PÍŠE ROMISTA RASTISLAV PIVOŇ

Zákaz kočovania Rómov sa z dnešného pohľadu hodnotí ťažko

Pred 55 rokmi zakázali Rómom kočovať. Väčšina z nich prijala nariadenie s radosťou.

Kočovanie u nás zakázali komunisti.(Zdroj: ARCHÍV - TASR)

V októbri tohto roku si Slovensko pripomenul pripomíname 55. výročie prijatia zákona č. 74/1958 Zb. o trvalom usídlení kočujúcich osôb.

V päťdesiatych rokoch 20. storočia sa opäť množili sťažnosti na kočovných, olaských Rómov. Ich spôsob života si nevyžadoval udržiavať s domácim obyvateľstvom dobré vzťahy, miesta pôsobenia často menili, ľudí nepoznali, nebolo pre nich ťažké obyvateľstvu strpčovať život drobnými krádežami.

Situácia však bola taká vážna, že muži, len čo sa dozvedeli o blízkosti kočovníkov, nešli do práce. Olaské ženy boli totiž tak odvážne, že domáce gazdiné okrádali priamo pred ich očami. Národné výbory o tom informovali Povereníctvo vnútra i ÚV KSČ.

Kočovní Rómovia obvykle nenapáchali veľké škody, ale napríklad začiatkom septembra 1955 boli zadržaní v Moldave nad Bodvou s neuveriteľným nákladom 800 kilogramov lucerny. Tá patrila Štátnemu majetku v Drienovciach a tam ju museli kočovníci vrátiť.

Okresný národný výbor žiadal rýchle a razantné riešenie problémov a rezortu vnútra poskytol aj zoznam okradnutých majiteľov hydiny, peňazí, perín a iných vecí.

Vo veci sa angažovali poverení pracovníci, plukovníci Jeleň a Bächer. Tí keď zistili, že Rómom boli zhabané kone, okamžite nariadili národnému výboru, aby po preverení ich pôvodu čo najskôr tieto kočovníkom vrátili.

V októbri 1958 teda prijal parlament zákon o trvalom usídlení kočovníkov. Tomuto zákonu predchádzal pomerne podrobný výskum spôsobu ich života, ktorý riadilo Povereníctvo vnútra, no zúčastnili sa ho aj odborníci etnológovia, zdravotníci a sociálni pracovníci.

Nešlo iba o Rómov

Vo februári 1959 bol na základe zákona prevedený súpis kočujúcich osôb a v Českoslovenku bolo zistených takmer 50-tisíc kočovníkov. Nešlo sa však iba o etnických Rómov, ale aj prevádzkovateľov rôznych živností, ľudových zábavných atrakcií a podobne.

Hoci sa dnes o usídlení týchto osôb hovorí všeličo, faktom je, že väčšina ho prijala s radosťou. Na súpis sa dostavili slávnostne oblečení a s nadšením sa domáhali bytov.

Pravda, boli aj výnimky. Skupina "svetských ľudí" zadržaných v Petržalke sa odmietla daktyloskopovať a praktiky označili za "hitlerovské". Istý korytár, považujúci sa za Rumuna dokonca napísal list prezidentovi Novotnému a otvorene sa ohradil, že ak mu on nepomôže, napíše aj do Rumunska. Novotný nariadil osobu zo súpisu vyňať.

Po súpise sa už Olasi z miesta pohnúť nesmeli. Kone boli zadržané, pokiaľ však boli legálnym majetkom Rómov, bolo nutné ich predať a peniaze kočovníkom odovzdať. Iné kone boli zhabané. No už vtedy sa niektorí Olasi pohybovali pomocou vozidiel, najmä traktorov.

byty02_10_9_07_res.jpg

Kočovníci si rýchlo zvykli

V archívoch sme zatiaľ objavili len jediný prípad, kedy Rómovia z dôvodu násilného usídlenia emigrovali. Išlo o rodinu zadržanú v Bratislave a títo ušli do Poľska. Údajne preto, že tam neplatili nijaké obmedzenia.

Olasi mali dočasne bývať v maringotkách, vozoch, vagónoch alebo opustených stavbách a bývanie sa malo postupne riešiť.

Podľa zachovaných dokumentov sa kočovníci veľmi rýchlo adaptovali, svoje príbytky udržiavali v čistote, ktorej sa ani gadžovské domácnosti nevyrovnali, ba väčšinou boli s nimi spokojní aj v práci.

Mnohí pamätníci života na kolesách spomínali, že im "bolo vtedy veľmi zle". Aj dobové lekárske správy svedčia o ich nezdravom živote. Väčšina ľudí bola ťažko chorá, trpeli tuberkulózou, trachomom, svrabom, ale aj podvýživou.

Národné výbory často navštevovali domácnosti, viedli s nimi osvetové besedy, kurzy gramotnosti a pomerne dobre sa darilo riešiť sociálne problémy.

Byty predali, chceli nové

Niektorí z bývalých kočovníkov sa však rozhodli systém využiť. Byty predali, prespávali na staniciach a domáhali sa nových.

V okrese Trnava sme zistili niekoľko desiatok prípadov, kedy boli pridelené pozemky a stavebný materiál rozpredané gadžom a Rómovia sa nasťahovali opäť do maringotiek.

Objavili sa aj opačné príklady. František Stojka bol verejne na schôdzi vyhlásený za pracovitého a vždy čisto oblečeného muža, z ktorého by si mohli brať príklad aj bieli.

Odborníci na tzv. rómsku problematiku hodnotia zákon 74/1958 Zb. zväčša negatívne, ktorý zasiahol do ľudských práv. Je to vec názoru, ťažko súdiť vtedajší čas modernou perspektívou: aké práva mali vyhladované deti, aké práva mali muži, ktorí nad ohňom vytriasali z košieľ vši?

Stačí sa pozrieť na život Rómov tam, kde oficiálne kočovanie nezakázali. Rozhodne sa nedá povedať, že by vo Francúzsku, Anglicku, Rumunsku alebo vo Švédsku mali lepší život iba preto, že majú voľnosť. Jednak je táto „sloboda“ obmedzená podmienkami táborenia, no najmä treba nájsť zdroje obživy a to v súčasnosti nie je jednoduché.

Kedysi stačilo nakúpiť tovar u výrobcu a so ziskom ho predávať po odľahlých dedinách (u nás je známy prípad nákupu smaltovaného riadu vo Fiľakove a jeho rozvozu kočovníkmi po celom Slovensku). No v čase, keď supermarkety majú svoje pobočky aj vo väčších vidieckych sídlach, je tento spôsob obživy náročný.

12_09_2008_stanica_yycho_10_r1434_res.jpg

Kočujú dodnes

V Rumunsku je dodnes tento život nezávideniahodný, no pre ľudí, ktorí nemajú inú možnosť znesiteľný – zbiera sa kovový odpad, úroda z polí, chodí sa na krátkodobé príležitostné brigády.

Aj postoj majoriného obyvateľstva k Rómom svedčí, že ani poskytnutie „slobody“ nič nevyriešilo. Vo Francúzsku neznášajú kočovníkov práve tak ako na Slovensku tzv. osadníkov.

Olaskí, kočovní Rómovia na Slovensku boli známi ako prefíkaní obchodníci. V minulosti obchodovali s koňmi a veru, bolo umenie zo sotva na nohách stojacej mršiny v priebehu niekoľkých dní vytvoriť tátoša, za ktorého im ešte dobre zaplatili. Pravda, koník po krátkom čase opäť spustol, no Olach sa nedal prehovoriť: „ja som ti predal koňa zdravého, ty mi vedieš chorého“- bola častá odpoveď, keď sa podvedený kupec domáhal svojich peňazí.

Vec sa obvykle skončila pokonávkou. Róm vrátil asi tretinu peňazí, ktoré za koníka dostal a zviera si vzal späť. A tak jedného koňa predal aj niekoľko krát.

Po zákaze kočovania väčšina z nich nastúpila riadne do zamestnania a mnohí z ich potomkov už ani nevie, že ich dedovia boli kočovníci (sami ani netušia, že majú olaské korene).

Niektorí však na nové, socialistické ekonomické podmienky reagovali po svojom: Nedostatok niektorých druhov tovarov využili nato, aby trh zásobovali načierno. Využívali svoje bohaté kontakty s Rómami v zahraničí a tak práve oni boli tí, u ktorých ste zohnali v 80. rokoch tak módne digitálky, kašmírové košele či iné komodity.

Skončil socializmus aj zlatá éra

Olaskí Rómovia tak patrili k najbohatším ľuďom v ČSSR, vedeli zohnať valuty, zlato všetko, čoho bol nedostatok.

Títo ľudia otvorene priznávajú, že ich zlatá éra skončila spolu so socializmom. Rozmach obchodovania, kšeftovania, nečakaný dostatok lacného textilu, obuvi, tvrdá konkurencia z Ázie im vytrhla z rúk dobré živobytie.

Život na voze ale nebola nijaká romantika, lež tvrdý boj o prežitie. Zachoval sa aj televízny záznam, kde sa obyvatelia prívesov nevedia dočkať súdruha, ktorý rozdáva byty. Faktom zostáva, že je to už 55 rokov, odkedy kolesá na vozoch olaských Rómov u nás zastali. Zrejme už navždy.

Najčítanejšie na SME Rómovia


          Inzercia - Tlačové správy


          1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
          2. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
          3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
          4. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
          5. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
          6. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
          7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
          8. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
          9. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
          10. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
          1. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
          2. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
          3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
          4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
          5. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
          6. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
          7. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
          8. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
          9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
          10. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
          1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 19 684
          2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 831
          3. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 809
          4. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 2 483
          5. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 281
          6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 2 164
          7. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 1 796
          8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 683
          9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 446
          10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 257

          Hlavné správy zo Sme.sk

          BRATISLAVA

          Nivy zatvoria. Pozrite si, kde vystúpite v Bratislave z autobusu

          Novú stanicu chcú postaviť do troch rokov.

          SVET

          Zomrela dedička L'Oréalu, najbohatšia žena sveta

          Zásluhy Liliane Bettencourtovej sa ocitli v tieni afér.

          Neprehliadnite tiež

          Prečo sú v Gemeri prázdne kostoly

          Fresky sa obnovujú, no čoskoro nebude pre koho slúžiť omše. Ak farnosti nezapoja svojich Rómov.

          Etnológ Mann: Kňazi sú schopní sotiť plačúcu Rómku do hrobu za manželom

          Rómovia sú veľmi pobožní, ale svoju vieru často praktizujú len u seba doma, tvrdí etnológ Arne Mann.

          Ministerstvo vnútra dá viac peňazí na občianske hliadky

          Najväčší záujem o zriadenie hliadok bol v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou.

          Bývalý úradník: Starostovia nevedia čerpať eurofondy, je to čisté zúfalstvo

          Rómske osady nevyrieši štát ani mimovládky, ale dobrý starosta, tvrdí bývalý zástupca riaditeľa úradu práce v Bardejove Viktor Guman.