SME
Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky
PÍŠE ROMISTA RASTISLAV PIVOŇ

Zákaz kočovania Rómov sa z dnešného pohľadu hodnotí ťažko

Pred 55 rokmi zakázali Rómom kočovať. Väčšina z nich prijala nariadenie s radosťou.

Kočovanie u nás zakázali komunisti.Kočovanie u nás zakázali komunisti. (Zdroj: ARCHÍV - TASR)

V októbri tohto roku si Slovensko pripomenul pripomíname 55. výročie prijatia zákona č. 74/1958 Zb. o trvalom usídlení kočujúcich osôb.

V päťdesiatych rokoch 20. storočia sa opäť množili sťažnosti na kočovných, olaských Rómov. Ich spôsob života si nevyžadoval udržiavať s domácim obyvateľstvom dobré vzťahy, miesta pôsobenia často menili, ľudí nepoznali, nebolo pre nich ťažké obyvateľstvu strpčovať život drobnými krádežami.

Situácia však bola taká vážna, že muži, len čo sa dozvedeli o blízkosti kočovníkov, nešli do práce. Olaské ženy boli totiž tak odvážne, že domáce gazdiné okrádali priamo pred ich očami. Národné výbory o tom informovali Povereníctvo vnútra i ÚV KSČ.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Kočovní Rómovia obvykle nenapáchali veľké škody, ale napríklad začiatkom septembra 1955 boli zadržaní v Moldave nad Bodvou s neuveriteľným nákladom 800 kilogramov lucerny. Tá patrila Štátnemu majetku v Drienovciach a tam ju museli kočovníci vrátiť.

Okresný národný výbor žiadal rýchle a razantné riešenie problémov a rezortu vnútra poskytol aj zoznam okradnutých majiteľov hydiny, peňazí, perín a iných vecí.

Vo veci sa angažovali poverení pracovníci, plukovníci Jeleň a Bächer. Tí keď zistili, že Rómom boli zhabané kone, okamžite nariadili národnému výboru, aby po preverení ich pôvodu čo najskôr tieto kočovníkom vrátili.

V októbri 1958 teda prijal parlament zákon o trvalom usídlení kočovníkov. Tomuto zákonu predchádzal pomerne podrobný výskum spôsobu ich života, ktorý riadilo Povereníctvo vnútra, no zúčastnili sa ho aj odborníci etnológovia, zdravotníci a sociálni pracovníci.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Nešlo iba o Rómov

Vo februári 1959 bol na základe zákona prevedený súpis kočujúcich osôb a v Českoslovenku bolo zistených takmer 50-tisíc kočovníkov. Nešlo sa však iba o etnických Rómov, ale aj prevádzkovateľov rôznych živností, ľudových zábavných atrakcií a podobne.

Hoci sa dnes o usídlení týchto osôb hovorí všeličo, faktom je, že väčšina ho prijala s radosťou. Na súpis sa dostavili slávnostne oblečení a s nadšením sa domáhali bytov.

Pravda, boli aj výnimky. Skupina "svetských ľudí" zadržaných v Petržalke sa odmietla daktyloskopovať a praktiky označili za "hitlerovské". Istý korytár, považujúci sa za Rumuna dokonca napísal list prezidentovi Novotnému a otvorene sa ohradil, že ak mu on nepomôže, napíše aj do Rumunska. Novotný nariadil osobu zo súpisu vyňať.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Po súpise sa už Olasi z miesta pohnúť nesmeli. Kone boli zadržané, pokiaľ však boli legálnym majetkom Rómov, bolo nutné ich predať a peniaze kočovníkom odovzdať. Iné kone boli zhabané. No už vtedy sa niektorí Olasi pohybovali pomocou vozidiel, najmä traktorov.

byty02_10_9_07_res.jpg

Kočovníci si rýchlo zvykli

V archívoch sme zatiaľ objavili len jediný prípad, kedy Rómovia z dôvodu násilného usídlenia emigrovali. Išlo o rodinu zadržanú v Bratislave a títo ušli do Poľska. Údajne preto, že tam neplatili nijaké obmedzenia.

Olasi mali dočasne bývať v maringotkách, vozoch, vagónoch alebo opustených stavbách a bývanie sa malo postupne riešiť.

Podľa zachovaných dokumentov sa kočovníci veľmi rýchlo adaptovali, svoje príbytky udržiavali v čistote, ktorej sa ani gadžovské domácnosti nevyrovnali, ba väčšinou boli s nimi spokojní aj v práci.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Mnohí pamätníci života na kolesách spomínali, že im "bolo vtedy veľmi zle". Aj dobové lekárske správy svedčia o ich nezdravom živote. Väčšina ľudí bola ťažko chorá, trpeli tuberkulózou, trachomom, svrabom, ale aj podvýživou.

Národné výbory často navštevovali domácnosti, viedli s nimi osvetové besedy, kurzy gramotnosti a pomerne dobre sa darilo riešiť sociálne problémy.

Byty predali, chceli nové

Niektorí z bývalých kočovníkov sa však rozhodli systém využiť. Byty predali, prespávali na staniciach a domáhali sa nových.

V okrese Trnava sme zistili niekoľko desiatok prípadov, kedy boli pridelené pozemky a stavebný materiál rozpredané gadžom a Rómovia sa nasťahovali opäť do maringotiek.

Objavili sa aj opačné príklady. František Stojka bol verejne na schôdzi vyhlásený za pracovitého a vždy čisto oblečeného muža, z ktorého by si mohli brať príklad aj bieli.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Odborníci na tzv. rómsku problematiku hodnotia zákon 74/1958 Zb. zväčša negatívne, ktorý zasiahol do ľudských práv. Je to vec názoru, ťažko súdiť vtedajší čas modernou perspektívou: aké práva mali vyhladované deti, aké práva mali muži, ktorí nad ohňom vytriasali z košieľ vši?

Stačí sa pozrieť na život Rómov tam, kde oficiálne kočovanie nezakázali. Rozhodne sa nedá povedať, že by vo Francúzsku, Anglicku, Rumunsku alebo vo Švédsku mali lepší život iba preto, že majú voľnosť. Jednak je táto „sloboda“ obmedzená podmienkami táborenia, no najmä treba nájsť zdroje obživy a to v súčasnosti nie je jednoduché.

Kedysi stačilo nakúpiť tovar u výrobcu a so ziskom ho predávať po odľahlých dedinách (u nás je známy prípad nákupu smaltovaného riadu vo Fiľakove a jeho rozvozu kočovníkmi po celom Slovensku). No v čase, keď supermarkety majú svoje pobočky aj vo väčších vidieckych sídlach, je tento spôsob obživy náročný.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

12_09_2008_stanica_yycho_10_r1434_res.jpg

Kočujú dodnes

V Rumunsku je dodnes tento život nezávideniahodný, no pre ľudí, ktorí nemajú inú možnosť znesiteľný – zbiera sa kovový odpad, úroda z polí, chodí sa na krátkodobé príležitostné brigády.

Aj postoj majoriného obyvateľstva k Rómom svedčí, že ani poskytnutie „slobody“ nič nevyriešilo. Vo Francúzsku neznášajú kočovníkov práve tak ako na Slovensku tzv. osadníkov.

Olaskí, kočovní Rómovia na Slovensku boli známi ako prefíkaní obchodníci. V minulosti obchodovali s koňmi a veru, bolo umenie zo sotva na nohách stojacej mršiny v priebehu niekoľkých dní vytvoriť tátoša, za ktorého im ešte dobre zaplatili. Pravda, koník po krátkom čase opäť spustol, no Olach sa nedal prehovoriť: „ja som ti predal koňa zdravého, ty mi vedieš chorého“- bola častá odpoveď, keď sa podvedený kupec domáhal svojich peňazí.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Vec sa obvykle skončila pokonávkou. Róm vrátil asi tretinu peňazí, ktoré za koníka dostal a zviera si vzal späť. A tak jedného koňa predal aj niekoľko krát.

Po zákaze kočovania väčšina z nich nastúpila riadne do zamestnania a mnohí z ich potomkov už ani nevie, že ich dedovia boli kočovníci (sami ani netušia, že majú olaské korene).

Niektorí však na nové, socialistické ekonomické podmienky reagovali po svojom: Nedostatok niektorých druhov tovarov využili nato, aby trh zásobovali načierno. Využívali svoje bohaté kontakty s Rómami v zahraničí a tak práve oni boli tí, u ktorých ste zohnali v 80. rokoch tak módne digitálky, kašmírové košele či iné komodity.

Skončil socializmus aj zlatá éra

Olaskí Rómovia tak patrili k najbohatším ľuďom v ČSSR, vedeli zohnať valuty, zlato všetko, čoho bol nedostatok.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Títo ľudia otvorene priznávajú, že ich zlatá éra skončila spolu so socializmom. Rozmach obchodovania, kšeftovania, nečakaný dostatok lacného textilu, obuvi, tvrdá konkurencia z Ázie im vytrhla z rúk dobré živobytie.

Život na voze ale nebola nijaká romantika, lež tvrdý boj o prežitie. Zachoval sa aj televízny záznam, kde sa obyvatelia prívesov nevedia dočkať súdruha, ktorý rozdáva byty. Faktom zostáva, že je to už 55 rokov, odkedy kolesá na vozoch olaských Rómov u nás zastali. Zrejme už navždy.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  7. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  9. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 17 341
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 838
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 039
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 023
  5. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 889
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 11 130
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 460
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 714
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 615
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 576
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Hrozby zabrali, ľudia prišli. Oravčania stáli v radoch už pred testovaním

Tri a pol percentu doteraz testovaných odhalili nákazu.

Čakanie na testovanie na Orave.
Hornádska ulica v Krompachoch v piatok 10. apríla.

Život na Slovensku sa opäť obmedzuje, začína sa miernejší lockdown (prehľad)

Zákaz vychádzania sa netýka cesty do práce, na Orave a v Bardejove treba aj test.

Ilustračné foto.

Neprehliadnite tiež

Nový projekt má v rómskych komunitách rozvíjať zdravotnú osvetu

Rezort vnútra schválil národný projekt Korona te merel.

Rozsudok voči Kotlebovi je jediným spravodlivým rozhodnutím, vyhlásila Bučková

Kotlebovi sudkyňa včera ukázala, kde je jeho miesto, komentovala Bučková.

Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková.

Učiteľka v rómskej škole: Deťom sme podávali úlohy cez plot

V škole sa obávajú chrípkovej sezóny, aby nevypadlo veľa detí. Doma ich nedoučia

Terénni asistenti budú s Rómami spolupracovať na zamedzení šírenia koronavírusu

Projekt získal finančnú podporu z prostriedkov Európskej únie.

Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková.