Vzhľadom na svoj vek už nerád cestuje. Napriek tomu prijal pozvanie občianskeho združenia B´nai B´rith Concordia. V rámci kampane Poznaním k porozumeniu rozprával v Košiciach o judaizme a jeho vzťahu k iným náboženstvám, židovskej kultúre, tradíciách a zvykoch. Hlavný pražský a zemský rabín, uznávaný spisovateľ, dramatik a scenárista KAROL EFRAIM SIDON.
S akým posolstvom ste sa vybrali na opačný koniec bývalého spoločného štátu?
„Nenesiem žiadne posolstvo, pretože sa necítim poslom niečoho či niekoho. Do Košíc som prišiel, lebo toto mesto mám jednoducho rád, mám k nemu rokmi vypestovaný, nedefinovateľný, skôr citový ako racionálny vzťah. Pravdepodobne je to tým, že Košice mi pripomínajú moju mladosť, keď som sem dosť často cestoval ako mladý žurnalista a neskôr s režisérom Jurajom Jakubiskom ako scenárista. Najmä vďaka nemu som získal úprimný vzťah nielen ku Košiciam, ale k celému východnému Slovensku a k ľuďom, ktorí tu žijú.“
Vyštudovali ste dramaturgiu a scenáristiku na pražskej FAMU, s Jurajom Jakubiskom ste ako scenárista spolupracovali na filmoch Zbehovia a pútnici, Vtáčkovia, siroty a blázni a Dovidenia v pekle, priatelia, spolu ste prebrázdili Slovensko, boli ste v jeho rodnej obci Kojšov neďaleko Košíc. Čo pre vás táto skúsenosť znamená?
„Stretnutie s Jurom bolo niečo úžasné. Pretože on je naozaj nielen skvelý režisér, ale i človek. Ja som tie scenáre písal s veľkou láskou. On ich však stále posunul ešte o kúsok niekam inam, ako som si to ja predstavoval. Ale nemal som mu to za zlé. Pre mňa spolupráca s Jurajom bola veľkým dobrodružstvom poznania, pretože v ňom bolo niečo, čo nebolo vo mne a tak akosi sme sa dopĺňali a navzájom obohacovali.“
Košice ste naposledy navštívili pred tromi rokmi v rámci už tradičných Dní židovskej kultúry, ktoré sa stretávajú stále s väčším ohlasom. Napríklad tohtoročný koncert fenomenálneho izraelského kontrabasistu Avishaia Cohena bol beznádejne vypredaný, obrovský ohlas mala výstava fotografií starých židovských kníh rodáka z Humenného, svetoznámeho fotografa Yuriho Dojca. Na jednej strane sa teda zdá, že vzájomné spoznávanie sa prostredníctvom kultúry naozaj obrusuje nepríjemne ostré hrany vzťahov, na druhej sa rozrastajú rady antisemitov, nacionalistov a xenofóbov, na internete kolujú nenávistné pamflety proti Židom, židovské pamiatky a cintoríny na Slovensku i v Čechách sú vystavené útokom nacistov. Kde sa v ľuďoch berie takmer sedemdesiat rokov po najstrašnejšej vojne v dejinách ľudstva toľko nenávisti? Čo jej je zdrojom?
