sú obozretnejší, no na novú piecku nemajú peniaze.
„Nechali sme si tú starú pec. Je bez dvierok. Musíme dávať stále pozor, aby z nej neskočila iskra na koberec. S manželkou sa stále striedame. Raz je doma ona, raz ja. Deti nenechávame samé, aby sa nestalo nejaké nešťastie,“ dodal Róbert.
