Rómska zamestnankyňa žaluje košický bytový podnik za diskrimináciu

KOŠICE. Dlhoročná pracovníčka Bytového podniku mesta Košice (BPMK) sa súdi so svojím zamestnávateľom. Pre rómsku národnosť vraj bola diskriminovaná tým, že boli porušené zásady rovnakého zaobchádzania.

Mária Vašková (60) z obce Geča v okrese Košice – okolie je zamestnankyňou BPMK od leta 1973.

Pôvodne pracovala ako samostatný evident nájomného, neskôr mala na starosti finančné účtovníctvo a napokon prešla na funkciu pokladník–finančník.

Z poschodia na prízemie

Vašková tvrdí, že so zamestnávateľom nemala žiadne problémy a on nemal problémy s ňou. Zlom vraj nastal v marci 2009, keď sa stal riaditeľom BPMK Gabriel Hrabovský.

Ten premiestnil pokladňu v budove na Južnom nábreží 13 z poschodia na prízemie.

Vašková v žalobe tvrdí, že „miestnosť mala tri zamrežované okná 30 x 28 cm a prenikal do nej smrad z kanalizácie. Ak som chcela vetrať, vznikal prievan, ktorý mal vplyv na moje zdravie i prácu s papiermi.“

Pokladníčka viackrát upozorňovala zamestnávateľa na nevyhovujúce pracovné prostredie, no neuspela.

Naopak, kvôli problémom s dýchaním a bolesťami na hrudi musela vyhľadať lekára a bola opakovane hospitalizovaná.

CT-vyšetrenie u nej odhalilo podozrenie z intersticiálneho pľúcneho procesu a v prepúšťacej správe po liečení vo Vyšných Hágoch lekári uviedli diagnózu syndróm dráždivého kašľa - astma ekvivalent.

V októbri 2010 bola Vašková preradená na vysunuté pracovisko BPMK na Luníku IX.

Miestnosť nemala okno, nebola vykurovaná, počas dažďa do nej zatekalo a spoločnosť jej robili šváby. Nevyhovujúce pracovné podmienky potvrdilo šetrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

Žiada desaťtisíc eur

Vašková sa obrátila aj na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. To v odbornom posudku uviedlo, že „konanie zamestnávateľa považuje za priamu diskrimináciu sťažovateľky z dôvodu jej príslušnosti k rómskemu etniku. To viedlo k zníženiu jej dôstojnosti na pracovisku a k zhoršeniu jej zdravotného stavu.“

Vašková v žalobe na BPMK tvrdí, že porušil zásadu rovnakého zaobchádzania (uvedenú v antidiskriminačnom zákone), a to tým, že podmienky výkonu jej zamestnania boli zjavne iné a nepriaznivejšie, než u ostatných zamestnancov.

Žiada preto, aby BPMK upustil od ďalšej diskriminácie, ospravedlnil sa a vyplatil jej náhradu nemajetkovej ujmy desaťtisíc eur.

Podnik sa necíti vinný

BPMK v písomnej reakcii na žalobu uviedol, že premiestnenie pokladne na prízemie súviselo so zriadením kancelárie prvého kontaktu (KPK).

„Závery šetrenia Inšpektorátu práce či Regionálneho úradu verejného zdravotníctva odhalili nedostatky nových priestorov pokladne iba v osvetlení, čo nemôže mať vplyv na dýchanie.“

Po zvýšení osvetlenia funguje KPK na prízemní dodnes. Počas „péenky“ zastupovala Vaškovú kolegyňa, ktorá pracovala a stále pracuje práve v „sporných“ podmienkach.

„Odporca“ nepovažuje za opodstatnené ani výhrady k pracovisku na Luniku IX, kde už pred tým plnila svoje pracovné povinnosti iná zamestnankyňa.

BPMK zdôraznil, že „vodári, elektrikári a iní údržbári vykonávajú prácu v domoch na Luniku IX, v ktorých sú podmienky neporovnateľne horšie a v mnohých prípadoch ide o prácu vo výkaloch.“

K stanovisku strediska pre ľudské práva BPMK uviedol, že nie je objektívne a vychádzalo zo subjektívne podaných skutočností sťažovateľky.

„V žiadnom prípade sme neporušili zásadu rovnakého zaobchádzania. O takom by sa dalo hovoriť vtedy, ak by podmienky výkonu zamestnania boli zjavne nepriaznivé iba pre jedného zamestnanca. V rovnakých podmienkach ako šťažovateľka však pracovali a stále pracujú aj ďalší zamestnanci. Tak na Južnom nábreží, ako aj na Luniku IX.“

BPMK nevidí dôvod na vyplatenie nemajetkovej ujmy a žiada súd, aby žalobu zamietol.

„Pocit navrhovateľky o údajnej zníženej dôstojnosti a degradácii z dôvodu výkonu práce na Luniku IX považujeme za absolútne subjektívny. Ostatní zamestnanci, pracujúci na Luníku IX, sa necítia byť ponížení,“ tvrdí v závere písomného stanoviska aktuálny konateľ spoločnosti Milan Jankura.